V prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu volal prezidentovi šéf Černihivskej oblastnej štátnej správy Vjačeslav Čaus. „Ide k nám veľa ruských tankov,“ zakričal do telefónu. „Musíme odpáliť most.“
„Tak ho odpáľte, prečo mi voláte?“ spýtal sa štyridsaťpäťročný Zelenskyj. „Bol postavený z programu Veľká stavba,“ upresnil Čaus.
„Teraz máme nový program – Veľká vojna,“ odpovedal ukrajinský prezident.
Čo hovoria o Zelenskom
Na tento rozhovor spomína takmer po roku David Arakhamia, predseda frakcie Sluha ľudu. V prvých dňoch totálnej vojny na Ukrajine bol jedným z mála, kto s prezidentom Zelenským trávil v podstate dvadsaťštyri hodín denne.
Už vtedy bol rozhovor podľa neho pre niektorých úsmevný. Ale v skutočnosti v tých dňoch nebol čas na zábavu. Rusi sa tlačili na Kyjev, Charkov, Sumy a Mikolajiv. Cherson už bol stratený a Mariupol obliehaný.
Výsledok invázie bol otázny. O rok a čosi neskôr má však Ukrajina oveľa lepšiu pozíciu. Viac ako polovica území, ktoré Ruská federácia v prvých dňoch totálnej vojny obsadila, je oslobodená.
Koalícia západných krajín dodáva na Ukrajinu zbrane, o akých sa pred vojnou nikomu ani len nesnívalo. Všetky ruské pokusy prevziať na bojisku iniciatívu narážajú na silný odpor ukrajinských ozbrojených síl.
„Zelenskyj sa ukázal ako naozaj efektívny vojenský prezident, oveľa efektívnejší ako v čase mieru,“ hovorí Serhij Plokhij, riaditeľ Harvardského ukrajinského výskumného inštitútu.
V januári 2023 vydal knihu s názvom Rusko-ukrajinská vojna: Návrat dejín. Zelenského správanie počas ruskej invázie oceňujú dokonca aj jeho politickí oponenti. „Od 24. februára Volodymyr Zelenskyj efektívne plní povinnosti vrchného veliteľa,“ hovorí Oleksij Hončarenko, člen strany Európska solidarita.
Aby odhalil tajomstvo Zelenského vodcovských schopností, porozprával sa ukrajinský Forbes s viacerými zamestnancami prezidentskej kancelárie, vojenskými predstaviteľmi, diplomatmi, členmi parlamentu, členmi vlády, historikmi aj novinármi. Všetci strávili veľa času s prezidentom a vyšším vojenským velením.
Odvážlivec, ktorý zostal
„Potrebujem muníciu, nie odvoz,“ veta, ktorou Volodymyr Zelenskyj odpovedal, keď mu americký prezident ponúkol pomoc pri evakuácii z Kyjeva, sa stala symbolom ukrajinskej odvahy.
Podobne ako veta: „Ruský vojenský koráb, ‚idi na ch*j‘“. (Zaznela vo výmene názorov medzi ukrajinskými vojakmi na ostrove v Čiernom mori a dôstojníkom ruského námorníctva, pozn. red.)
Práve osobná odvaha je vlastnosť, ktorú respondenti Forbesu spomínali najčastejšie pri opisoch ukrajinského prezidenta.
„To, že zostal (v Kyjeve, pozn. red.), bolo neuveriteľne dôležité,“ hovorí Olga Onukhová, profesorka politológie na Manchesterskej univerzite.
Na obálke ukrajinského Forbesu. Foto: Forbes Ukrajina
Na obálke ukrajinského Forbesu. Foto: Forbes Ukrajina
„Pre ukrajinských vojakov, starostov a úradníkov to bol inšpiratívny príklad. A pre svet dôležitý signál, že Ukrajina bojuje a bude bojovať – s pomocou Západu alebo bez nej.“ Olga Onukhová napísala v roku 2022 knihu Zelenského efekt.
Odvaha ukrajinského prezidenta sa rýchlo rozšírila a zmenila nastavenie všetkých, ktorí sa s ním stretli. Ktovie, aká história by sa písala, keby Zelenskyj Bidenovu ponuku prijal.
„V prvých dňoch odišla z Kyjeva polovica úradníkov. Predstavte si, čo by sa stalo, keby odišiel aj Zelenskyj,“ hovorí pod podmienkou anonymity jeden z lídrov proprezidentskej frakcie Sluha ľudu.
Vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak dopĺňa: „Nepovažuje sám seba za hrdinu a nepripúšťa si, že by urobil niečo mimoriadne. Z jeho pohľadu je to úplne normálne rozhodnutie.“
Politici väčšinou volia útek
Politici sa však tradične správajú inak. Dokazuje to aj kniha, ktorú práve dokončuje redaktor časopisu Time Simon Shuster. V knihe „Boj je tu“ autor skúma správanie štátnych predstaviteľov počas vojen. Typickou reakciou je podľa neho evakuácia na bezpečné miesto.
„Pre ľudí, ktorí sú súčasťou politiky desaťročia, je ťažké prijať novú vojnovú realitu,“ vysvetľuje novinár. Presviedčajú sami seba, že politika sa dá robiť aj z diaľky, z bezpečnejšieho miesta.
Zo strany Zelenského to nebol plánovaný postup. Pomohli mu jeho skúsenosti s médiami a herectvom. V troch rozhovoroch s blízkymi spolupracovníkmi ukrajinského prezidenta si autor vypočul, že Zelenskyj ľahko skĺzol do úlohy typického vojnového šéfa, ktorý uvažuje a rozhoduje sa rýchlo, aj keď je to ťažké.
„V prvom rade je dobrý herec. A po druhé aj v civilnom živote skáče medzi rôznymi úlohami. Jeden deň natáča film, na druhý je kreatívnym producentom vo svojej spoločnosti Kvartal a o deň neskôr je z neho podnikateľ, ktorý na obchodnom stretnutí rokuje o cene jeho seriálu na televíznom kanáli Plus,“ hovorí zdroj z kabinetu ministrov, ktorý chcel zostať v anonymite.
Ako prezidenta zmenila vojna
Zelenský získal neuveriteľne rozmanité skúsenosti. Tie mu umožnili stať sa rozhodnejším a rýchlejšie prijímať dôležité rozhodnutia. Našťastie sa nezmenil. Prezident zostal normálnym človekom – nepovažuje sa za hrdinu. Je presvedčený, že robí to, čo musí.
To, o čom hovorí celý svet. Že 24. [februára] nikam neodišiel a zostal [v Kyjeve]. Alebo o jeho cestách na frontové línie a do novooslobodených miest. Z jeho pohľadu je to normálne správanie. Nemyslí si, že robí niečo neuveriteľné. A Ukrajinci to veľmi oceňujú.
Má talent vypočuť si každú myšlienku a vytvoriť si ucelený obraz. Niekedy to pripomína dirigovanie orchestra, v ktorom je veľa náročných osobností, pretože väčšina inteligentných ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, to nemá ľahké.
Andrij Yermak, riaditeľ kancelárie prezidenta
„Ťažké rozhodnutia musel robiť ešte pred 24. februárom,“ hovorí podnikateľ a politik Davyd Arakhamia. Príkladom je antioligarchický zákon. „Mnohí z jeho okolia ho vyzývali, aby ustúpil: majú televíziu – teraz sa všetci utopíme. Prezident tomu rozumel, no neustúpil.“
Autor tohto textu napísal článok o Zelenskom pre Forbes aj pred 11 rokmi. Zdroje sa už vtedy zhodovali na tom, že „Vova nie je plachý“. (Vova je skratka od Volodymyr, pozn. red.) Od začiatku svojej kariéry v satirickej šou KVN otvorene vystupoval proti „šéfovi“ Alexandrovi Masljakovi.
V roku 2003 Zelenskyj kategoricky odmietol zo svojho skeču vystrihnúť časti, ktoré neprešli Masljakovou cenzúrou. Ako spomína spoluzakladateľ štúdia Kvartal 95 Boris Shefir v rozhovore pre Forbes z roku 2012 – keď bolo treba ustúpiť alebo odísť, Zelenskyj odišiel.
Aj prezident riskuje život
V roku 2022 Zelenskyj neriskoval len svoju kariéru, ale aj život. Podľa šéfa Hlavného spravodajského riaditeľstva Kyryla Budanova bolo naňho zorganizovaných najmenej päť pokusov o atentát. „Mám na mysli také prípady, keď sme jasne pochopili, že je to zámer a existuje aj plán, ako to urobiť,“ hovorí.
„Keď v druhú noc vojny vyšiel z bunkra na ulicu, jeho ochranka bola veľmi nervózna. Existovala možnosť, že nepriateľské prieskumné skupiny sú už v okolitých budovách,“ opisuje Shuster.
„Ale Zelenskyj bol neoblomný. Potreboval dať Ukrajincom vedieť, že je stále v Kyjeve. Jeho cesta do nedávno oslobodeného a nezmínovaného Chersonu mala zasa deklarovať, že ide o ukrajinské mesto.
Počas tretieho týždňa vojny sa Zelenskyj a Yermak vybrali na prechádzku po predmestí Kyjeva. Sprevádzalo ich niekoľko strážcov. „Zašli dokonca až k ukrajinskému kontrolnému bodu a boli veľmi blízko pri ruských pozíciách,“ hovorí Shuster.
Neskôr sa vraj Zelenského opýtal, prečo tak riskuje. Odpovedal, že to možno bolo neuvážené, ale že sa potreboval porozprávať s obrancami Kyjeva a vidieť vojnu aj inak ako na obrazovke.
Vystúpenie počas Super Bowlu
V noci 13. februára tohto roku sa Volodymyr Zelenskyj prihovoril veľmi nezvyčajnému publiku – miliónom fanúšikov amerického futbalu. Finálový zápas Národnej ligy amerického futbalu (NFL), takzvaný Super Bowl, je, dá sa povedať, americkým sviatkom.
Sleduje ho približne 200 miliónov divákov na celom svete. Náklady na reklamu počas tohtoročného vysielania dosiahli šesť až sedem miliónov dolárov za 30 sekúnd. Ide o najdrahší reklamný čas na svete.
Zelenskyj sa prihovoril zadarmo. Túto myšlienku navrhol ukrajinskej veľvyslankyni v USA Oksane Markarovej Andrij Yermak. „Spojili sme sa so senior viceprezidentom NFL Brandonom Plakom a našli sme formát,“ hovorí.
Podobne ako pri mnohých ďalších Zelenského prejavoch od 24. februára 2022, aj cieľom tohto bolo zabezpečiť Ukrajine zo strany Západu čo najväčšiu podporu.
Zelenskyj musel robiť ťažké rozhodnutia už aj pred vojnou. Foto: Oleksandr Chekmenev
Zelenskyj musel robiť ťažké rozhodnutia už aj pred vojnou. Foto: Oleksandr Chekmenev
„Lídri demokratických krajín nám pošlú zbrane, ak to ich voliči vyžadujú. Preto je toto jedna z našich komunikačných priorít,“ hovorí člen Zelenského tímu, ktorý nechce byť menovaný.
O Zelenského prejavoch už vzniklo veľa článkov a podľa Shustera sa budú ešte dlho študovať. „Ukázali sa ako účinný nástroj diplomacie,“ hovorí.
Podľa výpočtov Forbesu absolvoval Zelenskyj od začiatku invázie do 14. februára 2023 spolu 563 verejných vystúpení. Ich celkový čas je viac ako tridsaťdva hodín a približne štvrtina z nich bola určená zahraničnému publiku.
Ukrajinský prezident sa ľudu prihovorí v priemere 1,6-krát za deň. „Zelenského prejavy majú jednu pomerne jedinečnú vlastnosť,“ hovorí politologička Olga Onukhová. „Prezidentovi sa darí oslovovať veľmi rôznorodé publikum – Ukrajincov, britský parlament aj japonských študentov.“
S väčšinou nápadov prichádza sám
A ako vzniká tento kvalitný obsah? Väčšinu denných a politických prejavov Zelenskému pripravuje bývalý novinár Dmytro Lytvyn. Špeciálne sviatočné príhovory alebo tie na kultúrne podujatia zasa pripravuje Jurij Kostiuk, ktorý kedysi písal pre Kvartal. Stretnutí sa často zúčastňuje aj hovorkyňa Jermaku Daria Zarivnová, ktorá má tiež novinárske skúsenosti.
Ako autor prejavov tu však figuruje aj sám Zelenskyj. „Prezident často na stretnutia prichádza so sedemdesiatimi percentami odkazov, posolstiev a nápadov, ktoré pohnú vecami aj ľuďmi,“ hovorí Daria Zarivnová.
Práve tieto ťahy sa vrývajú do pamäti publika, dávajú mu pocit emocionálnej angažovanosti a zostávajú akýmsi mementom. Nedá sa jednoznačne povedať, kedy a ako dlho Zelenskyj na svojich prejavoch pracuje.
„Niekedy je to polhodina medzi telefonátmi, inokedy sa im venuje na cestách,“ vysvetľuje člen jeho tímu. „Napríklad prejav pred britským parlamentom vznikol v lietadle.“
Ako sa zmenil Zelenského prejav
Forbes oslovil odborníčku s prosbou, aby porovnala Zelenského videá z vystúpení pred vypuknutím vojny a po ňom.
Sú tam očividné zmeny. Naučil sa krotiť svoje emócie a formovať ich do konštruktívnej agresie. Má sklon k aktívnemu rozhodovaniu. Teraz je preňho veľmi dôležité aj presúvanie pozornosti pri práci; odráža sa to aj na svaloch pod jeho očami.
Ak to zhrnieme, stal sa emocionálnym, niekedy pomerne ľahko zraniteľným, odolnejším voči stresu, s pevnou vôľou a je oveľa istejší vo svojom konaní. Zachoval si však empatiu a súcit s druhými.
Zmeny v dolnej časti tváre, na brade, naznačujú, že ide o veľmi cieľavedomého človeka, dokonca tvrdohlavého – pripraveného dosiahnuť ciele monotónnym oťukávaním. Nemá črty krutosti, ale sú tu črty agresivity. Agresivitu musí pri rozhodovaní usmerňovať.
Má zaujímavú polaritu: vie ovládať empatiu, ako aj agresiu a hnev. Jeho emocionálny stav sa vyrovnal. Je zrejmé, že je to odolný človek, ktorý vie, ako ďalej, no je z toho veľmi vyčerpaný.
Svitlana Arefniová, kandidátka psychologických vied, fyziognomička
Cieľ každého prejavu je pragmatický: „Ani prezident, ani prvá dáma nebudú súhlasiť s účasťou na podujatí, ak nebude pochopené, ako môže publikum pomôcť Ukrajine vo vojne,“ hovorí hovorca prezidentskej kancelárie.
Úprimnosť, priamosť a emocionálnosť sú spoločnými znakmi Zelenského príhovorov. Poslucháčov z rôznych krajín dokáže naladiť na spoločný kontext s Ukrajinou a urobiť z ukrajinskej vojny ich vlastnú. Darí sa mu to vďaka historickým narážkam, kultúrnym paralelám a spoločným zážitkom.
S ich nachádzaním mu pomáhajú zamestnanci miestnych veľvyslanectiev. „Ešte kým začneme, zisťujeme, čo si tá krajina o Ukrajine myslí a čo musíme urobiť, aby jej obyvatelia začali premýšľať,“ vysvetľuje hovorca prezidentskej kancelárie.
„Potom definujeme kľúčové ciele, napríklad lietadlá. A potom tím dvadsaťštyri hodín hľadá tie správne slová, aby sa lietadlá stali realitou.“
Zapájajú sa aj odborníci tretích strán. „Potrebovali sme pochopiť nuansy Ženevských konvencií. A za necelý deň sme už sedeli na stretnutí s popredným odborníkom,“ hovorí Arakhamia. „Na ‚svetovom LinkedIne‘ Ukrajinu teraz nikto neodmietne.“
Prezident ako diplomat
„Som súčasťou vojny aj diplomacie, no diplomacia je nevyhnutná, aby ešte bolo za čo bojovať.“ Túto Zelenského zásadu spomínajú hneď dvaja respondenti Forbesu. Potvrdzuje to aj jeho kalendár. „Jeho deň sa začína stretnutím s vojenskými a bezpečnostnými zložkami,“ hovorí Yermak.
„Potom ho čaká tri až päť telefonátov alebo medzinárodné stretnutia. Rovnaký program má aj cez víkendy. Dokonca aj počas relatívne pokojného prvého jeden a pol mesiaca tohto roka mal Zelenskyj podľa voľne dostupných informácií štyridsaťpäť medzinárodných telefonátov a dvadsaťjeden stretnutí.
„Niet pochýb o tom, že prezident je teraz hlavným diplomatom Ukrajiny,“ hovorí Pavlo Klimkin, ktorý viedol ministerstvo zahraničných vecí počas prezidentovania Petra Porošenka.
A do akej miery je Zelenského diplomacia úspešná? „Ak hovoríme o západnom svete, zvládli to dobre,“ hovorí Klimkin. „Pred vojnou síce Ukrajina mala spoľahlivých partnerov, no bolo to roztrieštené prostredie. Teraz sa monolitická koalícia posilňuje každým mesiacom. A nezdá sa, že by sa Ukrajina unavila.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky. Foto: SITA
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky sa prihovorí ľudu v priemere 1,6-krát za deň. Foto: SITA
Medzi úspechy okrem dodávok čoraz zložitejších a účinnejších zbraní radí Klimkin aj pokrok smerom k zriadeniu tribunálu pre ruské vojnové zločiny a kandidatúru Ukrajiny na členstvo v EÚ.
V máji a júni 2022 dosiahla Zelenského verejná aktivita svoj vrchol, keď predniesol dvadsaťtri, respektíve dvadsaťdeväť prejavov. Dňa 23. júna hlasovali v Bruseli lídri dvadsiatich siedmich krajín EÚ za udelenie štatútu kandidáta na členstvo Ukrajiny v EÚ.
Zelenskyj však diplomatické rokovania nevedie tak, ako sa to učí na školách. „Vyžaduje maximum, každému hovorí priamo do očí, zdôrazňuje rovnosť Ukrajiny,“ hovorí Simon Shuster.
„To partnerov zozačiatku rozčuľovalo. Biden sa dokonca raz na Zelenského urazil.“ Bolo to prvého júna, keď Biely dom oznámil, že Ukrajine poskytne raketové systémy HIMARS.
Keď po dvoch týždňoch americký prezident tomu ukrajinskému zavolal, aby mu oznámil, že bol práve schválený ďalší balíček pomoci Ukrajine v maximálnej výške jednej miliardy dolárov, po slovách vďaky si okamžite vypočul ďalší zoznam aktuálnych potrieb.
Fotografia od ukrajinskej prezidentskej kancelárie ukazuje prezidenta Volodymyra Zelenského v centre Kyjeva v sobotu 26. februára 2022, krátko po vypuknutí invázie Foto: SITA/AP
Fotografia od ukrajinskej prezidentskej kancelárie ukazuje prezidenta Volodymyra Zelenského v centre Kyjeva v sobotu 26. februára 2022, krátko po vypuknutí ruskej invázie Foto: SITA/AP
Zelenskyj od začiatku vojny tvrdí, že nemá čas hrať sa na politika. Podľa Arakhamiu sa s každým rozpráva priamo a otvorene. Dôveru si musel získať. Arakhamia pripomína, že kontroverzné nahrávky rozhovorov medzi Bidenom a Porošenkom, ktoré unikli rok a pol pred vojnou, majú ľudia stále v pamäti.
„Vo vysokej diplomacii sa vedie veľa rozhovorov mimo záznam a nie vždy sa diskutuje o príjemných veciach, no z našej strany nič neuniklo,“ hovorí.
Podľa člena prezidentovho tímu to Zelenskyj využíva. „Poslať Macronovi cez WhatsApp video z frontovej línie s otázkou: prečo sú tu tanky? Jednoduché.“
Najvyšší vrchný veliteľ
Podľa Olgy Onuchovej pomohol Zelenskému k víťazstvu v prezidentských voľbách práve prísľub mieru na Ukrajine.
Dodáva, že Zelenskyj jednoznačne využil spoločenský dopyt, ale jeho názory na rusko-ukrajinský konflikt boli naivné. Svoj recept na ukončenie vojny vyslovil v rozhovore s Dmitrijom Gordonom tri mesiace pred voľbami: sadnúť si s Putinom za rokovací stôl a „stretnúť sa niekde uprostred“.
Ukrajinský a ruský prezident sa v decembri 2019 v Paríži naozaj stretli, no na ničom sa nedohodli. Naivitu tak vystriedala realita.
Zelenskyj sa však o vojenské záležitosti predtým nikdy špeciálne nezaujímal. „Podľa členov armády im v prvých rokoch v úrade veľmi dôveroval a dával im veľa slobody,“ hovorí Shuster.
Oblek na mieru vymenil Volodymyr Zelenskyj za vojenské oblečenie, no je hádam ešte populárnejší, ako keď sa stal prezidentom. Foto: Kancelária prezidenta Ukrajiny
Oblek na mieru vymenil Volodymyr Zelenskyj za vojenské oblečenie, no je hádam ešte populárnejší, ako keď sa stal prezidentom. Foto: SITA/Kancelária prezidenta Ukrajiny
Opozícia však za túto nestrannosť Zelenského kritizuje. „Nad tým, čo sa stalo pred 24. februárom a prečo sme sa dostali až k 24. februáru, visí veľa otáznikov,“ hovorí ukrajinský politik Oleksiy Goncharenko.
Podľa historika Plokhiiho hral Zelenského pacifizmus, paradoxne, proti Putinovi. Všetci na Ukrajine aj vo svete vedeli, že Zelenskyj chce mier.
A keď Rusko zaútočilo, ukrajinský postoj mal veľkú legitimitu. Plnohodnotná invázia prinútila Zelenského zaujímať sa o vojnu. „Okamžite prepol,“ hovorí Arakhamia. „Prvé dva mesiace nemal žiadnu inú agendu.“
Vytriezvenie počas vojny
Zelenského deň sa v tom čase začínal rozhovorom s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Zalužným. Po ňom nasledovali desiatky rozhovorov s vojenskými predstaviteľmi, ktoré prezidentovi vyplnili celý deň.
„Nemali medzi sebou žiadne trenice alebo ‚kultúrne ťažkosti‘,“ hovorí Budanov a dodáva, že sa síce vyskytli aj nedorozumenia, no ich percento je zanedbateľné.
V prvých mesiacoch totálnej vojny Zelenskyj generálov veľa počúval. „Zelenskyj sa zdržal pokušenia stať sa najvyšším vrchným veliteľom – generalissimom a stal sa skôr symbolom odporu,“ hovorí Plokhii. „To je mimoriadne dôležité plus.“
Podľa Shustera sa postupom času situácia začala meniť. „Armáda hlási, že prezident zohráva aktívnejšiu úlohu pri prijímaní dôležitých rozhodnutí,“ hovorí novinár. „Debata v štábe pokračuje, no konečné slovo, pokiaľ ide o kľúčové akcie, ako napríklad protiútok, má on.“
Budanov spresňuje, že prijatie konečného rozhodnutia je Zelenského povinnosťou ako vrchného veliteľa, no aj on potvrdzuje, že štáb je „živý organizmus“, v ktorom sa niekedy vedú veľmi búrlivé diskusie.
Zelenského kritika
Začiatkom roka 2023 začali zahraničné médiá ukrajinskú vojenskú stratégiu kritizovať. Niektoré z nich naznačili, že rozhodnutia sú často motivované politickými cieľmi.
Napríklad 13. februára denník Washington Post s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov uviedol, že „Zelenskyj nechce ustúpiť z Bachmutu, pretože sa obáva, že by to poškodilo morálku Ukrajincov“.
Podľa respondentov amerického denníka je toto rozhodnutie škodlivé, pretože spotrebuje veľa obmedzených zdrojov a je „nereálne súčasne brániť Bachmut a na jar začať protiútok“.
Volodymyr Zelenskyj je pre mnohých hrdinom, no ani jeho konanie sa nevyhlo kritike. Foto: archív kancelárie prezidenta Ukrajiny
Volodymyr Zelenskyj je pre mnohých hrdinom, no ani jeho konanie sa nevyhlo kritike. Foto: archív kancelárie prezidenta Ukrajiny
„Po prvé, v reálnom svete sa vojenské rozhodnutia úplne od politiky oddeliť nedajú,“ hovorí starší vojenský analytik fondu Return Alive Mykola Byelyskov. „Po druhé, ak ustúpime z Bachmutu, Rusi neprestanú postupovať, pokiaľ budú mať zdroje. A v súčasnosti zdroje majú.“
Žiadny z respondentov Forbesu nepotvrdil konflikt medzi Zelenským a najvyšším vojenským velením. „Odpoveď pre všetkých kritikov: veliteľstvo sa stretáva niekoľkokrát týždenne a funguje koordinovane,“ hovorí Yermak.
„Existujú isté nezhody, ale nikto tu na nikom neláme koleso,“ hovorí zdroj blízky Zelenskému. „Keď armáda niečo potrebuje, aj keď je to z politického hľadiska nepopulárne, vyhovie sa jej.“ Ako príklad uvádza zákon o zvýšení zodpovednosti za armádu, ktorý Zelenskyj podpísal 24. januára.
Čo bude po vojne
„Vojna znamená autokraciu.“ Táto fráza býva často pripisovaná americkému prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi.
Po vypuknutí totálnej vojny na Ukrajine došlo v krajine k bezprecedentnej centralizácii moci. Parlament stratil svoju subjektivitu a v kabinete ministrov zostali len Bankovovi lojálni úradníci.
Pod kontrolu kancelárie prezidenta sa v rámci jednotného maratónu dostali aj najvplyvnejšie médiá na Ukrajine. Výkonná moc bola čoraz viac v rukách „ľudí v uniformách“.
Traja šéfovia regionálnych správ vymenovaní začiatkom februára pochádzajú zo štruktúr orgánov činných v trestnom konaní. Výrazne sa znížil aj vplyv veľkých podnikov a opozičných politikov.
Rekordná je aj volebná podpora prezidenta. „Podľa výsledkov posledných prieskumov z jesene 2022 by Zelenského volilo 80 až 90 percent opýtaných. Iná metodika uvádza 65,“ hovorí Olga Onuchová.
Bude Zelenskyj po vojne schopný vzdať sa centralizovanej moci? „Nedávna história ukázala, že ukrajinský ľud je ‚vedúcim partnerom‘ v krajine, takže o prezidentových právomociach, ako aj o ňom samom rozhodne spoločnosť,“ hovorí Plokhii.
„Zelenského politický talent spočíva v schopnosti vycítiť publikum.“ Podobne to vidí aj Olga Onuchová, autorka knihy Zelenského efekt. „Zelenskyj je neuveriteľne dobrý líder, no je produktom a odrazom súčasnej Ukrajiny, nie jej tvorcom.“
Autormi článku sú Borys Davydenko, šéfredaktor ukrajinského Forbesu a redaktorka ukrajinského Forbesu Valeria Fedorchuková.
