Do Bulharska ani náhodou neprišiel s tým, že tam plánuje podnikať. Život mu to však namiešal tak, že Marián Aschenbrier v prímorskom meste Varna vybudoval vlastný streetfoodový projekt, ktorý už takmer rok úspešne vedie pod názvom Nasho.
Jeho foodtruckový koncept je postavený na burgeroch, hot-dogoch či sendvičoch. „V podstate na americkej kuchyni. Rok som totiž študoval na strednej škole neďaleko Buffala (mesta v USA, pozn. ed.) a tieto jedlá som si tam výrazne obľúbil,“ približuje 32-ročný rodák z Bratislavy.
Podľa jeho slov pri rozbehu podnikania prihliadal aj na to, že nájsť vo Varne kvalitný burger je úzky profil. Pri príprave jedál preto kladie veľký dôraz na čerstvé suroviny, mäso mu vozia z okolitých fariem, žemle z tamojšej remeselnej pekárne a omáčky, majonézy či kečupy sú domáce.
Marián Aschenbrier v okienku svojho foodtrucku. Foto: archív NashoVraví, že zákazníkov prilákali celkom rýchlo. Spravili si kampaň cez sociálne siete a jazdili (aj dodnes jazdia) po rôznych festivaloch v okolí. „Navyše je pre nás skvelá správa, že hádam deväťdesiat percent z tých, ktorí prídu a ochutnajú, sa k nám opäť vráti. Navyše neraz privedú aj kamarátov či známych,“ poznamená.
Talent, ktorý nepotrebuje recepty
Treba zopakovať, že Mariána do Bulharska prvotne nepriviedla túžba po podnikaní, ale jeho bulharská partnerka Nansi. Spolu aj koncept vybudovali a v gastro biznise chceli využiť jej veľký talent na varenie.
„Nansi nepotrebuje žiadne recepty, sama si všetko podľa dostupných surovín nakombinuje a vo výsledku to chutí skvele,“ vyzdvihuje Marián. „Ja som bol zase investor, manažér a organizátor.“
Dnes sa však už obracia aj v kuchyni a buď sám, alebo s brigádnikmi. Ale nesťažuje si, dôvod je totiž viac než radostný. „Čakáme bábätko, a keď Nansi počas tehotenstva zacíti mäso, okamžite sa jej spraví nevoľno,“ vysvetľuje.
Ich foodtruck vo svojom názve Nasho kombinuje prvé písmeno mena Mariánovej priateľky v spojení s jeho prezývkou a zároveň to po bulharsky znamená Naše. Stabilné miesto, kde zvyčajne karavan býva zaparkovaný, sa nachádza v blízkosti centra Varny. Lokalitu prirovnáva k bratislavskej mestskej časti Nové Mesto a dodáva, že trvalo asi trištvrte roka, kým si ho vôbec vybavili.
„Získať miesto na pláži či na pešej zóne sa nám nepodarilo. Napríklad už trikrát sme si podali žiadosť o povolenie parkovať v centre a zakaždým nám ju úrady zamietli,“ hovorí. „Osobne mám pocit, že oproti Slovensku je tu všetko o desať až pätnásť rokov pozadu. Potrebujete konexie, vo väčšej miere sa stretávate s korupciou, a keď vo vašom prízvuku započujú, že ste cudzinec, snažia sa na vás zarobiť.“
Kľukatá cesta foodtrucku z Číny
Dobrodružstvom a náporom na nervy bola aj kúpa štyri a pol metra dlhého foodtrucku. Objednali si ho aj s vybavením na mieru z Číny a pôvodne sľubované dodanie do 40 pracovných dní sa natiahlo na takmer osem mesiacov a zároveň sa asi trojnásobne predražilo. Komplikáciou bola pandémia a tiež zdĺhavý legislatívny postup úradov v Bulharsku pri preclení či technickej kontrole.
Z menu. Foto: archív Nasho
Do rozbehu podnikania Marián investoval okolo 25-tisíc eur, tržby z foodtrucku dnes už mladý pár živia a očakáva, že do roka-dvoch sa vráti aj celá vložená suma.
„Kúpili sme si však trojizbový apartmán s výhľadom na more, asi v cene jednoizbového bytu v Bratislave, takže si stále držím aj dobre platenú druhú prácu,“ vraví. Ráno od siedmej do jedenástej hodiny tak pracuje z domu v call centre, robí prekladateľa (hovorí anglicky, nemecky, srbsky a bulharsky) a potom odchádza na zmeny do foodtrucku.
Jedlá pod značkou Nasho predávajú v prepočte od troch do ôsmich eur a pousmeje sa, že keby nasadili bratislavské ceny, tak sa hádam každý otočí na opätku.
Príbeh z výletnej lode
V detstve Marián ani nesníval, že raz bude podnikať v gastre – chcel sa stať profesionálnym hokejistom. Hrával so slovanistami, v Ružinove, v Trnave aj v Amerike na strednej škole, kde podľa jeho slov dodnes drží rekordy v nazbieraných bodoch za góly či asistencie.
Postupne však išlo do popredia štúdium. Vyštudoval právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, ale následne sa ukázalo, že práca v advokátskej kancelárii ho nenapĺňa.
Foto: archív Nasho
Viedol tak vlastný bar v Pezinku, neskôr sa vybral do zahraničia a zamestnal sa na riečnej výletnej lodi, kde sa vyšvihol na manažéra baru a reštaurácie. Tam sa spoznal aj so svojou partnerkou, Bulharkou Nansi.
Priblížme si ešte súhru okolností, ktoré nasledovali a priviedli ho k životu na brehu Čierneho mora.
Po skončení sezóny na výletnej lodi mávali zvyčajne voľno od januára do konca marca, a tak sa začiatkom roka 2020 vybrali do stotisícového mestečka Sliven v bulharskom vnútrozemí, kde mala Nansi vlastný byt. Počas ich pobytu však nastúpila pandémia, všetko sa zatvorilo a oni zostali bez práce.
S partnerkou Nansi sa zoznámili pri práci na výletnej lodi. Foto: archív Nasho
„Späť na loď nás zavolali až v lete a aj to len na dva mesiace, lebo pre covid prišli ďalšie obmedzenia,“ spomína. „Vtedy som začal premýšľať, že asi najlepšie bude sa osamostatniť. Pomohol mi tiež môj kamarát z hokeja, ktorý pod značkou Airstream Guys robí parádne burgery v Pezinku. Zhodou náhod sme si obaja objednali karavan u rovnakého dodávateľa, a kým som ja čakal na dodávku, strávil som asi týždeň či dva u chalanov. Trošku som u nich brigádoval a najmä mi ukázali, ako taká práca vo foodtrucku vlastne vyzerá.“
Varna mu pripomína Bratislavu
Mať vlastný biznis na štyroch kolesách mu prišiel optimálny aj preto, lebo ešte nevedeli, či zostanú v Bulharsku, a keby sa rozhodli žiť povedzme v Bratislave, tak nebude problém foodtruck previesť.
Popri tom, ako uvádzali do života svoje podnikanie, si však potrebovali nájsť prechodnú prácu a aj miesto, kde by sa ich burgery mohli dobre predávať. Približuje, že možnosti v Slivene boli chabé a pracovné pozície slabo platené, takže voľba padla na kozmopolitnejšie prímorské mesto s veľkým prístavom, plážami aj neďalekým známym letoviskom Zlaté Piesky.
Varna je tretie najväčšie mesto v Bulharsku, má vyše 350-tisíc obyvateľov a Mariánovi miestami pripomína Bratislavu. Nedávno Varnu predstavoval aj na RTVS v dokumentárnom cestopise o gastronómii Cestou necestou.
„Páči sa mi byť pri mori, mám rád tunajší morský vzduch aj chute čerstvých produktov od miestnych farmárov,“ vymenúva, čo si na svojom aktuálnom domove obľúbil. „Ale či tu ostaneme žiť natrvalo, to si netrúfam povedať. Zatiaľ chceme náš čas deliť medzi Varnu a Bratislavu, kde mám tiež byt, a neskôr sa uvidí.“
