Aké budú pracovné miesta v budúcnosti? To nikto nevie, ale odborníci predpovedajú, že zručnosti potrebné pre úspech na budúcom trhu práce budú podnikavosť, kreatívne a kritické myslenie, digitálne zručnosti, schopnosť spájať vedomosti z rôznych oblastí a využívať ich v praxi. Odborníčka v oblasti ľudských zdrojov radí rodičom, ako nastaviť vzdelávanie svojich detí, aby tieto zručnosti získali.
Z biznisu do vzdelávania
Ľuba Fábryová, špičková odborníčka v oblasti ľudských zdrojov, pôsobila v Slovak Telekom, riadila HR v slovenskej pobočke IBM a následne odišla pracovať do zahraničia. Pre telekomunikačného operátora Vodafone pracovala v Egypte ako manažérka vzdelávania, v Dubaji pripravovala pracovníkov pre najväčšiu sieť súkromných medzinárodných škôl na svete Gems Education. Viedla tiež globálny projekt rozvoja zručností budúcnosti zamestnancov pre americkú finančnú spoločnosť. Na Slovensku sa venuje vzdelávacím projektom Safaricamp či Discovery Academy. Zameriava sa na rozvoj zručností, ktoré budú deti potrebovať na pracovných miestach budúcnosti.
Už roky pôsobíte v zahraničí, naďalej však riešite vzdelávacie projekty na Slovensku. Prednášate firmám o tom, ako sa pripravovať na „džoby“ budúcnosti, rozvíjate v tomto smere zručnosti detí, organizujete letné tábory v anglickom jazyku. Aký máte cieľ?
S manželom sme obaja zo Slovenska, ale už 15 rokov pracujeme a žijeme v zahraničí, momentálne v Chicagu. S príchodom detí som si začala viac všímať odlišné prístupy v oblasti vzdelávania a začala sa im aktívne venovať.
Medzinárodná skúsenosť mi umožňuje vnímať rozdiely medzi krajinami a vidieť príležitosti, ktoré by pomohli deťom na Slovensku.
Vidím obe strany mince
Ako HR profesionálka sa téme vzdelávania zrejme venujete aj profesijne.
Áno. Dlhodobo sa tejto téme venujem z pohľadu potrieb firiem, napríklad rozvoja zručností, ktoré budú pracovníci potrebovať v budúcnosti. A keďže aktívne sledujem výskumy a dianie v školstve na Slovensku aj vo svete a súčasne viem, čo potrebuje biznis a prax, vidím obe strany tej istej mince.
Do vzdelávacieho systému je potrebné priniesť veľa inovácií, aby sme deti cielene pripravovali na budúcnosť, ktorá začína už dnes. Myslím si, že sa mi darí oba svety zbližovať a prispieť aspoň kvapkou k rozvoju vzdelávania na Slovensku.
Máte dve deti, ktoré doposiaľ navštevovali šesť škôl a hovoria štyrmi jazykmi. V čom vidíte rozdiely medzi vzdelávaním, ktoré absolvovali v zahraničí, a školami na Slovensku?
Školy, do ktorých chodili a chodia, pripravujú žiakov na budúcnosť. Cielene rozvíjajú zručnosti potrebné pre budúcnosť – v rovnováhe so získavaním vedomostí. Sústredia sa na to, aby boli deti motivované objavovať a spoznávať, aby sa chceli učiť a vedeli, ako sa majú učiť samostatne.
Výrazne využívajú nové technológie, čo ešte urýchlila pandémia. Predstavte si, že dieťa urobí domácu úlohu z matematiky v online aplikácii a na základe toho pripravuje učiteľ obsah výuky, takže ráno deti už podľa výsledkov čakajú na mieru šité cvičenia a aktivity.
Personalizácia vo výuke je v každom predmete, každé dieťa napreduje vlastným tempom, podľa vlastných možností v každom predmete.
Cudzie jazyky sa deti naučia lepšie pri používaní v súvislostiach, pri bežných činnostiach a interakciách s inými ľuďmi. Ilustračná foto: Freepik.
Vzdelávanie v tieni korony
A na Slovensku?
Stále ma prekvapuje, ako sa vyučuje angličtina na základných školách a v škôlkach. Vidím to na deťoch, ktoré navštevujú náš letný tábor alebo kurzy Discovery Academy. Na Slovensku sa deti aj tínedžeri učia cudzí jazyk z lavice, z učebnice, memorovaním. Majú minimum priestoru na interakciu. Nepoznajú iné kultúry a svet vnímajú cez úzke klapky.
Na táboroch deti do angličtiny aj inej kultúry ponoríme, naplno, na celý týždeň. Akoby zrazu žili v inej krajine, angličtinu musia používať neustále. Reč sa im začne spájať so zážitkami a učia sa ju v kontexte. Dôsledkom je, že si rodičia pochvaľujú, ako sa ich deti na tábore rozrozprávali. U detí stúpne záujem a motivácia komunikovať po anglicky bez bariér a obáv.
Vnímali ste aj spôsob výučby počas pandémie?
Aktívne som sledovala, ako to deti zvládajú v Amerike a na Slovensku. Keď moje deti nastúpili po uvoľnení opatrení do školy tu, v USA, tak podľa výsledkov štandardných testov ich zaostávanie nebolo katastrofické. Učitelia ich dokázali naučiť aj na diaľku.
V Bratislave sme si urobili malý prieskum a vyšlo nám, že 47 percent detí sa učilo angličtinu počas covidu menej ako pred covidom. To bol pre mňa druhý silný impulz, aby som pomohla vzdelávaniu na Slovensku.
Rozbehla som inovatívne vzdelávacie programy v angličtine Discovery Academy. Cieľom je ponúknuť rodičom a ich deťom kvalitnú alternatívu, keďže ju nemali v škole.
Čo učíte?
Má to formu popoludňajších krúžkov pre deti a sústreďujeme sa na rozvoj zručností, ktoré budú potrebné v budúcnosti. Pripravujeme deti na povolania budúcnosti cez výuku vybraných „STEM“ predmetov, najmä matematiky, vedy, kreatívnej tvorby. Všetko je v angličtine. Staršie deti študujú online, mladšie deti do šesť rokov navštevujú krúžky osobne.
Ako to zvládate z Chicaga?
Všetky workshopy, prednášky a ďalšie aktivity robím na diaľku. Osobne sa na Slovensko vraciam aj s rodinou len na leto a Vianoce. Mám však na Slovensku skvelý tím a partnerov v týchto projektoch.
S počítačom je možné tráviť čas aj tvorivejšie ako hraním niektorých hier. Ilustračná foto: Freepik.
Na diaľku sa učí ťažšie
V čom konkrétne bol problém pri výučbe na diaľku na bežných školách?
Nemám dostatok dát na komplexnú analýzu a závery. Z pozorovaní detí najmä vo veku 7 – 10 rokov, ktoré vzdelávame, vidím, že napriek roku v pandémii majú minimálne digitálne zručnosti. Vedeli sa zvyčajne len pripojiť na Zoom alebo Teams a mali tendenciu len pozerať na obrazovku.
Kým sme sa dostali k samotnému vyučovaniu, museli sme ich naučiť používať interaktívne nástroje ako sú whiteboard, anotate, break-up rooms, zdieľanie obrazovky, Google Classroom, zdieľanie Google dokumentov, vlastný e-mail, používať cloudové služby a podobne. Deti v Amerike od veku sedem rokov bežne produkujú videá, podcasty či programujú.
Ako ste sa dostali k zručnostiam potrebným pre budúcnosť?
Renomované konzultačné spoločnosti ako McKinsey, ako aj medzinárodné inštitúcie chrlia informácie o tom, aké zručnosti a vedomosti budeme potrebovať na pracovnom trhu 21. storočia. Mňa však zaujíma aj to, akým zručnostiam sa venovať už vo vzdelávacom procese, aby boli deti pripravené na pracovný trh, na povolania, ktoré dnes ešte neexistujú.
Najkomplexnejšia je podľa mňa štúdia Worldwide Educating for the Future Index, ktorú pripravuje časopis The Economist. Štúdia definuje zručnosti budúcnosti a meria efektívnosť vzdelávacích systémov v príprave detí a študentov pre budúce a rýchlo sa meniace požiadavky trhu práce.
Budúce potreby trhu práce
Niečo ako PISA?
PISA monitoruje aktuálny stav vzdelávania žiakov, teda skôr ich súčasnú úroveň vedomostí. WEFFI pozerá na zručnosti budúcnosti a hodnotí ako ich vzdelávanie uchopili jednotlivé krajiny.
Ktoré sú zručnosti budúcnosti?
Prvá je schopnosť detí poznať a prepájať rôzne predmetové disciplíny. V tomto je úžasný systém vzdelávania „STEM“, teda prepájanie prírodných vied, matematiky a techniky, ktoré sa v úspešných ekonomikách vyučuje už od štyroch-piatich rokov veku dieťaťa.
Podľa štúdií bude počet „STEM“ pozícií na pracovnom trhu rásť dvakrát rýchlejšie ako v prípade iných povolaní. Otvára dvere k rozvoju kritického myslenia, kreatívneho myslenia, ovládaniu technológií. Je to silný základ pre každé dieťa bez ohľadu na to, či bude robiť biznis, vedu, umenie alebo nejaké remeslo.
Foto: Freepik
Používa sa aj na Slovensku?
Na Slovensku sú tieto disciplíny menej atraktívne, lebo doterajšie generácie tradične tlačili svoje deti najmä na právo či ekonómiu. Snažím sa na workshopoch rodičom vysvetliť, ako sa menia, alebo budú meniť potreby trhu práce a požiadavky, že potrebujeme omnoho viac „STEM“ študujúcich, viac interdisciplinárnych vedomostí, aby sme mohli porozumieť a riešiť komplexné problémy. Lebo také výzvy budú riešiť naše deti.
Všetko transakčné a opakujúce sa bude zautomatizované. Organizácie likvidujú hierarchie, nahrádzajú ich kolaborujúcimi a často samoriadenými tímami. Asistenti, koordinátori, manažéri-poštári medzi úrovňami už nie sú potrební.
Zručnosti potrebné pre budúcnosť
Aké sú ďalšie zručnosti budúcnosti?
Veľa sa hovorí o kritickom a kreatívnom myslení. Kreativita je absolútny základ inovácií a toho, čo od detí chceme. Súčasné vzdelávacie systémy, aj ten slovenský, pritom kreativitu skôr potláčajú.
Musíme sa teda baviť o tom, ako to kompenzovať. Upriamila by som tiež pozornosť na výchovu k podnikavosti alebo „entrepreneurial skills“, ktoré má na Slovensku dobre podchytený napríklad Leaf Academy, ale inak tých škôl veľa nie je.
Napriek tomu, že diskusia o ich potrebe sa vedie už dlho…
Pritom to pociťujeme už aj my, dospelí, že 80-90 percent úloh v práci robíme prvýkrát. Už nerobíme len transakčné a rutinné úlohy, ktoré sa opakujú a môžeme pri nich čerpať zo skúsenosti a dolaďovať výkon k dokonalosti.
Čoraz viac projektov je komplexných a jedinečných. A naše deti to čaká ešte vo väčšej miere. Na to budú potrebovať väčšiu chuť experimentovať, odolnosť voči stresu a neistote, väčšiu toleranciu voči robeniu chýb, schopnosť preberať riziko.
Zo zahraničia máte so školami v tomto smere lepšie skúsenosti?
Vidím, ako mojim deťom v škole vštepujú, že robiť chyby je v poriadku. Neriešia, či spravili projekt „na jednotku“, ale najmä to, aké chyby pri tom spravili a čo sa na nich naučili.
Tento element by mal vstúpiť na školy a aj do nášho rodičovstva vo väčšej miere ako doposiaľ. Musíme dávať deťom priestor, aby boli viac nezávislé, samostatné, mohli robiť chyby a učiť sa na nich bez toho, aby boli za to trestané.
Hra na počítači nie je digitálna zručnosť
Ďalšia skupina zručností je podľa štúdií „leadership skills“, teda vodcovské zručnosti.
Tak sa často prekladajú, ale ja ich vnímam skôr ako schopnosť spolupráce a komunikácie. Opäť to vidím na mojich deťoch, ktoré v škole fungujú už takmer rovnako ako ja v práci. Tvoria tímy, striedajú ich predmet od predmetu, bez ohľadu na triedy a ročníky. Často sa presúvajú podľa toho, na čom pracujú. A na tom si rozvíjajú tímové a komunikačné zručnosti.
Naše deti už budú robiť v úplnom globálnom prepojení – ráno s ľuďmi z Ázie, na obed s Európou a večer s Amerikou. Je preto dôležité, aby dokázali spolupracovať so širokým spektrom ľudí z iných kultúr a iných preferencií.
Asi netreba zabudnúť na digitálne zručnosti.
Na Slovensku akoby sme si ich zamieňali s hraním hier a trávením času na sociálnych sieťach, ktorým venujú deti hodiny a hodiny. Nevedia pritom veľmi používať technológie na iné veci, ako je hranie, napríklad na tvorbu.
Opäť porovnám s mojimi deťmi, ktoré majú v telefónoch a notebooku pestrú paletu pracovných, tvorivých, edukatívnych aplikácií. V škole pracujú na každom predmete s tromi-štyrmi aplikáciami, ktoré pomáhajú pri výuke, a potom ich využívajú aj vo voľnom čase. Od ôsmich rokov sa učia písať desiatimi na klávesnici prostredníctvom skvelej, zábavnej aplikácie.
Posledná zručnosť, ktorú spomínate v prednáškach je „global awareness skill“.
Áno. Deti sa učia, že sú súčasťou väčšieho celku, že existujú globálne témy, ktoré sa týkajú všetkých, aby mali povedomie napríklad o klíme alebo rodovej rovnosti príležitostí.
Sem patrí aj výchova ku diverzite, keďže deti čaká spolupráca s mnohými rôznorodými skupinami, kultúrnymi či vekovými.
V čom nás nahradia roboty
Aké sú vlastne budúce povolania?
To práve nevieme. Ale vieme, ktoré budú zanikať – transakčné, rutinné činnosti, ktoré sa rýchlo automatizujú pomocou umelej inteligencie. Vieme teda asi každý vo svojej práci odhadnúť, čo z toho, čo robíme, dokáže postupne prebrať stroj.
Ale povedali sme si už aj to, ktoré zručnosti budú potrebné, aby deti uspeli v nových povolaniach. Sú to vlastne prenosné zručnosti, „transferable skills“, ktoré je možné uplatniť vo všetkých budúcich povolaniach či to už bude v genetike, vesmírnom strojárstve, ale aj pri maľovaní obrazov či strihaní vlasov.
Foto: Freepik
Ako je to so zručnosťou vedieť sa samostatne učiť?
Trvácnosť zručností sa aktuálne odhaduje na tri až päť rokov. To sa zrejme skráti, keďže pandémia akcelerovala digitálnu transformáciu a všetko podľa odhadov zrýchlila až šesťnásobne. Deti sa musia naučiť, že sa budú učiť celý život a aj to, ako sa učiť samostatne.
Keď za mnou príde syn, aby som mu pomohla s úlohou, sľúbim mu, že mu pomôžem, ak vyčerpá všetky iné možnosti – napríklad video lekciu zo série Khan Academy, iné tutoriály na webe alebo v aplikáciách, tých možností je veľa.
Konkurencia je globálna
Kde by sa mali deti naučiť tieto zručnosti?
Rodičia a domáca výchova majú svoje dôležité miesto, ale deti trávia čas najmä v škole. Preto si myslím, že by ich mali získavať počas vyučovania. Krajiny, ktoré sú vo WEFFI indexe na top priečkach, napríklad Fínsko, Švédsko, Nový Zéland, Singapur, Švajčiarsko, Kanada, Holandsko, Austrália, Japonsko či Nemecko už majú vzdelávací systém takto nastavený.
Poľsko je na 19. mieste aj vďaka výraznej reforme, ktorú pred pár rokmi urobili. Na Slovensku sa to zatiaľ veľmi nedeje. Vzniká situácia, že aktívny a cieľavedomý rodič, ktorý chce urobiť niečo pre dobro svojich detí, musí nefunkčný systém suplovať.
Snažím sa rodičom pripomínať, že ich deti už budú súťažiť o pracovné miesta v globálnej konkurencii s miliónmi čínskych, indických a ďalších detí.
Na akej priečke je Slovensko?
WEFFI mapuje 50 ekonomík a Slovensko v rebríčku nie je. Rankingy sú dôležité z pohľadu globálnej konkurencie či už na pracovnom trhu, alebo aj v uchádzaní sa o miesta na top univerzitách.
Snažím sa rodičom pripomínať, že ich deti už budú súťažiť o pracovné miesta v globálnej konkurencii s miliónmi čínskych, indických a ďalších detí. Ak som najlepšia žiačka na škole v Trenčíne, ale celý náš vzdelávací systém je v porovnaní s inými krajinami podpriemerný, povedzme na 50. mieste, potom v konkurencii s lepšími nezačínam ako jednotka, ale z pozície -50.
Nefunkčný systém vzdelávania je problém pre krajinu do budúcna. Ľudia bez vzdelania a bez potrebných zručností nebudú vedieť vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, čo priamo vplýva na rast životnej úrovne a konkurencieschopnosti krajiny.
Výzvou pre Slovensko je transformácia krajiny s lacnou pracovnou silou na krajinu s vysoko kvalifikovanými ľuďmi s novými zručnosťami. Na túto transformáciu nemáme veľa času, lebo naša demografia môže spôsobiť, že zostarneme skôr ako stihneme zbohatnúť.
Talent nie je rozhodujúci
Napriek tomu majú vždy talentované deti výhodu.
Dobre nastavený vzdelávací systém je veľmi dôležitý aj na to, aby všetky deti mohli dosiahnuť úspech bez ohľadu na talent. Vedecké štúdie hovoria, že pre úspech detí nie je nevyhnutný iba talent, ale aj láskavá výchova a kvalitné stimulujúce vzdelávacie prostredie. Rodičia sa však často nevenujú mnohým predmetom s tým, že na daný predmet nemá dieťa talent. Ja som však presvedčená, že aj tú matematiku alebo cudzí jazyk s dobrým učiteľom zvládne každé dieťa a je potrebné ich podporiť, lebo to sú zručnosti, ktoré deti budú v živote veľmi potrebovať.
Ľ. Fábryová pripravovala pracovníkov pre najväčšiu medzinárodnú sieť súkromných škôl Gems Education v Dubaji. Foto: archív Ľ. Fábryovej.
Čo teda môže rodič urobiť, aby dieťaťu pomohol uspieť?
Mal by sa zorientovať v problematike vzdelávania a zručností budúcnosti. Vďaka tomu bude vedieť robiť lepšie rozhodnutia v tejto oblasti. Rodič vo veľkej miere ovplyvňuje výber školy.
Chápem, že nie každý má peniaze na kvalitnú súkromnú alebo medzinárodnú školu, rovnako výber je výrazne iný povedzme v Bratislave a v Snine. Online prostredie nám však otvára príležitosti, ktoré tu doposiaľ neboli.
A potom, máme krúžky a voľnočasové aktivity, kde je už ten výber väčší a rodič vie dieťa lepšie nasmerovať.
Rodičia by mali ísť vzorom
Alebo letné prázdniny.
Áno, to sú celé dva mesiace, počas ktorých vieme spojiť zábavu a učenie sa skvelých vecí aj zručností pre budúcnosť na táboroch, ak si ich správne vyberieme. Možno nenájdem čas na lekcie programovania raz týždenne počas školského roka, ale viem dieťa posunúť ďalej vďaka dvom týždňom na programovacom letnom tábore.
Leto je stvorené na to, aby prinieslo deťom viac zmeny, nových skúseností a zážitkov. Mali by sme s nimi diskutovať o tom, ako sa cítia v nových situáciách, čo im funguje, čo by urobili nabudúce inak.
Zrejme záleží aj na tom, čo vidí dieťa robiť rodičov.
Elon Musk stelesňuje osobu, ktorá má zručnosti budúcnosti už dnes.
Rodičia sú dôležitý vzor a zdroj inšpirácie. Deti svojím správaním a záujmami kopírujú rodiča. Preto je fajn deťom ukazovať cestu tým, ako žijeme, ale tiež im predstaviť inšpiratívnych ľudí. U nás v rodine je populárny Elon Musk. V mojich očiach stelesňuje osobu, ktorá má zručnosti budúcnosti už dnes. Jeho úprimný záujem riešiť existenčný problém ľudstva, globálne otepľovanie, ho vedie k absolútnej zmene v systéme prepravy.
Jeho projekt elektrického vozidla mení od základov automobilový a celý prepravný priemysel. Obdivuhodné sú jeho neuveriteľné interdisciplinárne „STEM“ znalosti. PayPal či SpaceX sú úžasnou ukážkou „entrepreneur skills“. Tieto projekty si vyžadujú tiež silné vodcovské schopnosti. Silný osobný príbeh človeka s Aspergerovým syndrómom, ktorý odíde z rodnej Južnej Afriky do USA s túžbou zmeniť svet je výnimočná podnikateľská aj ľudská prípadová štúdia pre deti aj dospelých.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
