Gabriel Juhás, zakladateľ firmy Netgrif a Ondrej Smolár, CEO Soitronu, vysvetľujú spoločný prienik svojich firiem na trh low-code. Prístup, s ktorým sa Netgrif do tejto rýchlo rastúcej oblasti IT vybral, po prvý raz načrtol nemecký informatik Carl Adam Petri v roku 1962 v práci Kommunikation mit Automaten.
Aký je rozdiel medzi Petriho miskou a Petriho sieťou?
V tej prvej, o ktorej počul hádam každý, pestujú biológovia mikroorganizmy. Tá druhá pomenúva viacero konceptov z informatiky, ktoré sa opierajú o matematickú teóriu grafov. Opísať ich presnejšie by bolo zrejme náročné, aj štúdia Gabriela Juhása a Jörga Desela ešte z roku 2001 spomína, že možných definícií sú stovky.
Na čo sú teda Petriho siete dobré? Pre informatikov napríklad na to, že ich môžu použiť ako základy pre tvorbu modelovacích jazykov. A tu sme opäť pri tom pestovaní. Pestovaní aplikácií.
„Našou misiou bolo navrhnúť taký nástroj na vývoj softvéru, ktorému bude rozumieť počítač a zároveň bude zrozumiteľnejší pre človeka, vysvetľuje Gabriel Juhás, dnes už z pozície jedného zo zakladateľov osem rokov fungujúcej firmy Netgrif.
„Pomocou low-code jazyka Petriflow a platformy Netgrif dokážu vyvíjať softvérové aplikácie aj neprogramátori. Programátorom zasa umožňuje niekoľkonásobne zrýchliť vývoj softvéru,“ vraví.
Low-code je v posledných rokoch veľká téma, veľkosť tohto trhu prognózuje analytická firma Gartner na rok 2027 až na 16,5 miliardy dolárov, čo by od roku 2022 znamenalo zloženú ročnú mieru rastu (CAGR) 16,3 percenta.
„Diferenciácia na trhu low code aplikačných platforiem je náročná, samostatné produkty alebo funkčné rozšírenia s low code riešeniami ponúkajú k ich hlavným podnikovým riešeniam už stovky poskytovateľov a ich počet rastie,“ konštatovali analytici.
Prínosom low code je zjednodušenie tvorby softvéru, čomu zodpovedá aj názov – v preklade znamená asi toľko ako „menej práce s programovaním.“ Pre zákazníka by mal takýto prístup predstavovať lacnejšiu a najmä rýchlejšiu alternatívu ako budovanie aplikácií na mieru, ale aj ako programovanie, založené na modeloch biznisových procesov či analýze údajov, získaných data miningom.
Platforma Netgrifu, vraví firma, sa dá použiť na modernizáciu existujúcich systémov, ako aj na tvorbu nových aplikácií. Funguje end to end, teda pokrýva všetky etapy ich tvorby – vytvára model procesov, umožňuje pridávať udalosti a formuláre, definovať roly jednotlivých častí organizácie a procesy, simulovať modely a napokon ich nasadiť.
Pre lepšiu predstavu – ak je procesom žiadosť o hypotéku, aktivitami sú napríklad jej podanie, predschválenie, doplnenie údajov o nehnuteľnosti, vyjadrenie súdneho znalca, a uzavretie zmluvy, prípadne jej zamietnutie. (Pokračovaním je nový proces – čerpanie hypotéky a jej splácanie).
„Biznis analytici rozprávajú o obrazovkách a formulároch k jednotlivým aktivitám, informatici zasa o príkazoch programovacieho jazyka,“ hovorí Juhás. „My si myslíme, že platforma musí poskytnúť programovací modelovací jazyk na takej abstraktnej úrovni, na akej rozprávajú biznis analytici.“
Na ďalší vývoj cloudového riešenia a zahraničnú expanziu získal Netgrif vlani na jeseň milión eur od fondu rizikového kapitálu Venture to Future Fund a Soitronu. Platforma už má za sebou implementácie v bankovníctve, poisťovníctve či energetike – u klientov ako poisťovňa Union, healthcare firma miliardára Tomáša Chreneka Agel, Stredoslovenská energetika, Západoslovenská distribučná či Slovenský plynárenský priemysel.
Pre Soitron, integrátora pôsobiaceho v siedmich krajinách s konsolidovaným obratom v roku 2024 takmer 190 miliónov eur, boli motiváciou na investíciu aj dlhodobejšie trendy na trhu. „Digitalizácia naráža na komplexnosť informačných technológií a celosvetový nedostatok špecialistov v oblasti,“ vysvetlil v tlačovej správe CEO Soitronu Ondrej Smolár.
„Netgrif má potenciál, aby zefektívnil vývoj aplikácií a umožnil z tohto trendu benefitovať všetkým spoločnostiam, nielen tým najväčším.“
Keďže práve tie veľké korporácie, napríklad banky či poisťovne sa v posledných rokoch menia z kamenných inštitúcií na platformy pre poskytovanie služieb, musia si budovať vlastné tímy ľudí pre IT. „Ak ale vyvíja interné aplikácie veľký počet ľudí, potrebujú na to vhodnú platformu, nástroj, ktorý im vývoj uľahčuje,“ hovorí Juhás.
Svoj nástroj potrebuje teraz Netgrif dostať do cloudu, či už toho od Amazonu, Googlu alebo Microsoftu – keďže títo obri ovládajú trh a služby, ktoré sa chcú k firemným zákazníkom dostať, musia byť k dispozícii práve u nich.
„Správny čas je práve teraz,“ vraví Juhás. „Trh bude obrovský, ale konsolidácia ešte neprebehla. Ak by sme s riešením prišli pred štyrmi rokmi, veľa by sme nezískali, o dva roky už ale bude neskoro. V septembri musíme riešenie dostať minimálne do jednej z troch veľkých platforiem a to je dôvod, prečo sme potrebovali investíciu.“
Ondrej Smolár dodáva, že Soitron môže pomôcť aj s rozšírením Netgrifu ku koncovým zákazníkom a aj sa to chystá robiť. „Dôležitejšie však je, aby sa z lokálneho trhu posunul aj na globálny,“ zdôrazňuje. „Pozíciu doma už Netgrif má a dokáže ju rozvíjať aj ďalej, ale schopnosť ísť s produktom von je to, čo bude rozhodujúce. V konečnom dôsledku vám totiž domáci trh vývoj nezaplatí.“
Domácu pozíciu si Netgrif buduje od roku 2017. Na začiatku stálo Juhásovo rozhodnutie, že už nechce „funkcionárčiť“. (V rokoch 2007 až 2015 bol najprv prodekanom, potom dekanom Fakulty informatiky a a informačných technológií STU.)
„Keď som kolegom povedal, že idem zakladať startup, všetci reagovali – čo blázniš?,“ spomína. „Odpovedal som im – na Slovensku prevláda urban legend, že startupista musí mať vek doktoranda a štyridsiatnik nemá v startupovom inkubátore čo robiť. Na západe to ale takto nefunguje.“
foto Miro Nôta
Ondrej Smolár prisvedčí: „Keď sme sa vami rozprávali o investícii, cítil som, že štádium, v ktorom ste boli, keď ste si povedali, že už chcete investora, bolo výrazne neskoršie a vyzretejšie ako u mnohých iných startupov, vraví CEO Soitronu. „Mnohé startupy hľadajú prvotnú investíciu, aby odpilotovali myšlienku, o ktorej sa ešte ani nevie, či sa chytí alebo nie. Vy už máte projektovo overené riešenie, a produktovo ste už tiež na ceste.“
V prvom roku Netgrifu, 2017, sa tá cesta začala s obratom 30-tisíc eur. V druhom to bolo 165-tisíc, potom 720-tisíc. „Hovorili sme si, fajn, o rok to bude 1,5 milióna, a čo potom o tri, päť, sedem rokov… V roku 2024 nám vychádzal obrat asi 10 miliónov,“ hovorí zakladateľ.
Tak sa na ten plánovaný rast rovno presťahovali do nových priestorov. „Pomerne slušných za pomerne veľa peňazí,“ pokračuje Juhás. „Hovorili sme si – veď sa ideme rozširovať. Bolo nás už dvadsať, tak nech sa do priestorov zmestí aj viac ako päťdesiat ľudí a ešte tam má byť ´posilka´ a kuchynka.“
Potom ale prišiel covid. „Zrazu nám zostali všetci ľudia doma a (spoluzakladateľ) Milan Šamaj mi hovorí – nikto mi nezdvíha telefón a ak, všetci hovoria, že nevedia, čo bude.“
V roku 2021 tak nasledoval prepad tržieb a po ňom aj situácie ako z nejakej populárnej knižky o startupoch. „Príde raz manželka domov,“ spomína, „a hovorí mi – kde máš auto? A ja hovorím, no, predal som. Na výplaty. Na druhý deň príde – a kde je moje auto? Hovorím, to som predal, aby sme mali z čoho žiť.“
Od roku 2021 sa Netgrif postupne, prostredníctvom čiastkových pilotných projektov, dostával ku svojim dnešným klientom. Tak ako každá nová firma na trhu, presviedčal krok za krokom najprv IT oddelenia, potom risk manažérov a tvorcov rozpočtov, aby dostal od klientov nielen jednu, ale aj ďalšie šance.
Nad úroveň jedného milióna v tržbách sa však firma prepracovala až v roku 2023. Príkladom komplexného riešenia, ktoré vzniklo vďaka platforme Netgrifu, môže byť prihlasovanie nového odberného miesta u dodávateľa energií. „Vyplníte náš formulár, spustí sa backofficový proces – stále v tej istej aplikácii ako formulár -,“ hovorí Juhás, „a zbehne celý proces, vrátane elektronického podpisu, až kým sa namontujú hodiny.“
Prečo by však práve Netgrif mohol uspieť aj na dnešnom globálnom trhu, na ktorom je už označenie „low code“ sčasti triviálnym marketingovým sloganom, uspieť? Juhás odpovie trochu okľukou. „Ak sa pohybujete v oblasti BPM (business process management) dostatočne dlho, vidíte, čo funguje, ale vidíte aj rôzne hypy,“ hovorí.
„Teoretický základ, na ktorom sa zhodnú akademici, Petriho siete, sa však dlhé roky nemení. Čo sa mení, sú rôzne jazyky, ktoré prichádzajú v rôznych vlnách. O každom sa dá povedať, že priniesol niečo nové, ale na niečo aj akoby zabudol. My sme si povedali, že skúsime naše riešenie postaviť priamo na tých základoch, ktoré prežili všetky tie vlny.“
Ak to znie trochu vedecky, tak to má byť. Najprv bol teoretikom, priznáva Juhás ochotne, ba zdôrazňuje, že to je tá správna cesta, ak chcete problému dobre porozumieť. „Úspešných príkladov prepojenia vedy a podnikania je viac,“ vraví.
„Mňa najviac fascinuje August-Wilhelm Scheer, profesor na univerzite v Saarbruckene. V roku 1984 založil ako 43-ročný firmu IDS Scheer. Firma sa považuje za zakladateľa segmentu business process managementu,“ vysvetľuje. V roku 2009 ju Scheer predal koncernu Software AG za 487 miliónov eur, a o istý čas založil ešte aj druhú vlastnú firmu.
Jedna z prvých vecí, ktoré Netgrif ako malá firma urobil, pokračuje Juhás, bola konferencia o Petriho sieťach v Bratislave. „Univerzita sa do projektu nechcela pustiť, obávala sa straty, my ako nová firma sme do toho išli. Mali sme tu celosvetovú špičku a cenu za najlepší príspevok dostal profesor Wil van der Aalst, chief scientist v Celonise.“
Celonis, úspešná dataminingová firma s koreňmi rovnako v Nemecku, má aktuálne valuáciu okolo 13 miliárd dolárov a prostriedky od investorov na úrovni 1,77 miliardy dolárov.
„Aj na Slovensku ale vznikla úspešná firma v tejto oblasti,“ pripomína Juhás. „S Rasťom Hlaváčom (osobnosť titulnej strany Forbesu z marca 2023, pozn. red.), zakladateľom Minitu, sme pred rokmi veľa komunikovali. Sledoval som aj prácu viacerých process miningových firiem, a vždy som mal pocit, že im niečo chýba. Na konferenciách preto dnes zvyknem hovoriť, že (naše riešenie) treba vnímať ako novú vrstvu.“
Prínosom Netgrifu oproti riešeniam dostupným na trhu, pokračuje zakladateľ, je aj dôraz firmy na vertikálnu integráciu. „Ide nám o to, aby programátor nemusel riešiť problémy typu – ako dostanem zo svojho počítača dáta na server a do databázy? Taký proces má byť automatizovaný, aby ho programátor nemusel znova riešiť, lebo nič nové nevymyslí.“
Dlhodobým problémom, ktorý programátorom prinášajú komplexnejšie zadania, je totiž práve potreba veľkého objemu „doprogramovávania“ a s ním zasa rastú aj náklady klientov na licencie ďalších softvérov.
Systémoví integrátori ako Soitron, hovorí Ondrej Smolár, poznajú staré „pravidlo“ z praxe, že na začiatku projektu je takmer vždy snaha, aby nasadené riešenie vyriešilo 80 percent problému a dokódovať sa muselo iba zvyšných 20 percent – a na konci je riešenie, v ktorom realita tento pomer obrátila presne naopak. Pomery na trhu sa však v poslednom čase menia, dodáva Smolár, a Juhás súhlasí. „Aj integrátorov, podobne ako korporácie, ktoré si už budujú vlastné low-code divízie, bude vývoj čoraz viac tlačiť, aby si budovali kompetenciu v low-code.“
Nech už sa na trhu skonsoliduje v akejkoľvek podobe, má low-code také veľké šance asi aj preto, že je jednou z ítečkárskych obdôb konceptu, ktorý desiatky rokov funguje v stavebníctve, ako aj strojárskej či inej výrobe – prefabrikácie. „Aj v prípade, že staviate montované domy, a nie domy z tehál, riešite v princípe rovnováhu medzi nákladmi, pracnosťou a kvalitou,“ vraví Juhás. „Podobne je to aj v v IT: ak vám low code uľahčí vývoj, môžete si od ,bodyshopovej´ firmy najať potrebný počet programátorov s takou kvalifikáciou, akú potrebujete.“
Aký má Netgrif biznisový cieľ, a akým spôsobom sa vôbec na trhu, na ktorý sa vydal, dá dnes definovať, čo je to úspech? Juhás najprv pripomenie, že trh to určite bude obrovský a tiež, že zatiaľ ešte neprechádza konsolidáciou.
„Predovšetkým potrebujeme dosiahnuť stav, keď si programátori povedia – ten, kto robí v low-code, robí v Netgrife,“ povie.
