Zaujíma vás, ako si chemik otvára plechovku a vyrezáva tekvicu s pomocou acetylénu a vody? Alebo chcete vedieť, ako si vyrobiť „čertíka v skúmavke“ či „čierneho hada“ z cukru a kyseliny sírovej? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky nájdete vo Vedeckom okienku, projekte mladého učiteľa chémie a biológie Iva Gábriša.
Ivo tieto predmety vyštudoval na Masarykovej univerzite v Brne a po skončení vysokej školy, pred troma rokmi, vstúpil do učiteľského stavu. Veda ho jednoducho baví a svoje nadšenie chce prenášať aj na žiakov. Najmä tým, že sa do výuky snaží zakomponovať čo najviac experimentov.
Chémii a chemickým experimentom sa venuje aj nad rámec bežných pracovných hodín. Pod značkou Vedecké okienko tvorí obsah na sociálnych sieťach, kde ho sleduje okolo 45-tisíc ľudí, nedávno mu vyšla aj rovnomenná kniha a doma okrem toho vlastnoručne pripravuje „balíčky“ Pingolab s potrebami pre chemické experimenty.
Ivo svoj voľný čas venuje aj prezentáciám chemických experimentov na školách, chodí na rôzne akcie aj do táborov, kde deťom ukazuje, aká zaujímavá môže byť chémia.
Okrem toho má aj jeden veľký sen: mať vlastnú televíznu reláciu. Možno sa mu jedného dňa splní. Veď každá generácia si predsa zaslúži svojho „majstra N“ alebo „profesora Protona“, či nie?
Zapálené ruky a slonia zubná pasta
K jeho obľúbeným experimentom, ktoré veľmi často predvádza aj žiakom, patria zapálené ruky či takzvaná slonia zubná pasta, ktorá funguje na princípe rozkladu peroxidu vodíka.
„Zapálené ruky je experiment, pri ktorom si ruky polejem zmesou propán butánu a zapálim si ich. Na tomto experimente vysvetľujem, že voda má vysokú tepelnú kapacitu. Keď mám mokré ruky, celú energiu plameňa pohltí voda a nič sa mi nestane,“ vysvetľuje Ivo Gábriš.
Nečudo, že deti sú z takýchto experimentov nadšené, či už experimenty predvádza na hodinách vedy – ako mix predmetov biológie, fyziky a chémie, ktorú aktuálne vyučuje na súkromnej škole Best v Trnave, alebo počas vystúpení na školách po celom Slovensku. Dôvod je jednoduchý: „Bohužiaľ, na hodinách chémie sa na slovenských školách až tak často experimenty nerobia.“
Snaha zlepšiť vyučovanie chémie nepriamo pramení z jeho vlastnej skúsenosti. Ani na gymnáziu v Topoľčanoch, ktoré on kedysi navštevoval, experimenty nerobili.
„Teraz už viem, že sa to zmenilo, ale aj toto bol jeden z dôvodov, prečo sa ja osobne snažím praktickú výuku zakomponovať do vyučovania všade, kde sa len dá,“ hovorí Ivo Gábriš.
Spočiatku štúdia na prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne mal ambíciu ísť do výskumu, neskôr svoj názor zmenil, pretože cítil, že nadobudnuté vedomosti chce odovzdávať ďalej. „Asi najviac ma k tomu inšpiroval predmet, ktorý sme mali na vysokej škole, išlo o demonštračné experimenty pre výuku stredoškolákov.“
Experimenty sú náročné na čas aj peniaze
Problémy výuky chémie na základných a stredných školách spočívajú podľa Iva ani nie tak v tom, že by učitelia nemali chuť niečo také robiť.
„Učitelia často narážajú na rôzne problémy – či už dostupnosť pomôcok, alebo nedostatočná vybavenosť laboratórií. Predsa len, ide o spotrebný materiál, ktorý aj niečo stojí,“ hovorí.
Nedostatok pokusov na hodinách chémie často pramení aj z toho, že sú relatívne náročné na prípravu aj na upratovanie, pričom samotný experiment môže časovo zabrať doslova len pár minút. Aj preto sa on osobne vždy snažil experimenty navrhnúť tak, aby sa tieto nevýhody minimalizovali.
Nové štúdio a jeden veľký sen
Už dnes mu projekt Vedeckého okienka, predvádzania experimentov na školách, v táboroch či dokonca aj pre veľkých klientov, ako aj kompletizovania krabičiek Pingolab generuje istý príjem a zaberá prakticky všetok voľný čas.
Do budúcnosti by sa chcel ešte viac sprofesionalizovať. „Už dnes sa to v mojom prípade viac preklápa z hobby aktivity do práce. Chcem to robiť ešte profesionálnejšie, dávame dohromady nové profesionálnejšie štúdio s laboratóriom,“ hovorí Ivo Gábriš.
„Môj cieľ je mať jedného dňa vlastný televízny program, aby som mohol vzdelávať ešte viac detí,“ uzatvára Ivo Gábriš.