Bývalá svetová tenisová päťka Daniela „Dani“ Hantuchová po skončení hráčskej kariéry naplno zabodovala vo svete televízneho komentovania. Analyzovala zápasy najväčších hviezd pre Fox, BBC, ESPN či Amazon Prime, viedla rozhovory (nielen) s tenisovými legendami.
Tento rok jej pribudla ďalšia úloha – na turnaji v Madride má premiérovo na starosti ženskú časť a v nej zlepšenie vzťahov medzi hráčkami, organizátorom, médiami a fanúšikmi.
Naposledy dávala pre Forbes rozhovor pred ôsmimi rokmi, takmer rok pred tým, ako oficiálne ukončila kariéru tenisovej hráčky. Odvtedy sa v jej profesionálnom živote veľa udialo, stala sa komentátorkou pre veľké televízne značky.
„Myslím si, že čas, keď som sa rozhodla odísť, bol ideálny. Môj prechod medzi kariérami bol veľmi plynulý a symbolický. V deň, keď som ukončila kariéru hráčky, som hneď išla do štúdia a skúsila som si to ‚z tej druhej strany‘,“ spomína teraz.
Komentovala pre Fox Sports, Amazon Prime, ale aj BBC a športovú ESPN, popritom rozbehla vlastný podcast The Real DNA. Tento rok jej pribudla nová manažérska rola na turnaji Madrid Open, ktorý sa koná v španielskej metropole na prelome apríla a mája. S komentovaním však určite nekončí.
Vaša úloha na Madrid Open znamená ďalší posun kariéry. Ako k tomu došlo?
Bolo to spontánne. Veľmi dobre sa poznám s Gerardom (Tsobanianom, pozn. red.), jedným z hlavných organizátorov tohto turnaja. Dal mi kartu na môj posledný turnaj, ktorý som ešte mala odohrať, keď už som mala zlomené rebro.
Je agentom mnohých hráčov, poznáme sa dlhé roky. Minulý rok sme sa náhodne stretli a rozprávali sme sa o tom, že ženská časť tohto turnaja je viditeľne na nižšej úrovni ako tá mužská. Fanúšikovia radi prídu na domácich favoritov, no zaujať tenisom ako takým má Madrid problém. Už v tom prvom rozhovore sa ma pýtal, čo si myslím, že by mohlo byť lepšie.
Dostala som preto na starosť ženskú časť. Mojou úlohou je zlepšiť vzťahy medzi hráčkami, organizátorom, médiami a fanúšikmi. Je super, že tu už zužitkujem aj moje skúsenosti z televízie. Budem sa snažiť hráčkam vysvetliť, čo je pri komunikácii s médiami dobré nielen pre turnaj, ale aj pre ne. Každá z nich je v podstate osobná značka a je aj v ich záujme, aby čo najlepšie reprezentovali nielen turnaj, ale aj seba.
Budete popri organizovaní Madrid Open pokračovať aj v komentovaní?
V Madride, samozrejme, nie, ale inak áno, no keďže dnes si už môžem vyberať ja, tak oveľa menej. Keď som komentovala pre Amazon, cestovala som rovnako veľa a často, ako keď som hrala, no jeden z dôvodov, pre ktorý som ukončila kariéru hráčky, bol, aby som už toľko nemusela cestovať. Teraz už, našťastie, mám tú voľnosť a veľmi si vyberám, kedy a prečo si sadnem do lietadla.
Tento rok som už bola komentovať Australian Open, prvý raz pre ESPN. Nikdy by som nepovedala, že príde takáto ponuka. ESPN totiž vo svete komentovania patrí k tým najprestížnejším. Aj preto, že v tenise toho robia pomerne málo – iba Australian Open, Wimbledon a US Open. Okrem toho budem tento rok pre BBC komentovať ešte Roland Garros a Wimbledon.
Ako hovoriť s hráčkami
Čo konkrétne bude vašou úlohou v Madride?
Budem sa starať o to, aby sa hráčky na turnaji cítili čo najlepšie, snažiť sa vyhovieť ich požiadavkám. Veľa hovoríme o tom, aký program by počas turnaja mali mať. Napríklad Iga Świątek raz hrala zápas do druhej v noci a ďalší jej naplánovali hneď na ráno.
Pre mňa ako pre bývalú hráčku je pochopiteľné, že to chce zmeniť, lebo viem, aké dôležité je fungovať v jednom režime. To sú detaily, ktoré si WTA pri organizovaní takéhoto veľkého turnaja niekedy neuvedomí, no pre hráčky sú veľmi dôležité.
Budem spolupracovať s hráčkami, trénermi aj agentmi. Už teraz sa veľa rozprávame o tom, v čom by sa Madrid Open z pohľadu hráčok mohol zlepšiť. Zároveň však veľa hovoríme aj o tom, čo od hráčok potrebujeme vo vzťahu k médiám. Pomôcť im sa v tom zorientovať je tiež jedna z mojich najdôležitejších úloh.
Na jednej strane chápem, že v tom turnajovom nasadení človek veľmi nestíha myslieť napríklad na to, ako vyzerá. Sama som bola rovnaká. Nikto od nich nečaká, že sa budú pred rozhovormi hodinu líčiť, no okrem turnaja tam prezentujú aj samy seba. Mnohé z nich majú napríklad ambíciu dostať sa na titulku Vogue a neuvedomujú si, že sa to začína už pri pozápasových rozhovoroch.
Kde spozoruje divák vami iniciované zmeny?
Zmeny uvidíte napríklad už na otváraní turnaja. Chceme ukázať Madrid, veď je to mesto módy. Chcela by som, aby sa z Madrid Open stal najelegantnejší európsky turnaj. Pre mňa je to výzva, lebo po grandslamoch je to najväčší turnaj v Európe. Budem sa oťukávať, zisťovať, čo môžem, čo nie.
V čom treba zlepšovať vzťahy medzi hráčkami a turnajom?
Veľakrát si hráčky pýtajú stále viac peňazí za výhry. Je to aj ich prirodzená snaha neustále sa zlepšovať, bez ktorej by neboli tam, kde sú. Ja to chápem, no niekedy je zároveň dobré zastaviť sa, uvedomiť si, že je to fajn a napríklad poďakovať. Ja som bola rodičmi vedená k tomu, že na každom turnaji sa treba ísť poďakovať turnajovému riaditeľovi za to, že som tam mohla byť. Aj vtedy, keď som prehrala a bola som nahnevaná.
Madrid Open, keďže sú tam domáci Rafa (Rafael Nadal) a Carlos (Alcaraz, pozn. red.), je špecifický tím, že ženy chcú veľmi „súťažiť“ proti mužom, neustále sa porovnávajú. To je na jednej strane super, no zároveň treba akceptovať, že mužský madridský turnaj je naozaj väčší a divácky atraktívnejší. My, ženy, by sme sa skôr mali viezť na jeho vlne, ako s ňou bojovať.
Keď porovnáte prístup hráčok v časoch, keď ste kariéru začínali vy, so súčasnosťou, ako sa zmenil?
Rada by som sa vyhla zovšeobecňovaniu, no v prvom rade je svet tenisu na vyššej a profesionálnejšej úrovni. Niekedy si myslím, že už je to aj trochu príliš. Hráčky majú celé tímy, podobne ako Formula 1. Každá má svojho fyzioterapeuta, kondičného trénera, výživového poradcu… Na jednej strane je to úžasne profesionálne, no hráčky to potom trochu zbytočne rozmaznáva.
Na to, aké vysoké odmeny dnes dostávajú za výhry a aký špičkový servis na turnajoch majú, sú niekedy aj trochu nevďačné. Často sa sťažujú napríklad na jedlo. Vtedy iba so smiechom konštatujem, že by mali vidieť, čo sme na turnajoch jedli my…
Žiaľ, sociálne siete tomu nepomáhajú. Chápem, že aj WTA má veľa svojich problémov a niektoré veci by mala zmeniť. Ako hráčky sme vždy boli frustrované, no nikdy nie je dobré si nespokojnosť ventilovať verejne, na sociálnych sieťach. To sa stalo napríklad minulý rok v Mexiku vo finále WTA.
Je pravda, že to bolo na poslednú chvíľu a dvorec bol v hroznom stave, chápem tú frustráciu, no hráčkam vždy zdôrazňujem, aby to nevynášali von. Často si totiž neuvedomujú, že frustrovanými statusmi a komentármi poškodzujú aj samy seba a odrádzajú napríklad sponzorov, pritom chcú stále viac peňazí za výhry. Jasné, ak je niečo zlé, choďte do kancelárie organizátora, ponadávajte si, ale nechajte to za zatvorenými dverami. To je normálne.
Často si neuvedomujú ani to, aký veľký vplyv na ich príjem majú sponzorské stretnutia, že práve to je ten čas, kedy by sa mali snažiť čo najlepšie odprezentovať. Niekedy stačí jedna káva, milé posedenie a sponzor hneď podpíše zmluvu na ďalších päť rokov. V tomto bola mega dobrá Šarapovová. Bežne nepozdravila nikoho, no akonáhle prišli sponzori, mali z nej pocit, že je absolútne očarujúca. Naozaj sa vedela predať.
Keď to takto hráčkam vysvetlíte, akceptujú to?
Áno, preto si ma v Madrid Open najali, lebo ja si môžem dovoliť povedať im to. Aj preto, že som kedysi bola rovnako tvrdohlavá a cieľavedomá. Keď však v Berlíne v apríli pred turnajom snežilo, nezačala som to natáčať s tým, že tu určite hrať nebudem, lebo sneží.
Alebo keď bola na jar taká mäkká antuka, že sme sa do nej zarývali, nešla som to fotiť a verejne nadávať na organizátorov. Z titulu bývalej hráčky im to môžem povedať, sme na jednej lodi. Snažím sa k nim byť čo najviac milá, ale niektoré veci si treba povedať aj ostrejšie.
V médiách sa vlani spomínalo vaše vyjadrenie, že mladé hráčky sú dnes rozmaznané. Apelovali ste, aby si uvedomili, ako sú vo WTA okruhu odmeňované, že predsa „nepracujú od štvrtej ráno v baniach“. Za toto vyjadrenie ste boli aj kritizovaná, lebo podľa niektorých ste ním nepodporili snahu, aby sa tenisti a tenistky platovo dostali na rovnakú úroveň.
To je veľmi zovšeobecnené. Neviem, ako to bolo odprezentované v médiách, lebo články o sebe nečítam, no na turnajoch mi skôr ľudia hovorili, že to konečne niekto povedal nahlas. Pravda je taká, že rovnosť platov medzi tenistkami a tenistami už je takmer všade.
Problém je v tom, že mladé tenistky chcú stále viac, no keď majú urobiť aj niečo navyše okrem hrania tenisu, argumentujú duševným zdravím. Myslím si, že dvadsať minút na pozápasovej tlačovke s médiami naozaj nie je niečo, čo by nezvládli.
Je to generačná zmena?
Áno, myslím si, že veľký podiel na tom majú sociálne siete, no silný vplyv má aj zázemie. Keby som sa ja správala ako niektoré z nich, doma by mi určite povedali: ,Haló, chýba ti pokora.’ A aj vďačnosť. Dnes chcú stále viac, no otázka je, či by sa zmenil ich prístup, keby za výhru v turnaji dostávali nie desať, ale dvadsať miliónov. Podľa mňa nie.
Má na správanie hráčok vplyv aj to, z akej časti sveta či prostredia pochádzajú?
To je dobrá otázka, nikdy som sa nad tým nezamýšľala, ale myslím si, že prostredie, z ktorého človek pochádza, ho vždy ovplyvní. Ja som s rodičmi žila v Petržalke, mali sme škodovku a vždy som si veci veľmi vážila, dodnes si ich viem vážiť. Aspoň dúfam. A či za výhru dostanem desať alebo dvadsať miliónov?
Myslím si, že je to skôr o vnútornom nastavení. Napríklad Jessica Pegula je úžasne pokorná, a to pochádza z miliardárskej rodiny. Okrem rodičov majú na hráčky obrovský vplyv aj tréneri a agenti. Jasné, že sa v tom celom dá ľahko stratiť. Tenisti a športovci celkovo musia mať nastavenie, že chcú stále viac, lebo to ich doháňa k výsledkom, no aj to má svoje hranice.
Majú dnes hráčky viac mediálnych a sponzorských povinností, než ste v začiatkoch kariéry mali vy?
Podľa mňa nie. Vždy to bolo náročné, zmenilo sa však to, že vďaka sociálnym sieťam majú možnosť promovať sa aj samy. To má v konečnom dôsledku vplyv aj na kvalitu tenisu. Keď sme my chceli mať pozornosť televízie a prilákať sponzorov, museli sme vyhrávať zápasy.
Dnes hráčkam stačí vyhrať jeden väčší turnaj a už majú tisíce sledovateľov, vďaka tomu získajú sponzorov a potom majú pocit, že vyhrávať už nepotrebujú. Konzistencia ich tenisových výsledkov sa vytráca. O to viac by sme si však mali vážiť napríklad Świątek a Sabalenku, ktoré si napriek týmto okolnostiam držia stabilné výsledky. Klobúk dole pre nimi.
Viac o skúsenostiach Daniely Hantuchovej z komentovania, aké boli rozhovory s Andy Murraym, Kobe Bryantom, ale aj Milanom Lasicom, čím ju zaujala Melinda French Gates či o longevity a jej názoroch na sportswashing si prečítate v aprílovom vydaní magazínu Forbes.