Trend posledných piatich rokov napovedá, že bez hráčov z NHL bude mať slovenská hokejová reprezentácia na svetovom šampionáte ťažkú pozíciu.
Pamätáte si na zatiaľ posledný veľký úspech slovenského hokeja? Pred piatimi rokmi priviedli veteráni Miroslav Šatan a Zdeno Chára – pol roka predtým, ako sa zrazili na ľade a pokazili si kamarátstvo – spolu s Michalom Handzušom, Tomášom Kopeckým a vtedy 25-ročným Andrejom Sekerom tím k strieborným medailám.
V semifinále vyradil výber trénera Vladimíra Vůjtka český tím, vo štvrťfinále zaskočil Kanadu so súpiskou plnou hviezd NHL. Po finálovej prehre s Ruskom zdvihol kapitán Chára tanier pre strieborný tím v helsinskej Hartwall Arene v drese tragicky zosnulého Pavla Demitru.
Rok 2012 bol zhodou okolností aj rokom, keď sa majstrovstvá začali hrať v aktuálne platnom formáte, teda v dvoch veľkých osemčlenných základných skupinách. Každý tím má odvtedy istotu, že si zahrá minimálne sedem zápasov a jeho šance nepokazí jedno nevydarené stretnutie, ako sa to bežne stávalo v dovtedajších štvorčlenných skupinách. Takýto formát by mal z historického nadhľadu vernejšie odrážať kvalitu tímov.
Čo hovoria výsledky za toto obdobie? Akým spôsobom sa na turnaji presadzuje „papierová“ kvalita tímov, ktorá sa zvyčajne vyjadruje najmä prostredníctvom počtu hráčov z NHL na súpiske?
Z päťročného pohľadu je najlepším tímom súčasnej éry veľkých skupín ruská zborná. Svoju súpisku skladá prevažne z hráčov vlastnej Kontinentálnej hokejovej ligy a dopĺňa ju o pomerne početnú skupinu hokejistov z NHL (v posledných piatich rokoch v priemere o deviatich hráčov), vrátane veľkých hviezd tejto ligy. Dva tituly majstrov sveta, striebro, bronz a šieste miesto znamenajú „priemerné umiestnenie“ zbornej v prepočte na jeden rok na fiktívnom „2,6-tom“ mieste: (1+1+2+3+6) / 5 = 2,6.
V počte hráčov NHL na súpiske však zborná ani náhodou nevedie. Tímom, ktorý pravidelne vysiela na majstrovstvá zostavu, zloženú takmer výlučne z hráčov NHL, je v posledných piatich rokoch Kanada. Tá síce získala posledné dva tituly, predtým však iba tri piate miesta. V priemernom vyjadrení táto bilancia znamená každoročné „3,4-té miesto“ a druhý najlepší výsledkov zo všetkých tímov. Veľmi podobný „ranking“ však má aj reprezentácia Fínska, ktorá vybojovala síce iba dve striebra, ale aj dve štvrté miesta a iba jedno šieste (3,6). A čo viac, dosiahla to s priemerným počtom iba piatich hráčov z NHL ročne. Vlani mali Fíni v tíme 11 hráčov NHL a uspeli, skončili druhí, pred tromi rokmi však striebro získali s iba tromi legionármi. Základom tímu boli vtedy hráči fínskej ligy a ruskej KHL.
Ani tím s druhým najvyšším počtom hráčov z NHL, teda USA, príliš nepotvrdzuje názor, že vysoký počet (akýchkoľvek) hráčov NHL garantuje úspech. Za päť rokov získal iba dve tretie miesta a s priemerným „4,6-tym“ miestom je v tomto vyjadrení o čosi horší ako Švédsko (11 hráčov NHL, titul, tretie miesto, priemerné „4,2.“ miesto). Na konci elitnej šestky hokejových mocností sa za posledných päť rokov držia aj Česi, ktorí jedno nepodarené siedme miesto vyvážili jedným bronzom – priemerné 4,6-te miesto a priemer sedem hráčov NHL ročne.
V strede šestnástich tímov, ktoré sa zúčastňujú na majstrovstvách, na siedmom a ôsmom mieste, figurujú Slovensko (7,4) a Švajčiarsko (8,4). Naši najmä vďaka druhému miestu z roku 2012 a Švajčiari zásluhou striebra z roku 2013. (To dokázali vybojovať s jediným hráčom z NHL v zostave, oporou obrany Nashvillu Romanom Josim). V priemere posielajú na majstrovstvá aj naši aj Švajčiari v posledných piatich rokoch nie viac ako štyroch hráčov NHL. Slovenský strieborný tím mal štyroch hráčov NHL, plus skúseného Šatana. Výber z roku 2015, ktorý skončil na deviatom mieste a dosiahol tak relatívny neúspech, dokonca siedmich, medzi opory svojich tímov však v tom ročníku NHL patrili nanajvýš dvaja – Tomáš Tatar, v sezóne 2014-15 tretí najproduktívnejší hráč Detroitu Red Wings a Marián Gáborík, v danej sezóne v Los Angeles štvrtý najproduktívnejší hokejista. Veteráni Andrej Meszároš a Tomáš Kopecký boli už v tom čase na odchode z NHL, mladíci Marko Daňo, Tomáš Jurčo a Richard Pánik sa na šampionáte výraznejšie nepresadili.
V dolnej časti tabuliek majstrovstiev sveta sa drží skupina tímov, ktoré zvyknú hrávať s minimálnym počtom hráčov z NHL. Tu už tradičné pravidlo, že bez hráčov NHL sa úspechy dosahujú na šampionáte ťažko, platí výraznejšie. V priemere jedného až dvoch hokejistov zo zámoria zvyknú mať v tíme Nemci, Lotyši, Bielorusi a Francúzi – a táto skupina tímov aj obsadzuje, hoci s odlišnosťami v rámci jednotlivých rokov, v priemere deviate až dvanáste miesto. Dáni, ktorí posielajú dvoch – troch hráčov zo zámoria, na výraznejší úspech stále čakajú a sú výsledkovo zhruba na rovnakej úrovni.
Napokon, skupina tímov, ktoré štartujú na MS rovnako ako aktuálna slovenská reprezentácia prakticky bez hráčov NHL, teda Kazachovia, Maďari, Rakúšania, Slovinci a Taliani, každoročne bojujú o záchranu.
Jediným tímom, ktorý takmer bez hráčov NHL dosahuje dlhodobejšie výsledky nad pásmom boja o záchranu, je Nórsko. Partia hráčov nórskej a švédskej ligy zvykne končiť „pohodlne“ okolo desiateho miesta. Práve tohto súpera porazila slovenská reprezentácia minulý týždeň, krátko pred záverečným zoštíhlením súpisky, v dvojici prípravných zápasov 3:0 a 3:2.
O šanciach tímu trénera Zdena Cígera na tohtoročnom šampionáte by mohlo veľa napovedať už úvodné stretnutie s historicky pomerne slabým Talianskom. Vhadzovanie je v sobotu o 16:15.
