„Myslím si, že mysle ľudí sú oveľa zaujímavejšie ako ich výzor,“ povedala hollywoodska herečka Hedy Lamarr v roku 1990. Označovali ju za najkrajšiu ženu sveta a sama bola príkladom, že krása a inteligencia sa navzájom nevylučujú.
Životný príbeh femme fatale strieborného plátna je naozaj výnimočný. Narodila sa 9. novembra 1914 v metropole Rakúsko-Uhorska ako Hedwig Eva Maria Kiesler rodičom židovského pôvodu. Jej otec bol bankár, matka pochádzajúca z budapeštianskej aristokratickej rodiny bola pianistkou.
Dievčatko malo už od 4 rokov súkromného učiteľa, ako desaťročná bola Hedwig nadanou tanečnicou, klaviristkou a dohovorila sa 4 jazykmi. Otec ju navyše vzdelával aj v technike.
Po strednej škole sa rozhodla pre hereckú dráhu – zapísala sa na štúdium herectva na berlínskej škole Maxa Reinhardta. Onedlho získala svoju prvú filmovú rolu v snímke Geld auf der Strasse.
Krásnu a tajomnú žena s cudzím prízvukom Hollywood miloval. Stala sa aj predlohou animovanej Snehulienky od Disneyho. Foto: Wikimedia Commons / MGM, voľné dielo
Zrodil sa sexsymbol…
No oveľa väčší rozruch spôsobilo jej účinkovanie vo filme Extase českého režiséra Gustava Machatého. Scény, kde sa jej postava Eva kúpe nahá a zažíva rozkoš s neznámym mužom, boli v tom období mimoriadne provokatívne. Film odsúdil pápež Pius XI. a jeho premietanie v Nemecku zakázal Adolf Hitler… pretože bola Židovka.
Hedy však tento film zmenil život: bohatého rakúskeho zbrojára Fritza Mandla zaujala natoľko, že ju po pár mesiacoch od zoznámenia ako 19-ročnú priviedol k oltáru. Jej prvé manželstvo však nebolo šťastné.
Panovačný Mandl jej zatrhol účinkovanie vo filme aj v divadle a dokonca sa snažil skúpiť a zničiť všetky kópie Extázy, aby jeho krásnu manželku už nikto nevidel nahú.
Od manžela ušla po necelých štyroch rokoch uprostred noci na bicykli. Podľa divokejších verzií predtým omámila slúžku liekmi a obliekla si uniformu, aby sa vyhla zbytočným komplikáciám.
Osudová plavba
V roku 1937 sa rozhodla emigrovať do Spojených štátov. Počas „medzipristátia“ v Londýne sa stretla so šéfom filmových štúdií MGM Louisom B. Mayerom, no schôdzka nedopadla podľa jej predstáv. Podľa portálu BBC však tvrdohlavá herečka nemienila ustúpiť a filmového magnáta zatlačila do kúta.
Počas filmovacích prestávok sa Hedy venovala svojim pokusom. Foto: Youtube / PBS
Zohnala si lístok na rovnakú loď, ktorou sa plavil do New Yorku, aby nemal šancu uniknúť jej šarmu. Hoci po anglicky vedela len veľmi málo, počas plavby sa jej podarilo získať lukratívnu zmluvu v Hollywoode a v newyorskom prístave už vystupovala ako budúca hviezda Hedy Lamarr.
Ako konštatuje Encyclopedia Britannica, vo filmoch, v ktorých počas tohto obdobia účinkovala, väčšinou plnila len „dekoratívnu funkciu“. Neskôr prišla úloha v snímke Boom Town s Clarkom Gableom a Spencerom Tracym, s Bobom Hopom si zahrala vo filme My Favourite Spy.
Herecky zaujala v romantickej dráme Alžír či v historickom príbehu Samson & Dalila, ktorý sa stal najvýnosnejším filmom za rok 1949. Obe snímky získali oscarové nominácie.
Kráska s „technickým mozgom“
Dokumentárny film „Bombshell: The Hedy Lamarr Story“ ju však zobrazuje aj v inom svetle. „Najkrajšia žena sveta“, ako ju dlhé roky označovali americké média, vynikala výnimočným technickým myslením a triezvym pohľadom na svoju filmovú kariéru: „Každé dievča môže byť očarujúce; stačí len stáť na mieste a vyzerať hlúpo.“
Krásna Viedenčanka sa usadila v Beverly Hills. Stretávala sa so známymi a vplyvnými osobnosťami, vrátane Johna F. Kennedyho a magnáta Howarda Hughesa. Práve oni jej prispievali na experimenty, ktoré vo svojom prívese robila počas prestávok na natáčaniach. Vo vede našla Hedy Lamarr svoje skutočné životné poslanie.
„Vynájsť niečo je pre mňa veľmi jednoduché,“ zaznie v dokumente. „Nemusím sa usilovať o nápady. Prichádzajú samé.“ Takže kým ostatné jej kolegyne vymetali večierky, ona sa snažila vylepšovať semafory, tvar krídiel lietadla alebo vymýšľala Coca Colu v kocke, ktorú stačí zaliať vodou. No jeden z jej vynálezov práve teraz zrejme používate aj vy.
Prevratný vynález armáda odmietla
Vo svete už tretí rok zúrila vojna, keď Hedy spolu s hudobným skladateľom Georgeom Antheilom vymysleli technológiu, ktorá by nacistom znemožnila odhaliť a ničiť spojenecké torpéda. Bola založená na princípe rádiovej komunikácie, ktorá „preskakuje“ z jednej frekvencie na druhú. Hedy dúfala, že tak prispeje k porážke fašizmu.
Článok o jej vynáleze v magazíne americkej armády Stars and Stripes. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Aký paradox – mladučká herečka získala neoceniteľné informácie o fungovaní zbraní na večierkoch svojho exmanžela Mandla, kam chodievali aj nacistickí pohlavári. (Azda aj preto sa neskôr vynorili podozrenia, že bola špiónkou).
Hoci na svoj vynález získali v roku 1942 patent, americká armáda ich odmietla. Až o niekoľko dekád sa Hedy aj svet dozvedeli (aj vďaka nahrávkam novinára Forbesu Fleminga Meeksa), že jej inovácie sa stali základom technológií využívaných v mobilnej a satelitnej komunikácii.
Vďaka nim máme bezpečnú wi-fi, GPS a Bluethooth, ktoré dnes používajú miliardy ľudí po celom svete.
Nedostala ani cent
Napriek tomu, že aj americká armáda neskôr uznala patent Hedy Lamarr aj jej prínos k technologickému pokroku, z multimiliardového priemyslu, ktorému ním vydláždila cestu, dodnes ona ani jej potomkovia nevideli ani cent.
Komerčne sa totiž technológia začala používať až po vypršaní patentovej ochrany, prvýkrát počas Kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
A v roku 1996 sa s Antheilom dočkali aspoň morálnej satisfakcie v podobe ocenenia Pioneer Award.
Silná žena? Neakceptovateľné!
V 40. rokoch médiá vynálezom Hedy Lamarr venovali veľmi málo pozornosti. Podľa režisérky jej životopisného dokumentu Alexandry Dean to zapadá do vtedajšieho mediálneho naratívu, ktorý sa pri herečkách v tom čase uplatňoval.
„Od Hedy očakávali len pôvab. Chceli na plátnach ikonu, pri ktorej zabudnú na všetky starosti,“ hovorí Dean.
Profesor Jan-Christopher Horak, riaditeľ Filmového a televízneho archívu UCLA, v dokumente vysvetľuje, že šéf štúdia MGM Louis B. Mayer, ktorý s Hedy Lamarr ako prvý podpísal zmluvu v Hollywoode, vnímal dve kategórie žien: zvodkyne a tie, ktoré sa majú postaviť na piedestál a obdivovať z diaľky.
Profesor Horak sa domnieva, že Mayer nebol ochotný akceptovať a predviesť filmovému publiku ženu, ktorá by bola sexy aj obdivuhodná zároveň.
Hedy Lamarr a James Stewart vo filme Come Live with Me. Foto: Wikimedia Commons / MGM, voľné dielo
Krása ako prekliatie
Preto nie je prekvapením, že podnikateľské úsilie Hedy Lamarr režírovať a produkovať filmy sa nestretlo s pochopením. Ani to, že trvalo desaťročia, kým sa jej dostalo uznania za vynálezy a začala byť vnímaná aj ako inovátorka.
V roku 1958 ukončila hereckú kariéru a stiahla sa do úzadia. Napísala:
„Moja tvár mi päť desaťročí prinášala tragédiu a bolesť srdca. Moja tvár je maska, ktorú nedokážem odstrániť: musím s ňou žiť navždy. Preklínam to.“
Na sklonku života sa o nej opäť hovorilo, najmä pre jej škandalózny životopis a niekoľko súdnych sporov. Hedy Lamarr zomrela opustená 19. januára 2000 neďaleko Orlanda na Floride.
Posunula hranice
Dcéra Denise Loder, jedno z troch detí herečky, v dokumente Bombshell hovorí, že je na svoju mamu hrdá. Obdivuje jej inovátorskú myseľ a to, že cez svoju kariéru posunula hranice vnímania žien. Zdôraznila, že jej matka bola spolu s Betty Davis jednou z prvých žien, ktoré vlastnili výrobnú spoločnosť a rozprávali príbehy zo ženskej perspektívy.
„Svojím feminizmom veľmi predbehla dobu. Nikto ju nikdy neoznačil ako feministku, ale nepochybne ňou bola.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Jeho autorkou je prispievateľka Shivaune Field. Za Forbes Slovensko prispela Maja Stańczyková.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
