Veľké technologické spoločnosti majú problém. Mnohé vo svojich ambicióznych plánoch avizovali, že zredukujú svoje emisie a stanú sa o pár rokov uhlíkovo neutrálne. Teraz musia pre rozmach umelej inteligencie svoje plány prehodnocovať.
Umelá inteligencia je obrovským žrútom elektrickej energie. Zatiaľ čo rozmach umelej inteligencie zvyšuje príjmy veľkých technologických spoločností, obrovský dopyt po elektrine bráni ich úsiliu bojovať proti klimatickým zmenám. Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklad. Jedna otázka pre ChatGPT vyžaduje až desaťkrát viac elektriny v porovnaní s vyhľadávaním na Google, uvádza štúdia od Goldman Sachs.
Služba ChatGPT od OpenAI môže fungovať len vďaka obrovským dátovým centrám a výpočtovej techniky, ktoré sú náročné na spotrebu elektriny. V súčasnosti vyžadujú na svoj chod obrovské množstvo elektrickej energie.
Napríklad e-mail s rozsahom sto slov vygenerovaný pomocou umelej inteligencie ChatGPT 4 spotrebuje 0,14 kilowatthodín elektriny. To je v prepočte toľko elektriny, ako spotrebuje 14 LED žiariviek počas jednej hodiny. Ak si k tomu prirátame milióny požiadaviek ľudí na chatboty po celom svete, tak je nárok na spotrebu elektriny enormný. Odhady hovoria, že chatboty založené na umelej inteligencii spotrebujú až dve percentá celosvetovej spotreby elektriny.
Ciele udržateľnosti
Najmä v dôsledku spotreby elektriny v dátových centrách vzrástli emisie spoločnosti Google medziročne až o 13 percent. Za päť rokov to bol nárast dokonca až o 50 percent. Plán premeny spoločnosti na uhlíkovo neutrálnu sa preto odkladá.
Pred štyrmi rokmi si podobný ambiciózny cieľ stanovila aj spoločnosť Microsoft. Už v máji tohto roka však firma uviedla, že jej emisie sú takmer o 31 percent vyššie ako v roku 2020. Tento nárast bol podľa firmy spôsobený najmä budovaním dátových centier pre AI.
Smer jadro
Technologické spoločnosti si nárast svojej uhlíkovej stopy uvedomujú a plánujú s tým niečo robiť. Svoje dátové centrá chcú poháňať jadrovou energiou, ktorá je nízko uhlíková. Zatiaľ čo niektoré sa spoliehajú na konvenčné jadrové elektrárne, iné firmy vsádzajú na budúcnosť malých modulárnych reaktorov (SMR, v anglickom preklade Small Modular Reactors, pozn red.).
Cez leto priniesol The Wall Street Journal správu o tom, že tretina americký jadrových elektrární sa dohaduje na spolupráci s technologickými spoločnosťami na dodávkach elektriny pre ich dátové centrá. Jednou z firiem bol aj Amazon, ktorý mal uzavrieť dohodu o využívaní elektriny od spoločnosti Constellation Energy – vlastníka väčšiny elektrární v USA. Amazon tiež oznámil podpísanie troch dohôd na podporu rozvoja nových projektov v jadrovej energetike. Medzi nimi sú aj projekty na vývoj a dostavbu niekoľkých nových malých modulárnych reaktorov.
Spoločnosť Microsoft napríklad v septembri podpísala zmluvu, ktorá jej má zabezpečiť nový zdroj elektriny z jadrovej elektrárne Three Mile Island. Táto oblasť je verejnosti neslávne známa, pretože sa tam v 70. rokoch odohrala najhoršia jadrová havária na území USA. Pri havárii v roku 1979 elektráreň úplne prišla o jeden z dvoch reaktorov, Unit 2. Teraz spoločnosť stojaca za obnovou elektrárne Constellation Energy chystá opätovné spustenie reaktora Unit 1. Microsoft si od dohody sľubuje, že sa najneskôr do roku 2030 stane uhlíkovo neutrálnou.
Spoločnosť Google oznámila, že podpísala prvú dohodu na svete o nákupe jadrovej energie, ktorá bude pochádzať z malých modulárnych reaktorov vyvinutých spoločnosťou Kairos Power so sídlom v Kalifornii. S malými modulárnymi reaktormi je to však beh na dlhú trať. Síce existuje množstvo firiem, ktoré v súčasnosti pracujú na vývoji malých modulárnych reaktorov, no v skutočnosti ešte v reálnej komerčnej prevádzke nie je žiadne zariadenie. Google očakáva, že malý modulárny reaktor od Kairos Power by mohol uzrieť svetlo sveta do konca tejto dekády. Ďalšie reaktory budú nasadené do roku 2035.
„Plány vo svojej podstate považujem za realistické, pretože SMR svojou stabilnou produkciou dobre zodpovedajú požiadavkám nepretržite prevádzkovaných dátových centier,“ tvrdí pre Forbes energetický analytik Radovan Potočár z portálu energieportal.sk. Upozorňuje, že nejde o principiálne novú technológiu, pretože projekty SMR sa opierajú o rovnaké fyzikálne princípy ako klasické jadrové reaktory, ktoré fungujú už dekády.
Otáznik vidí skôr nad časovými plánmi spoločností, obzvlášť čo sa týka zámeru spoločnosti Google odoberať prvú elektrinu zo SMR už v roku 2030. „Za realistickejšie považujem ďalšie plány Googlu či Amazonu, ktoré rátajú s využívaním technológie až v nasledujúcej dekáde,“ vysvetľuje. Veľkú rolu pritom podľa neho zohrá nielen dokončenie vývoja, ale aj rýchlosť povoľovacích procesov.
Číslo dňa
17,6 percenta
Takýto podiel obyvateľov Slovenska podľa Štatistického úradu SR ohrozovala v minulom roku chudoba, čo predstavuje takmer 943-tisíc ľudí. Najvyššia miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia je dlhodobo v Prešovskom kraji, v ktorom minulý rok čelilo chudobe 27,6 percenta obyvateľov.
Krátke správy
PMÚ posudzuje biznis jedného z najbohatších Slovákov pre koncentráciu v nákladnej železničnej doprave. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) začal v utorok (15. októbra) správne konanie vo veci posúdenia koncentrácie spočívajúcej v získaní nepriamej spoločnej kontroly. Týka sa podnikateľov Jána Sabola, Roberta Spišáka a Štefana Tótha v spoločnosti Railtrans International (Bratislava) – po vstupe podnikateľa Štefana Tótha do tejto spoločnosti.
Nokia prekvapila aj analytikov, za 3. štvrťrok si pripísala vyšší zisk ako sa očakávalo. Fínsky výrobca telekomunikačných zariadení oznámil, že jeho zisk v 3. štvrťroku vzrástol na 169 miliónov eur zo 139 miliónov v rovnakom štvrťroku minulého roka.
Firmy odviedli štátu v minulom roku na dani z príjmov celkovo 3,6 miliardy eur, pričom medziročne ide o pokles o viac ako 250 miliónov eur, respektíve o 6,5 percenta. Dôvodom je nižšia odvedená daň najväčšieho platcu dane, rafinérie Slovnaft, ktorý v minulom roku zaplatil na dani 137 miliónov eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď odviedol 627 miliónov eur.