Ak by mala Bratislava vlastného návrhára, volal by sa GFI. Jedna z našich najväčších architektonicko-projekčných spoločností má výrazný podiel na „strihu“ hlavného mesta – a nielen preto, že doň „vtkala“ prvý slovenský mrakodrap, impozantný Eurovea Tower. Čo sa v roku 1996 začalo ako priateľská spolupráca dvoch bývalých spolužiakov z fakulty architektúry Radoslava Grečmala a Pavla Franka, prerástlo do relevantnej značky s konzistentným posolstvom: každý projekt je nakoniec len taký dobrý ako jeho konečná realizácia.
GFI už takmer tri dekády posúva limity priestoru u nás aj v zahraničí a svojimi inováciami pomáha formovať nové paradigmy brandže, na konte má stovky projektov. Čo je na základe týchto skúseností podľa vás známkou kvalitnej architektúry?
R. G.: Budova musí byť funkčná, schopná užívania a zmysluplná vo svojej prevádzke. Práve funkcia je mimoriadne dôležitá pre jej formu, lebo to nie je socha, ktorej jediným účelom je vyvolať nejakú emóciu. Pokiaľ staviame projekt v mestskej štruktúre, musíme sa pýtať, ako budova zapadne do okolitého kontextu. Nesmie nabúrať existujúce väzby, naopak, má ich podporiť a povzniesť na vyššiu úroveň.
Tým, že sa prevažne venujeme väčším projektom a riešime väčšie celky a mestské bloky, musíme sa, prirodzene, zaoberať otázkou, aká mestská štruktúra je na tom-ktorom mieste. Nevydarenú fasádu prerobíte, keď však urobíte urbanistickú chybu, napráva sa ťažko. Čím sme starší, tým viac si uvedomujeme zodpovednosť vo vzťahu k urbanizmu.
P. F.: Dôležité je pozerať sa, či ste do zóny priniesli nový život. Architekt by mal poznať lokalitu aspoň tak ako tí, ktorí v nej žijú. Musí veľa počúvať a byť empatický, aby sa mu podarilo správne pozbierať a uchopiť všetky myšlienky. Až potom môže prísť s nápadom a vôľou posunúť to dopredu. Ak ho ľudia pochopia a osvoja si jeho myšlienku, je to ideál, lebo potom tam aj radi žijú.
GFI, Radoslav Grečmal a Pavol Franko, Zdroj foto: Gábor Kanovits
Ako vyzerá „chémia“ vnútri GFI? Ako sa vám po toľkých rokoch darí udržiavať prostredie tvorivej slobody a meritokracie, ale aj odbornosti?
P. F.: Základom sú dve vlastnosti: ľudskosť a sebadisciplína.
R. G.: Kolegom sme povedali, že GFI bude také, aké si ho všetci spolu vytvoríme. GFI je o nich, nie o nás dvoch. Naša hodnota je v komunite. Nie sme Grečmal, Franko a ostatní. Všetci spolu sme GFI. Či by nás bolo sedem alebo sedemdesiat, ideme za spoločným cieľom.
Snažíme sa obklopovať mladými a inovatívnymi ľuďmi. Sme radi, že mnohí ostávajú dlhý čas, máme skutočne nízku fluktuáciu. Naši kľúčoví ľudia sú tu desať a viac rokov. Čoskoro budeme oslavovať tridsiate výročie a niektorí členovia tímu väčšiu časť cesty GFI prešli s nami.
P. F.: Sme dobre vekovo namiešaní. Kým mladší kolegovia obohacujú naše návrhy najnovšími inováciami, skúsenejší vedia vniesť do vecí viac pokory, kontextovo ich zasadiť a pochopiť ich benefit pre komunitu. Kreatívne nápady, ktoré z toho vznikajú, sú základom pre konštruktívne riešenia.
Nevydarenú fasádu prerobíte, keď však urobíte urbanistickú chybu, napráva sa ťažko.
Radoslav Grečmal
Hoci máte medzinárodný záber, realizujete sa prevažne v Bratislave. Aký je jej genius loci?
R. G.: Bratislava zažíva historické obdobie. Stavebný rozvoj stagnoval od osemdesiatych rokov minulého storočia, uplynulých desať až pätnásť rokov, naopak, nastáva rozmach. Klasické európske mestá sa vyvíjali postupne a koncepčne. Malo to postupnosť a prirodzenú časovú os rozvoja. My sa nachádzame vo veľmi akčnej fáze tohto rozvoja. V krátkom časovom úseku toho robíme veľmi veľa, preto si myslím, že v Bratislave sa dnes vytvára nový genius loci.
Hľadáme pre ňu novú definíciu. V Rakúsko-Uhorsku to bolo výletné miesto, kam Viedenčania chodili za oddychom. Dnes by to bolo málo. Je to hlavné mesto členského štátu Európskej únie, má svoje sebavedomie aj požiadavky. Chceme byť na mape Európy videní.
P. F.: Dnes máme aj silných developerov, aj dobrú architektúru. Dôležité je dať tomu všetkému určitý rámec. Ľudia, ktorí tu žijú, sú scestovaní, múdri a chcú napredovať. Máme priestor nastaviť si podmienky rozvoja tak, aby boli európske a nadčasové. V tom vidím hlavnú úlohu Bratislavy – aby naplno využila svoj potenciál. Už to, čo tu teraz máme, a teda obrovský rozmach smerom od centra, je dobrým východiskom.
GFI, Radoslav Grečmal a Pavol Franko, Zdroj foto: Gábor Kanovits
Čím žije GFI v týchto dňoch?
R. G.: Blíži sa realizácia River Parku 2, čo bude naozaj veľký projekt. Momentálne spolupracujeme na tvorbe jedného zo sektorov Nového Lida.
P. F.: Intenzívne riešime Klingerku 2 a 3, čo verejnosť pozná pod označením Downtown Yards, a pracujeme na urbanistickej štúdii k ďalším mrakodrapom v Bratislave. Projekt má potenciál stať sa novou dominantou mesta, keďže ide o vežiaky s výškou 250 a 180 metrov.
Takže 168 metrov vám už nestačí? Mierite vyššie?
P. F.: Je to veľmi zodpovedná úloha. Bez ohľadu na to, či to je v spojitosti s nami, vždy treba mať každý projekt na sto percent vyladený a dotiahnutý, čo nejde bez bezchybnej kooperácie architektonických, projekčných a inžinierskych zložiek a silného developera. Ak je toto zvládnuté, víťazom je celé mesto.
