Doktor Gabor Maté, maďarský rodák so slovenskými koreňmi, ktorý žije po emigrácii z povojnovej Budapešti posledných sedem dekád v Kanade, sa s nami spája na diaľku.
Napriek tomu, že začiatkom roka oslávil osemdesiate narodeniny, ďalej prednáša, dáva rozhovory a píše nové knihy o traume a jej pôvode v detstve.
Jeden z najznámejších odborníkov na traumu súčasnosti sa s nami rozpráva o toxicite dnešnej doby a náhlivosti pracovného sveta, ako aj o vorkoholizme, ktorému sám kedysi prepadol.
Gabor Maté ako ho nepoznáme
„Podarilo sa mi vybudovať si úspešnú kariéru lekára, ale namiesto toho, aby som pociťoval šťastie, som bol v depresii. Nebolo to tak dávno, asi pred siedmimi rokmi, keď mi manželka povedala: ,Napísal si knihu o tom, keď ti telo povie nie, ale teraz by si mal napísať takú, keď ti povie nie manželka. Nebudem to už viac znášať!‘“ povedal v rozhovore.
„To som už ani nepôsobil v súkromnej praxi, prednášal som, písal knihy a cestoval po svete, ale stresovalo ma to a celkom ma to vyčerpalo. Bol som veľmi podráždený a odrážalo sa to na mojich vzťahoch. Povedal som si, že musím na sebe viac pracovať,“ dodal.
Foto: Tony Hoare
Gabor Maté. Foto: Tony Hoare
Niektorí ľudia si to podľa neho uvedomia až vtedy, keď ich zastaví vlastné telo a vážne ochorejú. Našťastie on nepotreboval zájsť tak ďaleko a posledné roky pracuje nielen na publikáciách, ale aj na budovaní svojej vnútornej hodnoty.
Sám bol totiž závislý od práce. „Bez ohľadu na to, o akú závislosť ide, jej korene siahajú do detstva, keď sa ešte len utvára náš mozog aj na základe prostredia, v ktorom vyrastáme. Či sa pozriete na závislosť z hľadiska biológie, alebo psychológie, pôvod má v traume z detstva,“ vysvetlil v našom rozhovore.
Preživší vojny
Na to, aby prišiel na korene svojej traumy, nemusel dvakrát premýšľať. Narodil sa v roku 1944 do židovskej rodiny. Jeho starí rodičia z matkinej strany, Josef Lovi a Hannah Loviová, pochádzali z Košíc a zahynuli v Osvienčime, keď mal len päť mesiacov.
Jeho teta počas vojny zmizla, otec strávil nejaký čas v pracovnom tábore. Matka sa ho ako ročného na päť týždňov vzdala, aby mu zachránila život v nacistami okupovanej Budapešti. Práve z toho podľa Matého slov pramení jeho celoživotná trauma a strach z opustenia, ktorý výrazne ovplyvnil jeho dospelý život a naviedol ho na skúmanie týchto tém.
V roku 1956 ako dvanásťročný spolu s rodičmi emigroval do Kanady. Vyštudoval medicínu a počas dvadsiatich rokov mal otvorenú súkromnú lekársku prax vo Vancouveri, pracoval so závislými aj smrteľne chorými v paliatívnej starostlivosti.
Maté aj v osemdesiatke publikuje a prednáša po celom svete. Foto: Tony Hoare
Neskôr začal publikovať svoje poznatky o liečbe traumy a prednášať po celom svete, jeho TED prednášky majú milióny vzhliadnutí a jeho knihy sú preložené do dvadsiatich piatich jazykov. V slovenskom preklade mu nedávno vyšli knihy Mýtus normálnosti: trauma, choroba a uzdravenie v toxickej kultúre, Keď telo povie nie a V ríši hladných duchov.
Maté v rozhovore pre slovenský Forbes priblížil aj cestu, ktorou si prešiel počas hľadania vlastnej hodnoty a identity.
„Keď sa identifikujem so svojou prácou, tak s ňou splyniem. Pokiaľ sa identifikujem ako doktor, tak všetko ostatné je pre mňa druhoradé. Vzťahy s manželkou, deťmi a priateľmi. Dnes už viem, že môžem byť doktorom a plniť si svoje povinnosti zodpovedne aj bez toho, aby som musel splynúť s tou rolou, pretože keď sa nechávame pohltiť našimi rolami, stráca sa naše pravé ja,“ povedal v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť ako podcast v rámci podcastovej série Forbesu Nevyhorení a jeho prepis nájdete aj v špeciálnom vydaní Forbes Work.
Celý rozhovor nájdete v špeciálnom vydaní Forbes Work.
