Slovenskému klubovému futbalu chýba už dlho prenikavejší pohárový výsledok a jednotlivým tímom aj stabilita výkonov počas viacerých rokov. Po piatich nepodarených sezónach hrozí, že všetky naše kluby padnú v Európe medzi nenasadené.
Včerajšou prijateľnou prehrou ružomberských futbalistov s favorizovaným Evertonom v treťom predkole Európskej ligy sa uzavrela ďalšia sezóna účinkovania slovenských futbalových klubov v európskych súťažiach. Žilina v Lige majstrov nevyhrala ani jedno predkolo, Slovan aj Trenčín v Európskej lige po jednom. Ružomberok dve.
V posledných piatich rokoch si slovenský klub zahral v Európe na jeseň iba raz – Slovan v roku 2014, keď sa v lete dostal do play-off Ligy majstrov. Do skupinovej fázy nepostúpil, predstavil sa však (po žrebe zo štvrtého koša napokon bez zisku bodu) v skupine Európskej ligy.
V ostatných štyroch rokoch sa slovenskí zástupcovia lúčili už v lete – vlani v Lige majstrov vypadol Trenčín v treťom predkole, potom prehral v play-off Európskej ligy. Predvlani vypadol (tiež Trenčín) v druhom kole Ligy majstrov, Žilina sa nedostala cez play-off Európskej ligy, rovnako ako Trnava o rok predtým. V lete 2013 vypadol Slovan v druhom predkole LM, Žilina pred ním takisto.
Sú tieto slabé výsledky slovenských klubov podpriemerné aj z dlhšej perspektívy? Rozbiehajúca sa sezóna je zhodou štatistických okolností akurát dvadsiatou, v ktorej je možné sledovať umiestnenie slovenských klubov v rebríčku, zostavenom podľa koeficientov Európskej únie futbalových asociácií (UEFA).
Poradie v rebríčku sa určuje na základe výsledkov v európskych pohároch počas posledných piatich sezón (s pripočítaním takzvaného národného koeficientu). To znamená, že slovenským klubom sa päť výsledkov z éry samostatnej slovenskej ligy, počas ktorej mohli do európskych súťaží postúpiť ľahšie ako z česko-slovenskej, zarátavalo až od leta 1998. Od ďalšej sezóny potom UEFA zmenila metodiku bodovania, vďaka čomu sa začalo dlhšie obdobie (relatívne) porovnateľných rebríčkov.
Čo hovorí dlhodobejší pohľad – a k tomu výhľad na ďalšie dve sezóny? (Dve preto, lebo na základe rebríčka sa určuje nasadzovanie klubov v európskych pohároch nie pre nasledujúcu, ale až tú ďalšiu sezónu.) Zobrazuje ho nasledujúci graf.
Zdroj: Uefa.com, Kasiessa. Prepočet: Forbes
Ako ukazovateľ je použitý pomer koeficientu najlepšieho slovenského klubu v každom ročníku voči koeficientu „víťaza“ toho ročníka. Absolútny počet klubov zaradených v rebríčkoch sa totiž pomerne výrazne menil a koeficienty v absolútnych číslach, hoci menej dramaticky, tiež. Po skončení minulej sezóny mal líder, s odstupom najúspešnejší klub posledných piatich rokov, Real Madrid, koeficient 177, v roku 2000 bol prvý Juventus s iba 110 bodmi.
Dôvodom bola jednak vtedajšia vyrovnanejšia sila popredných veľkoklubov, ale aj nižšia bonifikácia za výsledky v Lige majstrov v období okolo roku 2000. Táto svojráznosť rebríčka „vymazala“ historický úspech košických futbalistov, ktorí v sezóne 1997-98 ako prví zo Slovenska postúpili do skupinovej fázy Ligy majstrov. V rebríčku im to však nestačilo ani na prvé miesto medzi slovenskými klubmi – to v tom čase Slovan prepustil Interu.
Sila Realu v posledných rokoch zasa štatisticky deformuje výsledky slovenských klubov v aktuálnom období, v pomernom vyjadrení vyzerajú výrazne horšie ako napríklad výsledky Interu po prelome tisícročia.
Napriek týmto výhradám však štatistika ukazuje pomerne jasne nepríjemný trend. Od účasti Žiliny v skupinovej fáze Ligy majstrov v sezóne 2010-11 sa slovenský klubový futbal, na rozdiel od reprezentácie, postupne prepadá.
V aktuálnom ročníku graf zobrazuje „širšiu“ bodku – Slovan a Trenčín totiž so zhodným koeficientom 5,0 skončia, podľa toho, ktorý tím na jar 2018 vyhrá Ligu majstrov, niekde okolo troch percent z koeficientu tohto tímu. (Ak to bude opäť Real, bude to ešte menej, ak Real pohorí, o čosi viac.)
Koeficienty slovenských klubov v aktuálnom rebríčku, teda potom, ako z Európy vypadli, sú nasledovné – Slovan a Trenčín spomínaných 5,0, Žilina a Spartak Trnava 3,5, Ružomberok, Košice, Senica a Myjava 2,425.
V minulom ročníku rebríčka (aktuálny sa začína v tejto sezóne prakticky od nuly), by to Slovanu a Trenčínu stačilo na tretiu stovku v rebríčku, Žiline a Trnave na úvod a ostatným klubom na záver štvrtej stovky európskych klubov.
V predchádzajúcich rokoch by to bolo ešte horšie – najlepšie slovenské kluby ako Slovan (v grafe modrý bod 1999), Inter, Petržalka a Žilina mali v časoch svojej najväčšej sily koeficient medzi 14 až 18. Naproti tomu v roku 2014 mala Žilina naposledy tesne nad 10 – 10,2.
Systém výpočtu koeficientov sa v roku 2018 opäť trochu pozmení, počítať sa budú iba výsledky klubov za päť rokov, len v prípade slabších klubov podiel z národného koeficientu. Aj Liga majstrov aj Európska liga sa budú hrať podľa nového modusu, nemalo by to však ovplyvniť fakt, že slovenským klubom od sezóny 2019-20 hrozí, že v prvých zápasoch nebudú nasadené.
„S výnimkou (prípadného štartu) Slovana a Trenčína v Európskej lige by sa slovenské kluby nestretli s futbalovými trpaslíkmi, ale hneď na úvod by ich čakali vážne previerky,“ napísal pred časom portál sport7.sk.
