Počas minulého storočia fabriky na Slovensku odievali nielen Slovákov. Rovnako sa u nás rozbiehali továrne, ktoré produkovali rôzne kúsky vybavenia do domácností. Ako vyzerala výroba v týchto podnikoch?
Napríklad topánky z bývalých Baťových závodov v Partizánskom obúvali aj celý sovietsky blok. Pokiaľ sme v niečom skutočne vynikali, bola to práve kvalitná ručná výroba ponožiek, pančúch, topánok, plátien či nití.
Nezabúdajme na dizajnérske kúsky, veď napríklad unikátnu technológiu ťahanej nohy, ktorú vymysleli sklárne v Lednických Rovniach, závidia nástupníckemu podniku Rona dodnes.
Podobne zaujímavú históriu má aj píla v Topoľčanoch, ktorá si počas minulého storočia prešla zmenami názvov hneď viackrát. Parketárska výrobňa sa zmenila na nábytkárskeho veľkohráča v regióne pod názvom Drevoindustria, len aby sa zakrátko premenovala na socialistický Mier. Na prelome tisícročia sa z firmy s komplikovanou históriou stal Decodom, ktorého vlaňajšie tržby pokorili jeho osobný rekord. Presiahli 82 miliónov eur.
Pozrite si, ako sa vyrábali dizajnové a textilné kúsky pôvodom zo Slovenska počas minulého storočia.
-
-
ZDA Partizánske: Medzi rokmi 1938 – 1939 vybudovala zlínska firma Baťa v chotári obce Šimonovany závod na výrobu obuvi. Po postavení obytných a spoločenských budov sa zrodila osada Baťovany. Na fotografii je pohľad na závody z obce Veľké Bielice v 70. rokoch minulého storočia.
-
-
ZDA Partizánske: Po komunistickom prevrate bola fabrika premenovaná na Závody 29. augusta (ZDA) a mesto na Partizánske. V časoch najväčšieho rozmachu pracovalo v závode 16-tisíc ľudí a vyrobili 32 miliónov párov obuvi ročne.
-
-
ZDA Partizánske: Obuv sa v závodoch vyrába dodnes, no v omnoho menšom rozsahu a ich vlastníkmi sú viacerí zahraniční akcionári.
-
-
Tatrasvit: Firmu založil v roku 1934 podnikateľ Baťa. Na fotografii je vstupná brána do závodov pod Tatrami.
-
-
Tatrasvit: Fabrika bola na vrchole slávy začiatkom 90. rokov, vyrábala okolo 38 miliónov párov ponožiek ročne. Na fotografii je znázornené naparovanie ponožiek.
-
-
Tatrasvit: Na fotografii je znázornené takzvané retiazkovanie. Nástupcom firmy je dnešný Tatrasvit Svit-Socks, ktorý ročne vyrobí asi tri milióny párov ponožiek. Spolupracuje so zahraničnými značkami, ako sú Hugo Boss, Alain Delon, Lacoste, Kunert, Falke či C&A.
-
-
Tatrasvit: Ďalšie znázornenie retiazkovania, pri ktorom sa vytvára plochý šev a spájajú sa oproti sebe ležiace očká na ponožke.
-
-
Tatrasvit: Obsluha strojov v minulom storočí vyzerala v podtatranskej prevádzke aj takto.
-
-
Tatraľan: Mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu vznikla v Kežmarku už v roku 1860. Tatraľan, štátny podnik, ľanárske závody Kežmarok, na jej históriu nadviazal v roku 1948.
-
-
Tatraľan: Povojnové obdobie firme prospelo. Svojimi výrobkami až do Nežnej revolúcie zásobovala Západné Nemecko, USA, Veľkú Britániu aj Sovietsky zväz.
-
-
Pittel+Brausewetter: História bratislavského závodu sa začala písať v roku 1870, keď sa spojili podnikateľ a barón Adolf Pittel a inžinier Viktor Brausewetter. Napriek tomu, že sa firma zameriavala na konštrukciu železníc či výstavbu budov, na konte má aj výstavbu výrobných hál pre nezabudnuteľnú cvernovú továreň v Bratislave, známu ako Cvernovka Danubius.
-
-
Pittel+Brausewetter: Na foto podnik počas zlatého veku firmy na Slovensku. Zoštátnenie v roku 1948 prerušilo pôsobenie firmy na Slovensku na 43 rokov, k jej opätovému oživeniu došlo až po roku 1991.
-
-
Cvernovka: Zábery budovy cvernovej továrne, na ktorej výstavbe sa podieľali rakúsko-nemeckí konštruktéri z Pittel+Brausewetter.
-
-
Rona: Firma s viac ako 125-ročnou tradíciou. Sklárne boli založené v roku 1892 spoločnosťou Schreiber & Neffen. Na maľbe je dobová podoba fabriky z roku 1897.
-
-
Rona: Názov dostali sklárne podľa Lednických Rovní, kde fabrika vznikla.
-
-
Rona: V roku 1956 vyvinuli vo fabrike unikátnu technológiu ručne tvarovaných kalíškov s takzvanou ťahanou nohou (z tohto roku je datovaná aj fotografia).
-
-
Rona: Dobové zábery zo sklární. V roku 1962 sa vo firme zaviedli prvé automatizované procesy. Neskôr sa firma premenovala na LR Crystal, po roku 1993 ju sprivatizovali jej manažéri a zamestnanci. Po roku 2001 sa názov firmy zmenil na sklárne Rona, ako ich poznáme dnes.
-
-
Píla v Topoľčanoch: Rakúsky podnikateľ Adolf Schmidt založil v okolí Topoľčian v roku 1911 parnú pílu, ktorá spracúvala masívne drevo a vyrábala z neho kvalitné parkety.
-
-
Píla v Topoľčanoch: Neskôr tu v roku 1947 vznikla nábytkárska firma Drevoindustria.
-
-
Mier: Od roku 1958 bola nábytkárska firma Drevoindustria v Topoľčanoch skôr známa pod menom Mier. Koncom roku 1999 opäť mení továreň názov – tentokrát na Decodom.
-
-
Mier: Z dielne nábytkárskej firmy v Topoľčanoch pochádzala socialistická kuchyňa Carmen (na fotografii), ktorú mala takmer každá domácnosť v Československu. Hitom bola od roku 1973.
-
-
Makyta: História odevnej spoločnosti Makyta sa začala písať začiatkom septembra 1939, keď začala výrobu so 150 zamestnancami v budove bývalého Melantricha v Žiline. Po dvoch rokoch narástla dvojnásobne, zamestnávala 300 ľudí a mala vlastnú obchodnú sieť 9 predajní. Už o štyri roky to bolo 120 predajní.
-
-
Makyta: Závod v Púchove bol veľmi moderný, svoje brány otvoril v roku 1944. V roku 1948 bol znárodnený a pripojený k výrobe v Trenčíne, no už o rok sa zas odčlenil, a tak vznikla Makyta.
-
-
Makyta: Firma sa špecializuje na výrobu odevnej konfekcie dodnes, zákazky berie od firiem, ako sú Armani, Prada, Versace či Valentino. Minulý rok dosiahla tržby 7,8 milióna eur.
-
-
Javorina: Pôvodne stolárska dielňa v Jurgove sa po druhej svetovej vojne presťahovala do Spišskej Belej. Počas socializmu zaznamenalo družstvo veľký rozvoj, v jeho najlepších časoch zamestnávalo až 120 ľudí. Na fotografii je areál z roku 1972.
-
-
Javorina: Na historickej fotografii je rezbár Šebastián Pavlák pri práci.
Tento článok je súčasťou minisérie fotočlánkov o tom, ako sa podnikalo v uplynulom storočí na Slovensku.
HISTORICKÉ FOTO: Továrne priemyselných gigantov. Takto sa pracovalo vo fabrikách kedysi
FOTO: Podnikanie v gastrobiznise v minulom storočí. Ako sa vyrábali Horalky alebo Treska?
Niektoré z fotografií boli zverejnené aj v špeciálnom vydaní magazínu Forbes pod názvom Made in Slovakia, ktorý vyšiel pri príležitosti uplynutia 100 rokov od vzniku Česko-Slovenska.
Foto: Archív značiek
