Podľa výsledkov prieskumu spoločnosti McKinsey na Slovensku tvoria ženy približne tri pätiny absolventov vysokých škôl. Na manažérskych pozíciách predstavujú pritom len približne jednu tretinu, teda 34 percent. V najvyššom vedení firiem je ich ešte menej, len 14 percent. Vzorka, na ktorej sa prieskum vykonával, bola tritisíc zamestnancov veľkých firiem v regióne.
Prieskum ukázal, že 57 % žien a 56 % mužov uviedlo, že majú záujem o povýšenie. O najvyššiu pozíciu by stálo 36 % mužov a 30 % žien. Problémom však je, že viac ako štvrtina žien (27 percent) by mala problém zladiť svoj pracovný a osobný život v porovnaní s pätinou mužov.
„Ženy predstavujú veľmi významnú skupinu talentovaných zamestnancov. Keby sme sa v zapojení žien do pracovného trhu alebo do vyšších či produktívnejších pozícií priblížili napríklad škandinávskym krajinám, prínos do ekonomiky by bol až okolo 8 percent nad očakávanou mierou rastu HDP. V širšom vedení veľkých slovenských firiem je, bohužiaľ, len asi 14 percent žien,“ vyjadril sa vedúci spoločnosti McKinsey pre Slovensko a Česko Dan Svoboda.
Pandémia skomplikovala situáciu ženám
Pandémia situáciu ešte viac skomplikovala. V prieskume až 40 % žien uviedlo, že zvažujú zníženie úväzku, menej náročnú pozíciu, prípadne odchod z pracovného trhu. Podobne sa vyjadrilo až 54 % matiek s malými deťmi do 10 rokov. Naopak, obmedziť prácu pre pandémiu zvažovalo len 34 % mužov, resp. 25 % otcov malých detí.
„Naviac dopadla pandémia koronavírusu na ženy, priemerne viac ako na mužov, predovšetkým na matky. Je preto potrebné nastaviť systém tak, aby ženy pri uvažovaní o svojej kariére nemuseli čeliť toľkým prekážkam ako v súčasnej dobe,“ skonštatoval Svoboda.
Vyššie HDP Slovenska vďaka ženám
Najdôležitejšie závery štúdie s názvom „Nový potenciál ekonomického rastu: viac žien na pracovnom trhu a vo vedúcich pozíciách“ hovoria, že HDP na Slovensku by sa do roku 2030 mohol navýšiť až o 11 miliárd eur. A to v prípade, že by sa zapojili do ekonomickej aktivity krajiny viac ženy.
Ak by mali väčší podiel v produktívnejších odvetviach a vo vedúcich pozíciách, mohol by sa ročný nárast HDP navýšiť približne o 8,6 % oproti očakávanému vývoju.
Štúdia analyzovala ekonomický potenciál, ktorý predstavujú ženy v siedmich krajinách strednej a východnej Európy (CEE: Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko a Ukrajina). Významnejšie zapojenie žien by mohlo celému regiónu priniesť až 146 miliárd eur ročne.
Znamená to, že HDP tohto regiónu by sa zvýšilo o 8,3 percenta nad očakávanú hodnotu. Ide o ekonomický potenciál, ktorý zodpovedá súčtu slovenského a chorvátskeho HDP za rok 2019.
Najväčší prínos by v celom regióne CEE mala vyššia zamestnanosť žien, zamestnanie v sektoroch s vyššou pridanou hodnotou a vyšší počet hodín platenej práce vykonávanej ženami.
Podľa scenára, v ktorom by sa všetky skúmané krajiny na jednotlivých úrovniach priblížili tej najlepšej v regióne, by sa zvýšila celková zamestnanosť žien z očakávaných 48 percent v roku 2030 na 52 percent. Vďaka tomu by bolo v regióne o 2,5 milióna pracujúcich žien viac.
Na úrovni jednotlivých krajín by najvyšší percentuálny nárast HDP takto zaznamenalo Poľsko (9,2 %), Rumunsko (8,7 %) a Slovensko (8,6 %).
Ženy vo vedení = ziskovejšia firma
Nová štúdia, s prihliadnutím na dáta o najväčších firmách strednej a východnej Európy, poukazuje na väčšiu profitabilitu firiem, v ktorých sú ženy vo vedúcich pozíciách. Výsledky ukazujú, že takéto firmy sú profitabilné až o 26 % viac než tie, ktoré nemajú žiadnu ženu vo vedení spoločnosti.
Podľa dostupných dát z Európy je zároveň na Slovensku ponuka skrátených úväzkov oveľa nižšia ako napríklad v severských krajinách, a to až trojnásobne.
„Oproti západnej či severnej Európe je u nás výrazne nižšia ponuka skrátených úväzkov a zároveň veľmi malá dostupnosť rôznych predškolských zariadení ako sú napríklad jasle. Na skrátený úväzok pracuje len 7 percent slovenských žien. Firmy by preto mali mať väčšiu vôľu ponúkať flexibilné či skrátené úväzky. Zároveň by k tomu mali byť aj motivované štátom z legislatívneho či daňového hľadiska. Nakoniec ide aj o celospoločenskú zmenu, o vôľu usilovať o rovnomernejšie rozdelenie starostlivosti o domácnosť či deti medzi partnermi,“ vyjadrila sa Helena Šarkanová, partnerka spoločnosti McKinsey.
Návrhy riešení
Aby štúdia, nepoukazovala len na nedostatky fungovania firiem v súvislosti so zamestnávaním žien, ponúka aj návrhy riešení. Pre samotné firmy ide napríklad o systematické programy mentoringu žien na manažérskych pozíciách. Pre zákonodarcov navrhujú daňové zvýhodnenia a pre spoločnosť všeobecne napríklad odstraňovanie predsudkov a stereotypov.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]