Firmy na Slovensku financujú približne pätinu svojich investícií formou bankového úveru. Je pre ne najvýznamnejším zdrojom externých peňazí.
Slovenské podniky totiž nemajú reálne inú možnosť získať zdroje. Tunajší kapitálový trh efektívne nefunguje, hľadanie investorov emisiou akcií a dlhopisov na burze preto odpadá. Banky a firemné úvery tak majú pri financovaní podnikov nezastupiteľnú úlohou. A tento model funguje.
Podľa prieskumu Európskej investičnej banky malo len menej ako sedem percent slovenských firiem ťažkosti so získaním úveru a v prieskume Slovak Business Agency označilo menej ako percento malých a stredných podnikov za problém pri financovaní inovácií neochotu bánk.
Viac ako nedostatok financií je problémom podnikateľského sektora to, kam peniaze smerujú. Ide príliš často o nehnuteľnosti a len veľmi zriedka o inovácie.
„Podniky neuvádzajú, že by prekážkou investícií boli ťažkosti so získaním úverového financovania,“ konštatuje vo svojej analýze Národná banka Slovenska (NBS).
Firmy na Slovensku podľa nej ročne preinvestujú zhruba 15 miliárd eur. Zhruba tretina z toho smeruje do obnovy existujúceho majetku a dve tretiny do obstarania nových aktív.
Najvýznamnejším zdrojom investícií je vlastný kapitál. Tvorí 37 percent koláča. Pochádza buď zo zisku z minulých rokov, alebo nového vkladu akcionára.
Dôležitým zdrojom financovania sú pre nadnárodné koncerny aj zdroje zo skupiny. Materské spoločnosti mnohých podnikov sa totiž dokážu výhodne financovať v zahraničí.
Podiel bánk na financovaní firiem predstavuje 19 percent. Dlhodobé firemné úvery z toho kryjú zhruba tri štvrtiny, zvyšok tvoria krátkodobé úvery.
Nižšie sadzby nakopli záujem o firemné úvery
„Po znížení základnej sadzby Európskej centrálne banky vidíme zlepšenie sentimentu v podobe rastúceho dopytu po dlhodobých investičných úveroch,“ konštatuje Michal Hőlbling, šéf oddelenia veľkých klientov v Tatra banke.
Po ochladení dopytu spôsobenom vyššími sadzbami v minulých dvoch rokoch sa firmy začínajú opäť dopytovať po úveroch.
„Zaujímavé je, že na realitnom trhu, aj napriek proklamovanej realitnej kríze v podobe stagnácie predaja bytov, evidujeme enormný záujem slovenských developerov o financovanie skutočne veľkých rezidenčných projektov najmä v Bratislave,“ konštatuje odborník.
Okrem developmentu rastie podľa neho záujem aj o financovanie energetických projektov. „Veľmi zaujímavým rastovým sektorom je aj logistika a nákladná železničná preprava,“ vymenúva Hőlbling.
Pri veľkých úveroch sa banky spájajú
Vysvetľuje, že veľké investície banka často zabezpečuje formou syndikovaného úveru. Ide o združené financovanie poskytnuté viacerými bankami súbežne.
Poskytuje sa vtedy, keď objem úveru presahuje limity jednej banky. Okrem toho aj v prípade, že rizikový profil žiadateľa či regulatórne požiadavky neumožňujú angažovať sa iba jedinej banke.
Hlavná banka v takom prípade vystupuje ako aranžér a oslovuje ostatné banky, ktoré sa budú podieľať na spoločnom úvere. „V slovenských podmienkach hovoríme o objeme presahujúcom 50 až 60 miliónov eur, keď syndikovaný úver začína dávať ekonomický zmysel pre dlžníka aj banky,“ objasňuje Hőlbling.
Zlá správa však prichádza, ak sa pozrieme hlbšie.
Málo investícií do inovácií
Problémom Slovenska nie je nedostupnosť úverov. Podľa prieskumu Svetovej banky býva žiadosť zamietnutá len 0,6 percentu podnikov na Slovensku.
„Zlá správa však prichádza, ak sa pozrieme hlbšie,“ upozorňujú analytici NBS, Pavol Jurča a Ľuboš Perniš. Až zhruba polovica z firemných investícií totiž smeruje do nehnuteľností a iba malý podiel prúdi do nehmotného majetku.
„Kým u nás investície do duševného vlastníctva tvoria desať percent všetkých investícií, mediánový podiel štátov západnej Európy je viac ako dvojnásobný,“ upozorňujú analytici.
Slováci nie sú inovačný národ
Problémom teda je, že príliš málo úverov ide do inovácií. Podľa údajov Európskeho patentového úradu bolo vlani na Slovensku podaných len 56 patentových prihlášok. V susednom Česku ich v tom istom čase bolo 241 a v Rakúsku 2355. Slovensko je tak v patentoch na podobnej úrovni ako Malta alebo Cyprus.
Na spodných priečkach rebríčka sa umiestňuje naša krajina aj pri známkovaní inovačnej aktivity. Európska komisia pravidelne zostavuje tzv. inovačný panel, v ktorom na základe viacerých kritérií hodnotí jednotlivé krajiny.
Slovensko je aktuálne na nelichotivej 24. priečke spomedzi 27 štátov. Dosiahli sme skóre 72 bodov, kým európsky priemer je 110. Na čele rebríčka sú severania – Dánsko, Švédsko a Fínsko, všetky ti krajiny nad 140 bodmi.
„Slovenské banky majú dostatok kapitálu a zdrojov na úverovanie podnikov. Problém je na strane dopytu,“ konštatujú analytici NBS.
Hlavnou prekážkou výraznejších inovácií sú podľa zistení centrálnej banky vysoké náklady či nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. „Mnohé podniky sa obávajú, či inovácie prinesú výsledky, ktoré budú schopné kompenzovať vynaložené náklady,“ uzatvárajú analytici.
Faktory, ktoré vplývajú na bankové financovanie:
- Veľkosť investície: Čím väčšia investícia, tým viac firmy využívajú úver.
- Predchádzajúca skúsenosť: Spoločnosti, ktoré už v minulosti čerpali úvery, ich využívajú častejšie. Dokážu ťažiť zo vzťahu s bankou. Platí to však len do určitého bodu. Príliš zadlžené podniky získavajú úver ťažšie.
- Vek firmy: Mladé firmy financujú svoje investície prostredníctvom úverov viac.
- Schopnosť generovať zisk: Podiel úverovania je vyšší v podnikoch, ktoré nevytvárajú zisk.
- Domáce vs zahraničné vlastníctvo: Domáce firmy si berú viac úverov. Zahraničné sa dokážu výhodne financovať v zahraničí.
- Účel investície: Bankové financovanie sa intenzívnejšie využíva pri financovaní nehnuteľností.
- Ekonomické odvetvie: Odvetvie služieb má nižší podiel bankového financovania.
