Výnimočná transakcia na slovenskom IT trhu. Šéf spoločnosti PosAm Marián Marek kupuje od Slovak Telekomu väčšinový podiel vo firme, ktorú riadi. Od najväčšieho operátora v krajine si tak berie späť to, čo mu pred trinástimi rokmi predal.
Softvérový dom PosAm pôsobí na Slovensku viac ako tri desaťročia. Rieši parkovacie systémy v mestách, softvér pre poisťovne, ale aj nástroje na tvorbu štátneho rozpočtu. Firma je úzko spätá s osobou Mariána Mareka. Ten sa z radového zamestnanca postupne vypracoval až na CEO a spoluvlastníka spoločnosti. PosAm sa pod jeho vedením zaradil medzi najväčšie softvérové spoločnosti na Slovensku s ročnými tržbami cez 25 miliónov eur.
Marián Marek porozprával Forbesu o podrobnostiach transakcie aj o svojom pohľade na vývoj IT sektora na Slovensku.
Prečo ste sa rozhodli pre odkúpenie väčšinového podielu?
Primárny dôvodom tejto transakcie je rozhodnutie Deutsche Telekomu odísť z PosAmu. Skupina sa v roku 2020 rozhodla vstúpiť do veľkej investície v oblasti telco v zahraničí a následne pristúpila k redukcii non-core biznisov.
Nechcel opustiť svoju loď
PosAm ste do veľkej miery vybudovali práve vy. Malo vaše rozhodnutie pre buy-out aj sentimentálne dôvody?
V roku 2021 sme sa s Deutsche Telekomom dohodli, že podiely v PosAme predáme spoločne. So záujemcom o akvizíciu sme sa však napokon dohodli len na predaji dcérskej firmy Commander Services, ktorá je lokálnym lídrom na monitorovanie efektivity vozového parku. Neskôr sa našiel záujemca aj o kúpu samotného PosAmu.
V tom momente som však už mal, vďaka predaju Commanderu, dostatok zdrojov aj ja. Áno, zavážil aj sentiment. Niektorí ľudia pracujú vo firme aj desať-dvadsať rokov, vážim si ich a chvíľami mi pripravovaný predaj pripadal, akoby kapitán opúšťal loď v problémoch ako prvý. Ale kľúčový dôvod bol iný.
V decembri minulého roka Marián Marek podpisoval akvizíciu Commander Services spoločnosťou Seyfor. Foto: archív Commander ServicesAký?
V PosAme sú rozbehnuté rozvojové aktivity, ktoré zatiaľ nepriniesli očakávané efekty. Budú si vyžadovať ešte rok alebo dva ďalšieho financovania, aby sa naplnili. Ja som nemal istotu, či iný záujemca bude mať ochotu v týchto aktivitách pokračovať. Dal som Deutsche Telekomu ponuku na odkúpenie s presvedčením, že by bola veľká škoda nedokončiť rozbehnuté projekty, ktoré majú veľký potenciál posunúť PosAm ďalej.
Suma vyššia ako pri predaji
Môžete uviesť cenu, za ktorú ste kúpili podiel?
Dohodli sme sa, že cenu nebudeme zverejňovať. Trúfam si však povedať, že Slovak Telekom dostane viac, ako zaň zaplatil v roku 2010.
Môžete aspoň rádovo povedať, či to bola suma vyššia ako desať miliónov eur?
Žiaľ, nemôžem.
Ostávajú vo vlastníckej štruktúre firmy drobní spoločníci s podielom zhruba osem percent?
Áno.
Výsledky firmy v ostatných rokoch hovoria o pokračujúcom poklese tržieb a výraznom prepade zisku. Aké budete mať čísla za minulý rok?
Jednorazovo výrazne vyskočí zisk z dôvodu predaja Commanderu v roku 2021. Ak si túto transakciu odmyslím, budeme na podobnej úrovni ako v roku 2021.
Plány na rozvoj biznisu
Čím je ten prepad hospodárskych výsledkov spôsobený?
Sú tam náklady na prienik do nových segmentov trhu. Snažíme sa expandovať do oblasti „field-service managementu“ a parkovacích riešení. V roku 2018 sme vyhrali veľký tender ČEZ-u v oblasti „field service managementu“, ale podcenili sme náročnosť zákazky a museli sme ju pár rokov financovať.
Súbežne sme budovali cloudovú platformu v oblasti parkovacích služieb, ktorú sme chceli ešte v rámci Deutsche Telekom rozšíriť na stomiliónový trh, na ktorý mala skupina prístup.
Je normálne, že na začiatku treba investovať, ale ako manažér som neustriehol, že sa nám obe finančne náročné aktivity zišli v čase a zaťažili firmu.
Ide o legitímne rozvojové zámery a postupne sa napĺňajú, len to trvá dlhšie a stojí to viac. Súbeh týchto investícií je aj dôvodom zníženej profitability firmy.
Marián Marek začal pracovať v PosAm v roku 1991, postupne sa vypracoval na CEO a spoluvlastníka firmy. Foto: Miro Nôta
Marián Marek začal pracovať v PosAm v roku 1991, postupne sa vypracoval na CEO a spoluvlastníka firmy. Foto: Miro Nôta
Parkovacie systémy a „field service management“ sú teda segmenty, v ktorých chcete firmu rozvíjať v najbližších rokoch?
Ale predovšetkým – chcem firmu ďalej orientovať na softvérové riešenia šité na mieru zákazníkov. Technológie idú neustále dopredu a softvér je dnes možné vyvíjať oveľa efektívnejšie a rýchlejšie. Firmy majú vďaka tomu príležitosť na zvýšenie produktivity práce o desiatky percent. Chceme tento potenciál využiť a zapojiť sa do digitálnej transformácie firiem, ktorá bude prebiehať najmenej desať rokov.
Zákazky pre štátnu správu
A pokiaľ ide o rozbehnuté projekty?
Odovzdali sme prvú etapu projektu pre ČEZ, kde sme plne digitalizovali výkony technikov pracujúcich v teréne. Dvetisíc ľudí tam každé ráno odchádza do terénu na základe našej aplikácie, ktorá im do smartfónu posiela zoznam prác a miest nasadenia a priamo do smartfónov a tabletov zaznamenávajú, čo kde urobili. Toto chceme rozvíjať ďalej.
Skúsenosti a referencie z tejto veľkej zákazky sa pokúsime rozvíjať ďalej. Pripravujeme cloudovú platformu pre manažment služieb pracovníkov v teréne a chceme ju ponúkať vo forme softvér ako služba.
Čo bude s parkovacím systémom, ktorý ste robili pre Deutsche Telekom na európske rozmery, ale aktuálne je nasadený len v pilotnej verzii v Bratislave?
Hľadáme nového partnera. Potrebujeme sa dostať na veľké trhy, aby sme dosiahli pri tomto projekte návratnosť.
Dodávate aj pre štátnu správu, z ministerstva financií získal PosAm postupne zákazky za viac ako 60 miliónov eur. Ako sa podieľa biznis so štátom na celkovom fungovaní spoločnosti?
Je to náš dlhoročný klient, s ministerstvom financií spolupracujeme od roku 1996. Vybrali si nás ako vtedy lokálneho lídra na platformu Lotus Notes, ktorú používali v rezorte ako e-mailovú a organizačnú aplikáciu. Ako dodávateľ sme sa im osvedčili a postupne sme získavali väčšie zákazky, vrátane rozpočtovej časti projektu Štátnej pokladnice v roku 2000.
To bol moment, kedy naša firma výrazne vyrástla, pretože sme tam riešili komplexné požiadavky, vrátane zapojenia všetkých rozpočtových organizácií v krajine. Stali sme súčasťou kritickej infraštruktúry štátu a intenzívne participovali na všetkých metodických zmenách vo vedení rozpočtu. Aj objem spolupráce sa tým, logicky, dostal na vysokú úroveň.
Aký objem z celkových tržieb PosAmu tvoria zákazky týkajúce sa Rozpočtového informačného softvéru pre ministerstvo financií?
Zhruba 20 až 25 percent.
Digitálna transformácia u nás zaspala
Pôsobíte na slovenskom IT trhu desiatky rokov. Ako sa zmenil od čias eurofondového programu OPIS, z ktorého sa realizovalo množstvo predražených a nezmyselných zákaziek na verejné informačné systémy?
Trh sa výrazne zmenšil v porovnaní s časmi OPIS-u, objem zákaziek štátu je výrazne menší. Mňa však trápi to, že sa odvtedy nič neurobilo v prospech digitálnej transformácie štátu. Architektonické princípy, na ktorých sú postavené informačné systémy verejnej správy, pochádzajú z rokov 2005 až 2007 a sú dávno prekonané.
Tá architekúra je zbytočne drahá, komplikovaná a poskytuje málo úžitku. Som skeptický, či je zmysluplné na takom pôdoryse niečo stavať. A nevidím ani rozumnú evolučnú cestu, ako to transformovať.
Znamená to, že stámilióny eur, ktoré štát vynaložil na predražené IT systémy, bude čoskoro potrebné investovať opäť?
S kolegami v ITASe (IT Asociácia Slovenska, pozn. red.) presadzujeme princíp dvojkoľajnosti. Robiť drobné zlepšenia existujúcej architektúry, ale už do nej veľa neinvestovať. A popri tom najať konzultačnú spoločnosť, najlepšie zahraničnú, so skúsenosťami s digitálnou transformáciou a veľkými informačnými systémami z komerčného alebo verejného sektora, a dať jej úlohu, aby nadizajnovala základy digitálnej transformácie štátu. Na pôde kompetentných inštitúcií sme však zatiaľ pre túto myšlienku nenašli pochopenie.
Svet nie je čiernobiely
To asi nie je prekvapenie, keď si spoločnosť ešte pamätá na kampaň, ktorá kritizovala miliardu eur na informatizáciu štátu, z ktorej navyše takmer nič nefunguje, napríklad „štátny Waze“.
Existuje viac príkladov nezmyselných systémov. Existuje veľa príkladov predražených systémov. Ale nie je možné povedať, že nič nefunguje a nikam sme sa neposunuli. Svet nie je čiernobiely. Tvrdenia, že všetko spôsobil skorumpovaný IT sektor, pokladám za nefér.
Ja sa necítim skorumpovaný a som presvedčený, že ani naša firma nie je skorumpovaná. Nie je príjemné byť obeťou kolektívnej viny. Trúfam si tvrdiť, že čím by bolo to prostredie čistejšie a transparentnejšie, tým lepšie by sa našej firme darilo na trhu.
Ako sa to snažíte zmeniť?
Mám za sebou viaceré iniciatívy na zlepšenie pravidiel verejného obstarávania, rozumnej eliminácie vendor lock-inu, zavedenie súťaže návrhov či kvalitatívnych kritérií na vyhodnocovanie ponúk pri tendrovaní informačných systémov štátom. Za dvanásť rokov som nezachytil výraznejší záujem politikov s tým niečo urobiť, a to ani počas tejto vlády.
