Víťazmi konsolidačných opatrení sú vydavatelia kníh a podnikatelia s ubytovaním. Zatiaľ.
Slovenská vláda pristúpila k očakávanej konsolidácii. Pri pohľade na štátnu kasu a verejné financie sa aj „majstri v populizme“ musia správať zodpovedne. Minister financií Kamenický predstavil konsolidačný balík a debatu na pár dní ovládla zvýšená daň na knihy a jeho nešťastné vyjadrenie, že knihy „sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva“. Že to tak nie je, vie dnes už aj slovenský financmajster.
Zvýšenie DPH na knihy z 10 na 23 percent do pár hodín odsúdili aj jeho koaliční partneri, a tak v parlamente minister počas hodiny otázok oznámil, že knihy sa spolu s liekmi, základnými potravinami, stravovaním v gastre a ubytovaním v cestovnom ruchu dostanú do pásma 5-percentnej sadzby DPH. To sú zatiaľ víťazi vládnej konsolidácie. S dôrazom na slovíčko zatiaľ. Čo sa napokon vďaka pozmeňovacím návrhom v parlamente schváli, zrejme netuší nikto.
Konsolidácia konsolidácie
Vysoké zľavy, výpredaje v kníhkupectvách a na e-shopoch vydavateľstiev však nečakajte. Nízke ceny kníh v minulosti, nízka maržovosť kníhkupcov a raketovo rastúce náklady priestor na zlacňovanie kníh príliš neponúkajú. Stúpajúce „výrobné“ náklady malých aj veľkých vydavateľov navyše zdvihne aj daň z finančných transakcií, ktorá je tiež súčasťou balíčka.
Daň z finančných transakcií zdá sa prejde v akejkoľvek podobe konsolidačného balíčka. Na firemné rozpočty bude mať dosah v tisícoch až v stovkách tisíc eur. Záleží od veľkosti firmy a toho, či pracuje s viacerými dodávateľmi. Dotkne sa každého podnikateľa i firmy a to, aký bude dosah na zdražovanie a ekonomiku, môžeme len tušiť. RÚZ v dlhodobom horizonte varuje pred poklesom HDP až o dva percentuálne body. Ak sa tak stane, bude súčasná konsolidácia potrebovať svoju vlastnú konsolidáciu.
Takú, kde sa štát poctivejšie pozrie na vlastné výdavky a nebude iba naťahovať ruku k ľuďom, podnikateľom a firmám. Ambiciózny plán predchádzajúcej aj aktuálnej Ficovej vlády znižovať počet zamestnancov v štátnej správe zatiaľ očakávané ovocie neprináša. Sľubované prepúšťanie až 30 percent zamestnancov štátu je zrejme z rovnakej kategórie ako diaľnica z Bratislavy do Košíc, ktorou sme mali jazdiť už v roku 2010.
Odídu ďalší?
To, že Slovensko konsolidáciu potrebuje, je nespochybniteľné a musela by k nej pristúpiť každá vláda. Konsolidácia, ktorá je postavená skôr na zvyšovaní príjmov štátneho rozpočtu ako na znižovaní výdavkov štátu, však môže mať nepriaznivý efekt v zosilnení fenoménu, ktorý vnímame už teraz. Je ním odchod majetnejších Slovákov do zahraničia, na ktorý Forbes upozornil už v júli a začiatkom septembra.
Samozrejme, že podnikatelia sa nesťahujú zo Slovenska iba z dôvodu, že vláda zvýši nejakú daň. Medzi dôvodmi sa najčastejšie spomína právna ochrana majetku, ktorá je napríklad v Českej republike vyššia. Dôvodom je tiež vojna na Ukrajine, ktorá sa tiež nevyvíja priaznivým smerom. Pridajte si k tomu školstvo alebo zdravotníctvo v žalostnom stave a motivácií na odchod je viac ako dosť.
Fakt, že Česko je populárne, dokazuje aj počet podnikateľov so slovenským občianstvom podnikajúcich v Českej republike, ktorý medziročne rastie približne o 6 až 7 percent. V číslach to znamená, že v roku 2016 bolo v Česku takýchto slovenských podnikateľov 14 950. Dáta z konca júna aktuálneho roka ukazujú nárast na úroveň 24 923.
Áno, dá sa to odbaviť mávnutím ruky, veď nech idú, ale ešte žiadnej krajine na svete neprospel odchod kapitálu, či už toho finančného, alebo duševného (o počte mladých študujúcich v zahraničí sa radšej ani nebavme). Objektívne treba povedať, že odchádzajúci podnikatelia neriešia, kto na Slovensku vládne. Odchádzajú za všetkých vlád. Žiaľ. Konsolidácia, ktorú majú z veľkej časti zaplatiť práve podnikatelia, ich k návratu motivovať nebude. Skôr naopak. Ale možno sa sem tí bohatší budú vracať, aby tu aspoň nakúpili knihy.
