Hoci film The Exorcist, v slovenskom preklade Vyháňač diabla, mal premiéru už pred päťdesiatimi rokmi, doteraz o ňom koluje niekoľko neuveriteľných historiek.
Pôvodná snímka, nedávno zosnulého režiséra Williama Friedkina, ktorého kancelária sídlila na adrese 666 Fifth Avenue, vznikal na údajne „prekliatom“ mieste stíhanom jednou katastrofou za druhou.
Natáčanie sa nielen predražovalo, ale aj predlžovalo, dokonca, o viac ako sto dní. Interiér zachvátil požiar a herečky Ellen Burstyn aj Linda Blair sa pri nakrúcaní dramatických scén posadnutia viackrát zranili.
Takéto príbehy filmové štúdia obyčajne šíria vo chvíli, keď chcú na svoju novinku upriamiť pozornosť, čo bol určite aj prípad vtedy produkujúceho štúdia Warner Bros. Nie že by sa teda muselo nejako zvlášť snažiť.
Podľa dobových správ, už počas prvých projekcií ľudia utekali z kín alebo rovno omdlievali a vracali. Ani to nijako neskrátilo obrie rady, ktoré sa pred premietaním v kinách tvorili.
Napriek tomu chceli niektoré americké aj britské mestá premietanie úplne zakázať. To, že chcela uvedenie snímky zrušiť samotná katolícka cirkev, je vraj mýtus.
Ku všetkým katastrofám, historkám a príbehom, ktoré sa na Vyháňača v priebehu rokov nabalili, sa teraz pridáva ďalšia, podobne šialená, avšak trochu iným spôsobom. Do kín totiž dorazilo pokračovanie pôvodného filmu, ku ktorého názvu pribudol podtitulok Znamenie viery.
Očakávania za 400 miliónov
Aby ho štúdio Universal mohlo natočiť za vcelku úsporný tridsaťmiliónový rozpočet, muselo najskôr získať práva od spoluprodukujúcej spoločnosti Morgan Creek. A teraz to príde. Za značku The Exorcist zaplatilo štúdio pred dvoma rokmi astronomických 400 miliónov dolárov.
Ako sa tento obchod vôbec uskutočnil? Štúdio malo v tom čase za sebou úspešnú premiéru iného pokračovania hororovej klasiky, Halloweenu, ktorého režisér David Gordon Green pripravoval aj ďalšie dve pokračovania, ktoré sa mali objaviť súbežne v kinách a na platforme Peacock. Podobný legacy sequel, film, ktorý so známymi aj novými postavami nadviaže na už milovaný brand, mal byť zrejme aj Vyháňač.
Producentom z Universalu sa musí priznať, že ešte pred pár rokmi doba takýmto žánrom priala.
Pred piatimi rokmi napríklad Netflix uzavrel s televíznym superproducentom Ryanom Murphym dohodu v hodnote 300 miliónov dolárov spočívajúcu v tom, že pre streamovaciu platformu bude vytvárať a zaisťovať nový obsah. Podobne, ako napríklad Shonda Rhimes, autorka Bridgertonových, ktorú s platformou spája tiež niekoľko miliónový kontrakt.
A potom je tu aj šokujúca čiastka 465 miliónov dolárov, ktorú Netflix zaplatil za práva na dve pokračovania detektívky Knives Out (Na nože).
Najviac vystrašil pôvodného režiséra
Teraz sa s takýmito číslami kvôli mnohým problémom, akým celý biznis čelí, už často nestretávame. Stovky miliónov investovaných do práv na Vyháňača nedávali príliš zmysel ani vtedy, keď sa platformy a štúdiá bili o lukratívne intelektuálne vlastníctvo.
Oproti Halloweenu totiž nejde o značku tak okamžite rozpoznateľnú vďaka ikonickému zabijakovi, akým je napríklad Michael Myers. Friedkinov film je síce stále obľúbený aj napodobňovaný, bohužiaľ ale nie do tej miery, že by stál za spomínanú astronomickú investíciu.
Sám Friedkin bol proti podobným výmyslom. Pokračovanie Vyháňača zo 70. rokov s podtitulom Kacír dokonca označil ako „najväčšiu hlúposť, akú kedy videl“. K najnovšiemu projektu sa ešte pred smrťou stihol vyjadriť s tým, že sa zo záhrobia vráti strašiť jeho režiséra, spomínaného Greena.
Aj z toho by bol možno zaujímavejší found-footage horor ako úplne mŕtve Znamenie viery, z ktorého naozaj necítite ani len závan hrôzy pôvodného filmu. Skôr vás oveje závan chladnej hollywoodskej matematiky, ktorá sa tú najlenivejšiu víziu snaží vynahradiť známym názvom a dúfa, že ľuďom to bude fuk.
Medzi hororové klasiky sa pravdepodobne nezaradí
Jediné pozitívum je, že počas sledovania si aspoň spomeniete na všetky ďalšie a lepšie hororové snímky. Napríklad nedávnu snímku The Dark and the Wicked, v ktorom vás z diabolskej entity skutočne zatriaslo, alebo na film The Witch od režiséra Roberta Eggersa.
Spätne ešte viac doceníte filmy Ariho Astera ako Hereditary, v ktorom sa trauma nezmenila na obohraté klišé. Možno si dokonca zaspomínate aj na mainstreamového Jamesa Wana, ktorý vo svojej sérii V zajatí démonov dokázal hrôzu majstrovsky naťahovať a prehlbovať.
Zo Znamenia viery máte naopak dojem, že jediná hrôza nastala pri nakrúcaní, pretože na seba niektoré scény vôbec nenadväzujú. Akoby v strižni velil každý deň niekto iný s úplne iným konceptom. Ako keby sa len kalkulovalo, aké postavy vo výsledku nechať, a ktoré vystrihnúť. Nakoniec zostali len otrasné motivačné reči o dôležitosti viery, ktoré ale nie sú podložené žiadnou skutočnou dilemou.
Toto miesto skrátka tiež posadla temná entita, akurát tentokrát s dolármi v očiach. Nič nenasvedčuje ani tomu, že preinvestované stovky miliónov uvidia v dohľadnej dobe naspäť.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Jan Škoda.
