Mnohí ľudia prichádzajú na terapiu, keď sa ocitnú v kruhu pochybností. Kladú si otázky ako: Ľubí ma môj/moja partner/-ka? Nechce ma opustiť? Súdi ma?
Podobné myšlienky nám často behajú hlavou, ak bojujeme s nedostatkom emocionálnej stability – vrátane nedostatku pocitu, že sme milovaní, aj keď naši blízki nie sú fyzicky nablízku a neprejavujú nám lásku.
Takéto pocity môžu byť záťažou pre naše vzťahy a môžu brániť v posilňovaní vzťahových väzieb.
Tri znaky emocionálnej nestálosti sú:
1. Hľadanie neustáleho ubezpečovania a oceňovania u druhých.
Ľudia, ktorí zápasia s emocionálnou stálosťou, potrebujú neustále vedieť, že sú milovaní a ich vzťah je v bezpečí. Často je to spojené so strachom z opustenia.
2. Extrémne emocionálne výkyvy.
Ľudia s emocionálnou nestálosťou sa môžu ocitnúť v neustálom kolísaní medzi emocionálnymi extrémami. Ak sa cítia depresívne, len ťažko si vedia spomenúť na pocit šťastia a nádeje.
3. Ťažkosti s reguláciou emócií.
Ak ľuďom chýba emocionálna stálosť, zápasia s reguláciou emócií. Často nedokážu zvládnuť emócie vo vyhrotených situáciách. Je pre nich ťažké pochopiť, že súčasne môžu prežívať dve opačné emócie – napríklad, že sa partner na svoju polovičku hnevá, no stále ju miluje.
Nedostatok emocionálnej stálosti môže vyvolať negatívne zážitky vo vzťahoch, tie pramenia zo strachu (často iracionálneho), nedôvery a neistoty.
Ako si teda budovať emocionálnu stabilitu?
1. Komunikácia je základom.
Komunikujte s vašimi blízkymi, aby sa medzi vami zlepšila dôvera. Otvorená komunikácia dáva priestor na skúmanie tém, ktoré vo vás vyvolávajú nedôveru. Transparentne s komunikujte o tom, čoho sa obávate aj čo vám pomáha cítiť istotu.
Výskum publikovaný v akademickom časopise Nature naznačuje, že ak požiadate partnera, aby vás uistil o svojej láske a oddanosti k vám, môže to zmierniť vašu úzkosť. „Prijímanie väčšej podpory a vďaky od partnerov môže veľmi úzkostným jednotlivcom pomôcť cítiť sa spokojnejšie a časom znížiť úzkosť,“ hovorí hlavná autorka článku Nickola Overall.
2. Trénujte reguláciu emócií.
Pomenujte svoje emócie a pokúste sa identifikovať príčiny, ktoré za nimi stoja. Keď úspešne identifikujete príčinu emócie, všímajte si, ako to ovplyvňuje vaše myšlienky a správanie.
Môže vám pomôcť, ak si položíte otázky ako:
- Bol môj pocit primeraný vzhľadom na situáciu?
- Dá sa táto stresujúca situácia kontrolovať?
- Dokážem túto emóciu prijať a tolerovať?
Majte tiež na pamäti, že regulácia emócií je síce skvelým spôsobom, ako zvládať emocionálne výkyvy, nie je však vhodná v každej situácii.
Výskum publikovaný v Practice Innovations napríklad ukazuje, že ak sme vo vyhrotenom emocionálnom stave (napríklad zažívame intenzívny hnev alebo podráždenie), nie je praktické použiť stratégiu regulácie emócií. V takýchto prípadoch je lepšie dať si sprchu, ísť si zabehať, zobrať si kocku ľadu a nechať ju roztopiť v ruke a podobne.
Keď emocionálny stav ustúpi, môžeme nasadiť stratégie regulácie emócií, aby nám pomohli dať danú udalosť do kontextu.
3. Zahrňte do svojho rozvrhu čas pre seba.
Keď trávite čas osamote, stávate sa menej závislými od iných, lepšie sa spoznáte a budete sa cítiť komfortnejšie v tom, aby ste boli sami sebou. Pomáha to rozvinúť pocit autenticity a sebarealizácie.
Tráviť čas osamote, robiť veci, ktoré vás bavia – napríklad cvičiť, variť si, maľovať alebo sa venovať akejkoľvek záľube, vám pomôže pripomenúť si vlastnú hodnotu. Môže to pomôcť zmierniť pocit samoty a opustenia, keď je vaša partnerka či partner preč.
Nedostatok emocionálnej stability môže spôsobiť, že budete pochybovať o pevnosti svojich vzťahov. Ak chcete proti týmto pocitom bojovať, otvorene komunikujte so svojimi blízkymi o obavách a neistote, denne alebo týždenne si precvičujte reguláciu emócií a spravte si čas sami na seba a na to, čo radi robíte.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Mark Travers.
