Ste fit na 55? Ak neviete, o čom je reč, pravdepodobne vás v najbližších rokoch čaká nejedno prekvapenie. Veľký balíček opatrení s názvom „Fit for 55“, ktorý v týchto týždňoch postupne schvaľuje Európska únia, má zabezpečiť, aby do roku 2030 v členských krajinách klesli emisie skleníkových plynov o 55 percent.
Opatrenia zasiahnu najrôznejšie oblasti života, okrem iného by mali z ciest vo veľkej miere vytlačiť autá so spaľovacími motormi. Dokedy sa to stane? To zatiaľ nie je celkom jasné, tempo nástupu elektromobility sa však stále zrýchľuje.
A zdá sa, že ani vojna na Ukrajine na odhodlaní Európskej komisie a západoeurópskych politikov veľa nemení. Pred týždňom schválil výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie emisné štandardy pre autá a dodávky.
Podľa komuniké Európskeho parlamentu majú podporiť dosiahnutie „cestnej mobility s nulovými emisiami do roku 2035“.
O konkrétnej podobe opatrení by sa malo rozhodnúť na Európskej rade v priebehu tohto roka, už teraz sú však v Európe desiatky krajín, ktoré sa, hoci v rôznych termínoch, prihlásili k zákazu predaja nových áut na benzín alebo naftu.
Zákaz spaľovacích motorov: o tri či osem rokov
Nórsko, priekopník elektromobility, počíta už s rokom 2025 – a aktuálne tam už elektromobily v predaji dominujú. Slovinsko, Belgicko či Dánsko avizujú rok 2030. Španielsko a Francúzsko síce s cieľovým rokom 2040 trochu zaostávajú, najväčší štát EÚ sa však nedávno rozkýval.
Nemecko, ktoré je obrovským výrobcom automobilov, oznámilo v marci, teda už po začiatku vojny na Ukrajine, že podporí zákaz predaja od roku 2035. „Nová nemecká vláda stojí za návrhom Európskej komisie, a tak plne podporuje koniec spaľovacích motorov [pre autá a dodávky] v Európskej únii od roku 2035,“ povedala pre portál Politico Steffi Lemke, ministerka životného prostredia Nemecka.
Na Slovensku či v Česku nástup elektromobility dlhodobo dramaticky zaostáva. Slovenskí politici o „Green Deale“ hovoria len zriedkavo, keďže téma je u voličov nepopulárna a verejná diskusia o elektromobilite, ktorá je v Západnej Európe už v podstate ukončená, sa u nás akoby ani nezačala.
Akčný plán „Fit for 55“ pritom obsahuje 14 dokumentov, v ktorých sú konkrétne záväzky aj pre Slovensko – od samotného zníženia emisií z dopravy cez budovanie infraštruktúry pre elektromobilitu, posilnenie obnoviteľných zdrojov energie a palív či novú štruktúru daňových sadzieb na palivá.
Slovensko zaostáva na celej čiare
„Ciele, stanovené v týchto dokumentoch sú naozaj ambiciózne a sú pre nás záväzné. Žiaľ, momentálny stav nie je ani zďaleka uspokojivý,“ povedal v januári prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek.
Slovensko zaostáva vo všetkých podstatných kategóriách.
Alexander Matušek
Ako výrazne zaostávame? To najpodstatnejšie, dopyt po elektromobilite, zostáva u nás naďalej na symbolickej úrovni. „V Európe bolo v roku 2021 medzi novými osobnými autami zaregistrovaných 18 percent elektrických vozidiel alebo plug in hybridov, teda tých, ktoré sa dajú dobíjať zo zásuvky. Na Slovensku to boli tri percentá,“ hovorí generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu SR Ján Pribula.
Na Slovensku to boli tri percentá.
Ján Pribula
Prečo je ten rozdiel taký veľký? „Je jasné, že tu pôsobia rôzne faktory – aj to, ako jednotlivé krajiny vnímajú životné prostredie, ako sa stavajú k jeho ochrane, aké majú životné náklady a aký je HDP jednotlivých krajín, či aký je priemerný zárobok obyvateľov,“ vysvetľuje Pribula.
Generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Ján Pribula. Foto: Miro NôtaNižšiu kúpyschopnosť Slovákov ďalej zhoršuje, že Slovensko dlhodobo nemá systém podpory predaja elektromobilov. Niektoré krajiny na západ od nás, hoci s kúpyschopnejším obyvateľstvom ako sú Slováci, už podporu dokonca aj ukončili, keďže trh sa im podarilo rozbehnúť.
Nabíjačiek by mohlo byť relatívne dosť
O niečo menšiu stratu za západnou Európou má Slovensko v budovaní infraštruktúry, teda nabíjačiek. Aktuálne ich je k dispozícii okolo tisíc a do Plánu obnovy a odolnosti sa podarilo presadiť záväzok, že z neho bude vybudovaných ďalších približne 3 300.
Podľa nového návrhu záväzného nariadenia Európskej únie, tzv. AFIR, by Slovensko do roku 2025 malo mať vybudovaných okolo 5- až 5,5-tisíc verejných nabíjacích bodov.
„Ak to zrátame s tými tisíc bodmi, ktoré už máme a ak predpokladáme, že vývoj bude pokračovať a nejaké investície do tejto infraštruktúry ešte prídu, tak s nasadením všetkých týchto mechanizmov by sme sa mali dostať práve na tie čísla, ktoré od nás bude požadovať AFIR,“ odhaduje Pribula.
Niektoré možnosti pre to, aby sa autá so spaľovacími motormi na cestách ešte nejaký čas udržali, zatiaľ zostávajú otvorené. „Napríklad, že tu budú, povedzme, vozidlá s klasickými technológiami, teda spaľovacími motormi, ale budú spaľovať uhlíkovo neutrálne biopalivá druhej generácie,“ vysvetľuje Pribula.
„Teda nie tej prvej, ktorú máme na trhu teraz, keď sa biozložky dávajú ako prímesi do benzínu alebo nafty,“ dodáva.
Spaľovacie autá z ciest vytlačia predpisy
Perspektíva, ak nie globálna, tak určite kontinentálna, je však jasná. Viaceré automobilky sa už zaviazali – keďže inak im hrozia pokuty –, že postupne ukončia vývoj a výrobu nových áut so spaľovacími motormi.
Náklady na prevádzku tradičných áut chce Európska únia cielene zvyšovať, a to napríklad zdvíhaním sadzby dane na fosílne palivá.
Dlhodobo sa tiež hovorí o ďalšom sprísňovaní emisných noriem pre spaľovacie motory, ktoré sú záväzné pre výrobcov a v západnej Európy ich regióny či samosprávy využívajú aj na vyhlasovanie zákazov vjazdu, respektíve nízkoemisných alebo bezemisných zón.
Predstava, že sa s autom so spaľovacím motorom, a to aj novým, bude problém v Západnej Európe niekam dostať, vôbec nie je nereálna.
Emisná norma Euro 7 by mala vstúpiť do platnosti už v roku 2025. Jej detaily ešte nie sú známe, v každom prípade bude opäť sprísňovať nároky na emisie a sprostredkovane zdražovať autá so spaľovacím motorom. Následne tiež opäť zmenší počet takýchto modelov, dostupný na trhu.
Už asi rok sa tiež hovorí o tom, že systém emisných povoleniek, takzvaný EU ETS, ktorý sa vzťahuje na priemysel a leteckú dopravu, by sa mal rozšíriť aj na cestnú dopravu a budovy.
Dôsledky všetkých týchto opatrení sú jasné. „V najbližšom období sa pomer modelov automobilov, ktoré budú v ponuke, bude výrazne meniť v prospech elektromobilov,“ hovorí Pribula.
„Európsku Zelenú dohodu už prijali nielen štáty, ale aj automobilky. A mnohé už aj jednoznačne deklarovali termíny, dokedy a akým spôsobom chcú figurovať na trhu s klasickými vozidlami a kedy chcú prejsť na 100-percentnú elektromobilitu. Znamená to, že na trh sa od istej doby budú uvádzať iba elektrické autá.“
Rozhovor s Jánom Pribulom nájdete v júnovom vydaní magazínu Forbes, ktorý si môžete od štvrtka 2. júna zakúpiť priamo cez náš web.
