Stretli sme sa pár dní pred tým, ako ruská armáda vtrhla na Ukrajinu. Z Jiřího Hlavenku sršal optimizmus. Napriek inflácii alebo vysokým cenám energií skúsený investor a poslanec Juhomoravského kraja hovoril, že ide len o prechodné vplyvy, s ktorými si poradíme. Dnes hovorí opatrnejšie – napriek tomu je však v dlhodobom pohľade optimistom.
Čo vám napadlo ako prvé, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu?
Cítil som šok, zlosť a ľútosť. Neviete, čo bude ďalej. Súčasne sa asi človek podvedome pripravoval, že to príde, pretože v posledných dňoch sa šírila informácia, že to Putin urobí.
Ako hodnotíte reakciu Česka a Západu?
Prvé dni aj hodiny boli rozpačité. Reakcia bola vlažná a európsky nejasná, nejednotná. Postupne sa to však zlepšilo. Predsa len, je to 27 krajín a Európska únia nemá v tejto oblasti veľké kompetencie. Vezmite si, že máte stobodový program, na ktorom sa musia zhodnúť hlavy dvadsiatich siedmich štátov.
V súčasnosti je reakcia masívna a Európa sa nakoniec zachovala správne. Najvýznamnejšie je zablokovanie ruských devízových rezerv, siahlo sa Rusku na truhlicu so zlatom, s ktorou chceli prečkať zlé časy. Po krátkom zaváhaní začali pršať aj dodávky zbraní. Všetci si uvedomili, že bez toho to nepôjde.
Kto je Jiří Hlavenka
Podnikateľ a investor v oblasti informačných technológií. Vyštudoval tepelnú a jadrovú energetiku na Strojníckej fakulte Vysokého učenia technického v Brne, no od začiatku 90. rokov podniká v oblasti IT. Spoluzakladal napríklad prvý český internetový obchod Vltava.cz, online predajcu leteniek Kiwi či Angee Technologies zameranú na domácu bezpečnosť. Od roku 2016 pôsobí v politike ako poslanec a neskôr člen exekutívy Juhomoravského kraja.
Vplyv vojny na ekonomiku nebude zásadný
Aký čakáte vplyv vojny na európsku ekonomiku?
Nebude taký zásadný. Určite bude znamenať predĺženie obdobia inflácie. Pôvodne ju vyvolal dážď peňazí na ochranu pred covidom a čakalo sa, že inflácia zase rýchlo opadne. Nakoniec asi bude dlhšia a dvojciferná aj v celoročnom súhrne, ale napríklad desaťpercentná inflácia nie je smrtiaca. Je to nepríjemné, ale musíme si uvedomiť, že desať rokov bola inflácia hrozne nízka.
Čo ďalšie čakáte?
Určite bude dochádzať k disrupciám v dostupnosti tovaru. Vychádzam z dnešného stavu sankcií a pod podmienkou, že sa konflikt nerozhorí na ďalšie štáty. Môže sa objaviť nedostatok niektorých kovov, ale nedostatok neznamená, že nebudú vôbec. Sú položky, v ktorých je Rusko zhruba desať- alebo dvadsaťpercentný svetový producent.
Ďalšou oblasťou sú potraviny, Ukrajina je síce obilnica sveta, ale nebude to znamenať, že Európa bude hladovať. Skôr sa môže stať, že základné potraviny pôjdu napríklad o tretinu nahor.
Keď sa to spočíta, sme na kraji novej ekonomickej krízy?
Nemyslím si, že to bude zásadná ekonomická kríza. Určite pôjdu a už idú dole západné burzy, spomalí sa dlhodobý rast, zníži to hodnotu, ale stále to sú jednotky percent.
Boj s plynovým šokom
Na predošlom stretnutí ste hovorili, že v Česku nevidíte politickú odvahu na zásadnejšie rozhodnutia v oblasti energetiky. Môže to aktuálna skúsenosť zmeniť?
Neviem, či vláda nazbiera odvahu. Budeme sa musieť krátkodobo, napríklad s ročným výhľadom vysporiadať s plynovým šokom. Je dosť pravdepodobné, že plyn z Ruska, ktorý tvorí štyridsať percent európskeho trhu, nebude. Budeme musieť páliť, čo máme poruke, čiže uhlie. Krátkodobo nie je iná možnosť. Ale rok z pohľadu celkovej uhlíkovej bilancie zase až tak veľa neznamená.
Investor a spoluzakladateľ Kiwi.com Jiří Hlavenka si nemyslí, že Európu čaká zásadná ekonomická kríza. Foto: FB archív J. Hlavenka.
Čo príde potom?
Mal by sa poriadne rozbehnúť Green Deal, ale vo vláde na to majú dosť rozporuplné názory. Obávam sa, že sa budú sústrediť na riešenie akútnych problémov, ktorých táto situácia vyvolá dosť, a nebudú mať odvahu urobiť veľký skok. V tomto smere som trochu pesimista. No nikto nevie, čo bude o dva týždne alebo o tri mesiace.
Možno bude po vojne a budú hrozné škody, možno bude vojna trvať niekoľko rokov a my budeme riešiť predovšetkým milióny utečencov. Je však aj otázka, čo urobí svet a západná Európa, ktorá tou utečeneckou vlnou nebude tak postihnutá a aj ekonomicky na tom bude možno lepšie. Pokiaľ oni urýchlia presun k zelenej energetike, dostane sa to aj sem.
Investori v časoch krízy napredujú
Ako mení vojna na Ukrajine investičnú náladu investorov podobného rázu, ako ste vy?
Sú tam dve zaujímavé a protichodné tendencie. V čase silnejšej ekonomickej krízy, ako bola napríklad po roku 2008, sa ľudia investujúci do startupov skôr radujú. Rozbiehajú totiž úplne nové firmy, ktorých sa kríza natoľko netýka.
Korporácie a veľké firmy, ktoré by im mohli konkurovať, majú iné starosti a zachraňujú si vlastné zadky. Mimochodom, v rokoch hneď po kríze vzniklo mnoho startupov, ktoré sú dnes extrémne silné.
A tá druhá tendencia?
Týka sa firiem v rastových fázach, ktoré sa uchádzajú napríklad o tretie a ďalšie kolo investícií. V čase všeobecného optimizmu ich valuácia letí do neba. Investori majú vrecká plné peňazí a sú zúfalí, že ich nemajú do čoho investovať. Taká bola realita posledných troch rokov, kedy boli valuácie bláznivo vysoké. Teraz to ochladne, budú opatrnejší, ale stále budú hľadať príležitosti.
Vojna a e-commerce
Ako sa k tomu staviate vy?
Ja som na tom vlastne dobre. Investujem najmä do počiatočných fáz firiem, takže ani teraz nestrácam chuť do ďalších investícií, ale skôr nemám čas a silu sa tomu venovať. Pozerám sa, samozrejme, aj na firmy, do ktorých som investoval a sú v zrelších fázach, ako sa to tam bude vyvíjať.
Ako to zatiaľ vyzerá?
Zaujímavé je, že v prvých dňoch vojny prudko poklesli tržby v e-commerce. Je to cítiť aj vonku, idem po ulici a ľudia sú ako obarení. Ich myšlienky sa stočili k invázii a menej premýšľajú, čo by si kúpili. Ale neviem, či to bude dlhodobé, skôr ani nie, a aj keď to znie hrozne, trochu si zvykneme a naše mysle nebudú okupované iba vojnou na Ukrajine.
Vlna pomoci Ukrajine je obdivuhodná
Čo hovoríte na vlnu pomoci českých podnikateľov Ukrajine?
Je to úžasné, obdivuhodné. Poznám ich snáď všetkých a mám z toho úprimnú radosť. Tiež som daroval, ale nepublikujem to. Polovicu sumy som venoval na humanitárnu pomoc, polovicu ambasáde na zbrane a ešte im pošlem ďalšie peniaze.
Ale tie čiastky, čo dali chlapci ako Ondra Tomek alebo Ondra Fryc, to je ohromujúce. Majú môj hlboký rešpekt. Tiež je úžasné, že to je táto mladá generácia, nie deväťdesiatkoví podnikatelia. Určite pomáhajú tiež, ale takú mieru iniciatívy som u nich nezaznamenal.
Poďme späť k investíciám. Čo máte aktuálne na radare?
Je toho veľa. Stále je priestor na inovácie a investícia rovná sa inovácia. Startupové investovanie je vždy o inováciách. S tým, ako sa balón nafukuje, pre ne rastie aj priestor. Čím viac je inovácií, tým viac sa vytvára priestoru. Neviem si predstaviť, že je koniec príbehu a s inováciami končíme.
Ako k nim pristupujete?
Okrem toho, že niektoré veci robím sám, v ostatnom období už radšej pracujem s kolegami. Máme skupinu Garage Angels, asi pätnásť ľudí, ktorí sme si navzájom sadli. Vieme, ako premýšľame, a ak sa objaví niečo, čo patrí do biznisu jedného z nás, tak sa toho chopí a my ostatní mu na to len svietime a dávame rady.
Takto sa podelíme o prácu a podobne to funguje aj s investičnou skupinou eRockets, ktorá je zameraná hlavne na e-commerce. A ešte mám s Honzom Slámom „Jinej fond“, v ktorom sa sústredíme na inkubácie zospodu, od štartu. Je možné, že časom vznikne niečo ďalšie.
Farmárčenie áno, krypto nie
Ako to zvládate časovo?
Neriešim tie investície na dennej báze, hoci nikdy neodmietnem pomoc a hovorím: čokoľvek bude, pokojne sa ozvite, rád pomôžem. Len nemusím mať s každým napríklad pravidelné mesačné schôdzky, to by človeka zabilo. Celkový počet je už niekde okolo tridsiatky, takže to by bolo každý deň vrátane víkendu, to by som sa nezmestil do života.
Ale takto sérioví investori fungujú: snažia sa veľmi diverzifikovať, urobiť veľkú hromadu a spoliehajú sa na zákon veľkých čísel. Z veľkej hromady polovica nevyjde alebo z nej budú drobné, potom pár dobrých investícií a jedna superhviezda.
Je medzi tými investíciami nejaká, ktorej sa osobne venujete viac?
To sa postupne mení. Aj podľa toho, ktorý z tých startupov práve potrebuje postrčiť. Ale mám ich všetky rovnako rád. Hlavne sa pozerám, čomu môžem v danej chvíli najviac pomôcť, kde je silný a nenaplnený potenciál.
Do každodenného života firmy nezasahujem, to musia startupy zvládnuť samy. Snažím sa im prinášať myšlienky strategického smerovania, napríklad sa porozprávať, či nie je dobré niečo urobiť úplne inak.
Máte nejaký srdcový projekt?
Veľmi sa mi páči, ako sa rozbehli Reknihy, druhý život kníh, to je krásne a ukazuje sa, že majú veľký rastový potenciál – môže sa pokojne späťnásobiť. A srdcová záležitosť, ktorú beriem skôr ako projekt, ktorým chcem posunúť ďalej celý segment, je farmárčenie pod strechou pod značkou Rostetu.
Poľnohospodárstvo to nezachráni, ale je to dobrá odpoveď na mnohé klimatické problémy. Moja prognóza je, že napríklad za sto rokov budú všetky potraviny pestované pod strechou. Máte tam výhodu koncentrácie a kontrolovaných podmienok, bez jedov, škodcov a bez ohľadu na počasie.
Zaujíma vás investorsky metaverzum alebo kryptomeny?
Tieto veci nemám investorsky rád, pretože do toho nie je vidieť.
Krypto mi príde z investičného pohľadu ako kasíno. Roztočíte ruletu a čakáte, čo vám padne. Síce mám niečo napríklad v cenných papieroch, ale tiež sa mi to tak nepáči. Mám radšej investície, kde mám šancu ich ďalší osud a zhodnotenie ovplyvniť.
E-commerce dozrelo a nie je pre začiatočníkov
Ako napríklad?
Pracujeme na dvoch projektoch v Garage Angels a myslím, že ich dotiahneme. Jeden je z oblasti udržateľnosti a druhý je softvérový nástroj. Sme dosť rozkročení, ale oba reflektujú na reálne potreby dnešného sveta. Tak by to malo byť. Okrem toho nás čakajú ešte nejaké e-shopy.
Je v e-commerce vôbec ešte priestor?
Je. Zároveň je to už dospelý segment. Nie je možné, aby prišiel nejaký nadšený amatér a urobil miliardový e-shop. Ak chcete dnes uspieť, musíte mať špičkové kompetencie. Keď to trochu preženiem, už to nie je o tom, čo predávate. Je to veľmi komplexné remeslo, kde je nutná vysoká kompetencia.
Čo vlastne e-shopom, do ktorých investujete, prinášate? Väčšinou sú to už dobre fungujúce firmy.
Práve tie špičkové kompetencie. Väčšinou ide o e-shopy, ktoré rýchlo vyleteli z garážových firiem. Sú to šikovní founderi, ktorí sa vedia dobre zorientovať, majú intuíciu, dobre im to myslí.
Kde je teda problém?
Majú napríklad 10 miliónov eur tržby, ale žiadny zisk. Majú radosť, že majú veľký obrat, ale my im hovoríme, že takto sú hrozne zraniteľní. Takže im pomáhame biznis vyladiť na perfektne fungujúci stroj, ktorý bude schopný generovať ideálne maximum, aby mali prostriedky na ďalší rast a akvizíciu.
Chceš rásť do Nemecka? Bez zisku to nepôjde. Často robia veľa vecí intuitívne, ale napríklad reklama je dnes veľká veda, logistika tiež nemôže byť živelná. Buď s tým konzultačne pomáhame, alebo tam dodávame ľudí, ktorí vedia pomôcť.
Finančná injekcia? Aspoň tisíc startupov ročne
Koľko founderov sa na vás obracia?
Dostávam zhruba jeden námet denne, možno aj viac. Pribúda to. Často sa na nás obracajú, aj keď napríklad ani nepotrebujú investora a peniaze, ale kompetencie. Vezmite si, že v Amerike dostane ročne anjelskú investíciu 30-tisíc firiem. K tomuto rozsahu máme ešte ďaleko. S prepočtom na obyvateľa by u nás mala ročne dostať ten prvý impulz napríklad tisícka startupov.
Koľko je to dnes?
Prax je tak sto, stopäťdesiat, čo znamená, že je tu stále veľmi nevyužitý potenciál, plytváme talentom.
Čím to je?
Je tam viac faktorov. Vzdelávací systém nevychováva k samostatnosti, iniciatíve, podnikavosti. Founderi sú skôr také ostrovčeky pozitívnej deviácie alebo extrémne nadané decká, silné osobnosti, ktoré sa vymania zo systému.
Druhá vec je, že máme stále málo anjelských investorov. Na ďalšie kolá, keď firma prekoná údolie smrti, sa už investícia zháňa ľahšie. Ale začiatok je ťažký.
Okrem väčšej aktivity investorov by však pomohla aj oficiálna podpora, akú poskytuje napríklad Juhomoravské inovačné centrum. Každý kraj by mal mať svoj štátom dotovaný inkubátor – keď mu vyrastú silné domáce firmy, určite sa mu to vráti. Keby tu bolo stodvadsať firiem ako je Kiwi, Avast a podobne, tak sa krajina čoskoro posunie na úroveň podobnú Nemecku.
Founderi, ktorí úspešne predali vlastné firmy, majú veľa peňazí a obrovské zručnosti v startupovom podnikaní, vedia, že ich najlepšie zhodnotia, keď budú podporovať ďalšie startupy.
Je to reálne, ale musí sa vytvoriť pyramída. Čím širšiu máte základňu, tým väčšia je šanca, že budete mať aj vysokú špičku. Berte to tak, že angel investing je relatívne nový fenomén aj vo svetovom meradle.
Founderi, ktorí úspešne predali vlastné firmy, majú veľa peňazí a obrovské zručnosti v startupovom podnikaní, vedia, že ich najlepšie zhodnotia, keď s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi založia fond a budú podporovať ďalšie startupy.
V Česku ale zatiaľ takých ľudí z technologických firiem, ktorí exitovali, spočítate na prstoch oboch rúk. Väčšina z nich aspoň časť svojho kapitálu alebo pozornosti do systému vracia.
Nalodili sa aj podnikatelia z 90. rokov
Je to ľuďom z iných oblastí cudzie?
Je. Pre deväťdesiatkových podnikateľov, a to nemyslím nijako pejoratívne, to nie je také uchopiteľné ako napríklad investície do nehnuteľností. Je to tým, že startupy nepoznajú do hĺbky, úplne ich chápem. Napríklad čo i len naskočiť na rovnakú kultúrnu vlnu so startupistami je pre nich náročné.
Aj preto sa mi páčia Garage Angels, pretože tam sú tiež títo starí továrnici, ktorí sa najskôr rozhliadali a šli tam skôr kvôli priateľstvu s nami ostatnými.
Dnes sa už osmelili a rozbiehajú prvé projekty, vidia, že to dáva zmysel. Pomáha tomu čas a úspešné exity.
Keď potom vidia, že niekto dal nejakým chalanom na začiatku napríklad dva milióny a teraz je z toho miliardový exit, to ich veľmi zaujme. Ale anjelom sa nestanete zo dňa na deň, je to remeslo, ktoré sa človek učí.
Dôležitejší ako produkt je obchod
Čo je naopak najväčší problém českých startupov?
Snáď u každého vidím, že sa viac sústredí na produkt a menej na obchod. Je to logické, ale je to nesprávny prístup.
Na dvadsiatich stranách mi predstavujú produkt, ale ja im hovorím, viete čo, chlapci? Mňa to veľmi nezaujíma a nevidím do hĺbky. Chcem vedieť, ako to chcete predať, kto si to kúpi a prečo by si to mal kúpiť. Koľko za to zaplatí, ako mu to chcete dostať do hlavy a je reálne zahraničie? Aká je konkurencia? Na to väčšinou hovoria, že žiadna nie je, tak ich zavraciam, nech na to zabudnú, že by nebola.
Nachádzate v dnešných, vojnou zatienených, dňoch niečo dobré?
Ale áno. Ukrajina heroicky odporuje strašnej invázii. Nikto to nečakal, aj Putin uveril svojej vlastnej propagande. Hovorím si, že v týchto dňoch sa narodil ukrajinský národ. Tiež je pozitívne, že sa zjednotila aj Európa, hoci tam som ešte opatrný, do akej miery je to skutočné.
To sa napríklad ukáže vtedy, keď Únia vydá embargo na ruský plyn. Pozitívne je, že sa svet prebudil zo sna, že ekonomika je viac ako morálka. Veľmi by som si prial, aby sme sa dostali do situácie, keď si povieme, že s tým, kto šliape po demokracii a vraždí svojich ľudí, nebudeme robiť obchody. Aj za cenu toho, že si tým sami ublížime.
Autorka článku Pavla Francová je redaktorka Forbes.cz.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
