„Rok 2024 bol pre ekonómov, minimálne pre mňa určite, najzaujímavejším rokom od veľkej finančnej krízy v roku 2009, pritom konkurencia je silná. Za ostatných pätnásť rokov sme totiž zažili európsku dlhovú krízu, brexit, celosvetovú pandémiu a vojnu na Ukrajine s obrovským inflačným šokom, ktorý priniesla,“ hodnotí ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lőrincz.
Dôvodom, prečo je podľa Lőrincza rok 2024 najzaujímavejším, je to, že kým predchádzajúce udalosti potvrdili ekonomickú ortodoxiu, v uplynulom roku to tak úplne nebolo. Rok 2024 sa niesol v znamení tzv. mäkkého pristátia: americká aj európska ekonomika, možno s výnimkou nemeckej, dokázali poraziť historicky vysokú infláciu bez vyvolania recesie a nárastu nezamestnanosti.
„Keď bola inflácia naposledy taká vysoká, na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, práve recesia bola liekom, ktorý naordinovali centrálne banky na jej skrotenie,“ vysvetľuje analytik Tatra banky. Tentoraz však centrálne banky zvolili jemnejší prístup a v spolupráci s fiškálnou podporou vlád dokázali infláciu skrotiť takmer bezbolestne.
Ako dostať pod kontrolu vysokú infláciu?
Ako Tibor Lőrincz ďalej pokračuje, skrotenie inflácie malo byť teda opäť rokom víťazstva ekonomickej teórie: politici a centrálni bankári nasledovali ekonomické poučky a vďaka tomu ekonomiky prekonali krízové obdobie v dobrej kondícii. Odmenou od voličov však bol debakel vo voľbách. Podľa denníka Financial Times sa prvý raz v histórii od zavedenia všeobecného volebného práva v roku 2024 stalo, že všetky vládnuce strany vo všetkých demokraciách stratili vo voľbách hlasy.
„Inflácia a HDP sú najdôležitejšie ukazovatele, ktoré ekonómovia sledujú. Kým HDP je objektívne dôležitejšie, tajomstvom ekonómov je, že zatiaľ sme neprišli na spôsob, ako konzistentne a dlhodobo zrýchliť hospodársky rast. Na druhej strane vieme aspoň o niekoľkých spôsoboch, ako ho trvalo a dlhodobo spomaliť. Pri inflácii je situácia iná: infláciu môžeme relatívne spoľahlivo zrýchľovať a spomaľovať, zároveň vieme, že medzi infláciou a rastom HDP je istý vzťah: ak inflácia rastie tak akurát, aj ekonomika rastie najlepším tempom, aké dokáže vyprodukovať,“ vysvetľuje odborník.
Inflácia má podľa neho dva zásadné problémy: v prvom rade stále nevedno, aká má byť, aby rástla „tak akurát“; ďalšie tajomstvo ekonómov spočíva v tom, že dvojpercentný inflačný cieľ, ktorý má Európska centrálna banka (ECB) aj americký Fed, je vlastne len vymyslené číslo, ktoré nemá žiadny ekonomický základ.
„Problém nastáva vtedy, keď sa inflácia výrazne odlišuje od svojho cieľa, ako sa to stalo v roku 2022. Vtedy totiž prichádza otázka: ako rýchlo treba infláciu znížiť? Tu máme dva rôzne prístupy, ktoré môžeme nazvať nemecký a americký. Nemecký prístup hovorí o tom, že infláciu treba znížiť k cieľu čo najskôr za akúkoľvek cenu.
Americký prístup zase zdôrazňuje vzťah medzi infláciou a ekonomikou, keď infláciu treba znižovať, ale nie za každú cenu,“ mieni ekonóm. ECB, ktorá je postavená na základoch nemeckej Bundesbank, má preto podľa jeho slov iba inflačný cieľ, kým americký Fed má tzv. duálny mandát, čo znamená cieliť na infláciu, ale brať ohľad aj na nezamestnanosť.
Druhým zásadným problémom podľa slov Tibora Lőrincza je, že ľudia veľmi, ale naozaj veľmi neznášajú vysokú infláciu. Ekonómovia vedia, že vysoká inflácia je spravidla znakom príliš rýchlo rastúcej ekonomiky, ľudia si však myslia, že vysoká inflácia znamená recesiu. Ekonómovia vedia, že vysoká inflácia vedie k nižšej nezamestnanosti, no ľudia si myslia, že za to, či ľudia majú alebo nemajú prácu, si môžu sami. Ekonómovia vedia, že vyššia inflácia znamená aj vyšší rast miezd a reálne mzdy preto nemusia klesať, ľudia si však myslia, že zvýšenie miezd je odrazom ich snaživosti a ocenenia dobrej práce ich zamestnávateľom a inflácia je vinou vlády.
Zdroj foto: Shutterstock
Jedna inflácia, dva príbehy
A tu sa začínajú ukazovať črty problému. Pre ekonómov je príbeh ostatného inflačného šoku takýto: stupňovanie napätia a následná invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila rast cien energií na svetových trhoch od polovice roka 2021 do konca 2022. Tie spolu s rýchlym zotavením dopytu po pandémii vyhnali infláciu na úrovne nepoznané od sedemdesiatych rokov. Vlády a centrálne banky namiesto vyvolania recesie použili všetky politiky, aby pomohli znížiť infláciu a zabránili výraznejšiemu poklesu reálnych príjmov.
Pre voličov je však príbeh odlišný: vlády a centrálne banky svojou nečinnosťou spôsobili infláciu, voliči následne museli pritlačiť na zamestnávateľov, aby im kompenzovali zvýšené životné náklady. Inak povedané, všetky negatíva inflácie pripisujú voliči vláde, kým pozitíva pripisujú sebe.
Post mortem
Výsledkom je makroekonomický úspech, ktorý sa skončil politickým debaklom. „Pre politikov je poučením, že inflácia je naozaj zlá a z pohľadu voličov horšia ako recesia alebo vysoká nezamestnanosť. Prakticky to znamená, že politici, ak si budú môcť vybrať medzi recesiou a infláciou, nabudúce si vyberú recesiu. Recesie tak budú častejšie, ale inflácia (a s ňou aj úrokové sadzby) bude dlhodobo nižšia,“ mieni Lőrincz.
Po výsledku amerických volieb sa tak podľa neho môže zdať, že americký duálny mandát je pre politikov horší ako nemecký prístup cielenia len na infláciu. „Žiaľ, nemecká vláda sa tiež rozpadla a Nemecko tak smeruje k predčasným voľbám, kde sa očakávajú výrazné straty pre sociálnych demokratov. Najlepší spôsob, ako môžu politici skrotiť vysokú infláciu, je zabezpečiť, aby vôbec nevznikla,“ uzatvára ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lőrincz.
