Príbeh knižného vydavateľstva Absynt sa začal písať vo chvíli, keď sa dvojica manažérov rozhodla opustiť svoje pozície v nadnárodnom korporáte. Priviedla ich k tomu diera na trhu, ktorú objavili – trh s reportážnou literatúrou, ktorú na Slovensku vydavateľstvá dovtedy prehliadali. Počas troch rokov vydali viac ako 50 kníh a prenikli aj na český trh. Čo ich k tomu viedlo?
Dvojica pôvodne pracovala v nadnárodnej firme so sídlom v Poľsku, ktorá sa venovala výrobe okien. Juraj Koudela pôsobil ako šéf predaja pre český a slovenský trh, Filip Ostrowski mal na starosti reklamu a marketing na slovenskom, českom a maďarskom trhu. Po práci sa rozprávali o spoločných záujmoch, ktoré, ako zistili, mali prienik najmä v reportážnej literatúre.
Knihy o biznise, ktoré predali milión kusov
Navyše, prišli na to, že reportážna literatúra bola dobrou témou aj počas pracovných stretnutí. „Reportáže majú neuveriteľnú silu, ktorá spočíva v ich spoznávacej hodnote. Ľudia z biznisu, ktorí cestujú po svete, sa zaujímajú aj o reálie krajín, ktoré navštívia. Pokiaľ boli v Gruzínsku alebo na Kube a prečítali si o tejto krajine aj nejakú knihu, porozprávali nám o tom na stretnutí,“ opisuje Filip Ostrowski pozadie toho, ako sa zrodil nápad založiť si vlastné knižné vydavateľstvo so zameraním na reportážnu literatúru.
„Prišli sme na to, že reportážna literatúra má dobré základy v Poľsku, či v Spojených štátoch amerických. No na Slovensku podobné knihy nikto systematicky nevydával,“ dopĺňa ho Juraj Koudela.
Dve kľúčové veci pre biznis
Našli tak biele miesto na knižnom trhu. Spočiatku nepoznali jeho fungovanie, stretávali sa preto s kníhkupcami, distribútormi či inými vydavateľmi. Pokiaľ by však chceli urobiť rozhodnutie iba na základe týchto rozhovorov, do biznisu s knihami by zrejme nikdy nešli. „Na začiatku nás ľudia z brandže odhovárali. No mali sme odvahu riskovať a vášeň pre to, čo robíme. Preto sme tejto myšlienke verili, preto sme nasledovali svoju intuíciu a rozhodli sa vyskúšať to,“ hovorí Ostrowski.
Juraj Koudela (vľavo) a Filip Ostrowski (vpravo) prešli ku knižnému vydavateľstvu. Foto vzniklo pre festival Medzihmla v Lučenci. Foto: Dávid Koronczi
Postupne odišli z pozícií v korporáte, zložili spoločené úspory vo výške niekoľko desiatok tisíc eur a ponorili sa do biznisových vôd. Príchod na trh však nebol vôbec ľahký. „Pokiaľ by ste prišli do slovenského kníhkupectva pred štyrmi rokmi a pýtali by ste sa na reportážnu literatúru, zrejme by vám najskôr ponúkli zopár cestopisov. Nebolo vôbec povedomie o tom, ktoré knihy spĺňajú atribúty reportážnej literatúry,“ hovoria.
Postupne však začali plniť police kníhkupectiev. Počas prvého roka vydali sedem kníh, ďalší rok tento počet zdvojnásobili a počas tohto roka už dosiahnu s vydaniami 30 rôznych titulov. „Chceme sa stablizovať na úrovni 30 – 50 vydaných kníh ročne,“ hovorí Koudela.
Na začiatku vyberali knihy sami, také, ktoré čítali radi a prinášali podľa nich pridanú hodnotu. Postupne sa však dostali aj do hľadáčika agentov zahraničných autorov a museli si preto vybudovať sieť externých recenzentov, ktorí im pomáhajú robiť sito.
Kniha ako investícia.
Mladý Slovák vydáva unikátne bibliofílie
Absynt poznajú čitatelia najmä vďaka edícii Prekliati reportéri. Najpredávanejšími knižnými titulmi z tejto edície sú napríklad Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevič, bieloruskej novinárky a laureátky Nobelovej ceny, ktorá opisuje pamäte stoviek žien z vojnových čias. Pre vydavateľstvo znamená úspech aj to, že získali autorské práva okrem dvoch predošlých, aj na tri nadchádzajúce autorkine tituly – a to napriek tomu, že sa o práva na „Nobelistku“ uchádzali aj väčšie slovenské vydavateľstvá.
Ďalším populárnym titulom z edície je Americký cisár od Martina Pollacka, ktorý sa venuje téme utečeneckej krízy našich predkov z Rakúsko-Uhorska na sklonku 19. storočia, či Všetci mocní Kremľa od Michaila Zygara, ktorý detailne rozanalyzoval mocenské pozadie „putinovskej“ éry.
Neskôr expandovali s edíciou 100%, ktorá stiera hranicu medzi beletriou a non-fiction.
„Absyntovky“ sú pritom ľahko zapamätateľné, čitatelia si z nich môžu vyskladať celú edíciu podľa vlastného výberu. Celý vizuál knižných edícií navrhla mladá slovenská dizajnérka Paulína Morháčová, ktorej dielom sú aj obálky a sadzba každej knihy.
Na trhu máme priestor
Náročné bolo nielen presadiť sa na trhu, kde nebolo veľké povedomie o reportážnej literatúre, ale navyše s autormi, ktorí boli pre čitateľov neznámi. Pre väčšinu z nich išlo o knižné debuty na slovenskom trhu, a to napriek tomu, že v zahraničí ide o renomovaných publicistov, ktorí majú na konte množstvo ocenení, vrátanej Nobelovej ceny, či prestížneho novinárskeho ocenenia Pulitzer.
Či sa dá uspieť s takou úzkou profiláciou? Podľa vydavateľov určite, ich knihy si našli cestu na predné police kníhkupectiev, kde patria medzi tie najpredávanejšie tituly. „Samozrejme, sami sme si stanovili reportážnou literatúrou nejaké limity, keďže nepublikujeme komerčne úspešných autorov, preto sa s počtami predaných kusov nechytáme na veľkých tradičných hráčov. No stále máme na trhu svoj priestor,“ presviedča Koudela.
Reportážna literatúra od Absyntu v bratislavskej kaviarni Martinus. Foto: Dávid Koronczi
Úspešní sú aj z hľadiska biznisu. Podnikanie financujú výlučne z vlastného vrecka, bez dodatočných zdrojov z úverov, či od externých investorov. Pritom už na jeseň prekročili hranicu minuloročného obratu, avšak či rok bude úspešný sa ukáže aj na jeho konci. Najsilnejšie obdobie totiž ešte len príde – pre každého vydavateľa predstavujú najväčšiu biznis príležitosť vianočné sviatky.
Absynt je výnimočný aj rozložením zisku z jednotlivých titulov. „V našom vydavateľstve nefunguje tradičný princíp, pri ktorom 20 percent kníh generuje 80 percent zisku. Naše predaje sú rozložené medzi všetky knihy,“ dodáva Koudela. „To je dobré, cieľom každého vydavateľa je, aby predával všetky svoje knihy. Je to aj znak toho, že čitatelia dôverujú nášmu výberu,“ komentuje Ostrowski.
Naučte sa spoľahnúť na tím.
7 rád, ako byť lepší od Michala Meška z Martinusu
Akú majú biznis stratégiu? Snažia sa, aby každá kniha skončila v zisku do pol roka od uvedenia na trh. Nie je to pritom jednoduché. Prvé peniaze z knihy uvidia zhruba dva mesiace po jej vydaní. Podľa ich slov stojí vydanie jednej knihy od 6000 do 11 000 eur, v náklade 1000 – 1500 kusov. Pritom asi 50 percent z ceny knihy ide distribútorovi, ktorý z tejto sumy hradí ďalšie náklady, napríklad percentá kníhkupcom. „Čo znamená, že nám zostáva z ceny knihy 50 percent, z ktorých musíme pokryť naše náklady – od autorských práv, prekladov, grafického dizajnu až po tlač,“ opisuje Koudela.
Postupujú preto opatrne. „Rozhodli sme sa, že radšej budeme tlačiť menej kusov za vyššiu cenu, než mnoho kusov za nižšiu cenu. Postupne sme sa posunuli k väčším nákladom, no stále radšej urobíme po čase dotlač, ak titul zarezonuje,“ dodáva.
Prechod na český trh
Tento rok sa rozhodli rozšíriť svoje pôsobenie aj na český trh. Doviedli ich k tomu pozitívne referencie na slovenské knihy z edície Prekliati reportéri, ktoré už v tom čase ponúkali českí distribútori. Problémom však bola jazyková bariéra, keďže ako hovoria, naši západní susedia uprednostňujú knihy v češtine.
Prispela k tomu aj atraktivita českého trhu, keďže je približne dvakrát taký veľký ako slovenský. Na druhej strane, konkurencia je tu väčšia. „Nestačí pritom iba posunúť knihu na český trh, musíme podporiť predaj dobrým marketingom a vybudovať povedomie o značke. Samotné vydanie knihy tvorí iba tretinu našej práce,“ opisuje Koudela.
Doposiaľ uviedli na českom trhu päť kníh, pričom do konca roka ich bude celkom šesť. Na budúci rok by mal počet vydaných kníh opäť narásť.
Ďalšie plány
Najbližšie plány sú nakreslené už aj pre Slovensko. Pre ukážku: na trh príde počas najbližších mesiacov hneď niekoľko kníh, ako napríklad Amerikánka, ktorú napísala Chimamanda Ngozi Adichie, Smrť v bunkri od Martina Pollacka či Sympatizér od Viet Thanh Nguyena. Budúci rok plánujú zopakovať tie najzvučnejšie mená, ako sú Ryszard Kapuscinski, Svetlana Alexijevič s knihou Poslední svedkovia o osudoch detí počas druhej svetovej vojny a Asne Seierstad s titulom Kníhkupec z Kábulu.
Kniha s omaľovánkami – za 30 875 dolárov
Na rad príde aj prvá kniha od slovenského novinára Andreja Bána (.týždeň), pričom pôjde o sériu reportáží z domáceho prostredia.
Avšak na to, aby mohlo vydavateľstvo stabilne rásť, potrebuje najprv pevné základy. Preto sa vydavatelia rozhodli venovať najbližšie obdobie najmä vytvoreniu sídla, kde sa budú každé ráno stretávať so svojimi spolupracovníkmi. „Presúvame sa z obývačky do kancelárií, kde sa budú generovať nové nápady,“ hovoria o najbližších krokoch. Nové sídlo vydavateľstva bude v Žiline. Jednak je to rodisko Juraja Koudelu, zároveň je bližšie ku Krakowu, kde pôsobí Filip Ostrowski. „A zároveň, nie všetko dobré musí sídliť v Bratislave,“ dodávajú so smiechom vydavatelia.
