Príbeh ponožiek Fusakle sa niekde v podvedomí majiteľov písal ešte skôr, ako vznikol. Ján Anguš najskôr pracoval na svojom prvom projekte – donáške zdravej stravy a sushi. Nad posunom ďalej začal uvažovať po štyroch rokoch vytrvalého varenia a vedenia prevádzky. Okrem toho stál aj pred križovatkou bežnou pre mnohých produktívnych Slovákov – zostať doma alebo odísť do zahraničia.
“Mal som možnosť veľa cestovať a viem si porovnať, akým spôsobom ľudia rozmýšľajú vonku a akým spôsobom ľudia rozmýšľajú doma. Pre mňa to bola podmienka, že ak tu chcem zostať, musím urobiť niečo preto, aby sa tu pomery zmenili. Keby som nič nespravil, bol by to iba zbabelý odchod a útek,” opisuje 38-ročný podnikateľ.
Absolventka informatiky vyrába luxusné kožené zápisníky
K ponožkovému nápadu ho priviedla kombinácia cestovania nielen po svete, ale aj po Slovensku. Veril tomu, že ešte stále u nás existuje generácia vlastniaca pletacie stroje a z potuliek po zahraničných destináciách si namiesto “lapačov prachu” radšej prinášal ponožky s typickými vzormi a farbami. “Je to taký milý malý detail, ktorým človek môže vyjadriť, čo si myslí; kam patrí alebo akú má náladu.”
Dizajn slovenskej právničky si našiel cestu do sveta. Obliekla aj olympionikov
Ďalším hnacím faktorom pri vzniku Fusaklí bolo, že Anguš chcel motivovať ľudí trochu hlbšie a nielen schopnosťou vytvoriť jedinečnú domácu značku. “Ľuďom ukazujeme, čo to je; ako to robíme; kde to robíme; akí ľudia sú za tým; prečo je cena taká, aká je,“ opisuje. Cena jedného páru ponožiek sa pritom pohybuje medzi 4,90 až 8,90 eur, no majoritu tvorí unisex kolekcia, kde jeden pár stojí necelých 7 eur.
V čom kráčaš, človek?
Nápad sa však na začiatku nestretol s nadšenou reakciou okolia. Prekážalo mu, že ponožky sú väčšinou len bežnou záležitosťou všedných dní, ktorá sa dá zadovážiť kdekoľvek a netreba mať na ne špeciálne nároky. Práve toto chcel Anguš zmeniť. Podľa neho sa totiž na Slovensku ešte stále príliš bojíme nového a nepoznaného.
Ján Anguš si z dovolenky nenosil magnetky ale ponožky. Foto: archív Jána Anguša
Rovnaký signál vyslali aj výrobcovia, s ktorými spoluzakladateľ Fusaklí pri hľadaní spolupracovníkov komunikoval. “Buď sme boli pre niekoho príliš malí, alebo sa inému zas nechcelo vybiehať z tých zabehnutých koľají a skúšať niečo nové. Ono si to žiadalo trochu zmeniť tvar, materiálové zloženie, skrátka sa s tým pohrať. Vôbec sa ľuďom do toho nechcelo ísť, napriek tomu, že som na to tie peniaze mal. Bol som prekvapený z neflexibility ľudí.” Napriek prvotným prekážkam veril svojmu nápadu a intuícii, hoci mal pripravený záložný plán v podobe hľadania výroby v Českej republike. Našťastie Fusakle predsa zostali slovenským výrobkom. V súčasnosti sa vyrábajú na západe v Banskej Štiavnici a pod Tatrami.
Ponožky, ktoré menia myslenie
Reálne kontúry nového podnikateľského zámeru sa začali črtať s prvotnou investíciou šesťtisíc eur a nákladom 2000 párov z dvadsiatich druhov zábavných ponožiek. “Všetko, čo sa predalo, sa vrážalo naspäť do firmy. Od tohto momentu sme už nič navyše nepridávali. Dva roky sme si absolútne nič z tohto projektu nevyplácali. Mali sme šťastie, že sme fungovali aj na predchádzajúcom projekte, ktorý nás vlastne živil. Po večeroch a nociach sme však museli venovať neskutočné množstvo času a energie do tohto projektu.”
Zdá sa však, že sa oplatilo. Po debute na bratislavskom Dobrom trhu v roku 2015 sa o ponožkách začalo rozprávať, pričom sa Angušovci stretávali poväčšine len s dobrými reakciami. Firma nemá vyslovenú cieľovú skupinu, takže svoje Fusakle vytvára univerzálne pre obe pohlavia čo do veľkosti aj dizajnu. Napriek tomu prevažuje ženská klientela. Muži sa zo začiatku hanbili byť odlišní.
“Keď sme s tým vyšli, prichádzali väčšinou mužsko-ženské partnerské páry. Keď žena ukázala na ponožky, muž povedal, že by si to nikdy neobliekol, pretože je to na neho príliš farebné. Neskôr, keď už sa k tomu dostal iným spôsobom – niekto mu to kúpil a pri nejakej príležitosti už nemal na výber, iba si ich navliecť, zrazu zbadal reakcie. Pobavil, zaujal… Začalo sa meniť myslenie tých ľudí. Začali sa viac otvárať, byť odvážnejší a už sami chodili za nami, či nemáme odvážnejšie kombinácie, farby a vzory. Práve o toto nám išlo.”
Obchodná sieť
Značka sa stala obľúbenou za pomerne krátku dobu, a to dokonca bez invazívnej reklamnej kampane. K dnešnému dňu sa dá hovoriť o desiatkach tisícov predaných párov v sieťach obchodných partnerov Bepon so 70 predajnými miestami po celom Slovensku, Martinus a ďalších 140 predajniach iných jednokonceptových obchodov. Partnermi oblekovej kolekcie sú osve Ozeta a Otto Berg.
Anguš však nezaspáva na vavrínoch a myslí si, že je stále ešte na začiatku cesty. Do blízkej budúcnosti plánuje rozšíriť výrobu v ďalších troch slovenských prevádzkach, pravdepodobne na východe krajiny.
Autor Marek Majzon je prispievateľom Forbes Slovensko.
