Bezdetnosť je v spoločnosti vnímaná ako tabu téma. Ženy sa stretávajú s obvineniami, že vymenili rodičovstvo za kariéru, požiadavkami na nadštandardný pracovný výkon aj narážkami, že úspech majú oproti kolegyniam s deťmi v podstate zadarmo.
Mnohé z nich si pritom prešli bolestnou skúsenosťou a deti mať nemôžu. Iné sa síce pre život bez detí rozhodli dobrovoľne, ale niekedy možno preto, že si samy nesú traumy zo svojho detstva.
Citlivú a doteraz málo medializovanú tému otvorili v spoločnej diskusii nezisková vzdelávacia organizácia Czechitas a operátor Vodafone. Prehovorili v nej ženy, z ktorých je väčšina súčasťou rebríčka najvplyvnejších žien Česka.
Bezdetných žien naprieč planétou pribúda. V Spojených štátoch podľa odhadov dvadsaťpäť až tridsať percent žien narodených v osemdesiatych rokoch nikdy nebude mať deti, vo Veľkej Británii je prvýkrát v histórii viac ako polovica tridsaťročných žien bezdetných. V Česku sa očakáva, že bez dieťaťa bude pätnásť až dvadsať percent žien narodených v osemdesiatych rokoch. Ide o dvojnásobný až trojnásobný nárast oproti uplynulým dekádam.
Potreba diskusie
„Nemám deti, hoci som ich chcela. Zo začiatku som rodičovstvo odkladala z kariérnych dôvodov. Zamestnávatelia boli šťastní, pretože som pracovala veľa a tvrdo. Roky ubiehali a ja som zmenila názor, ale už to nešlo. Zmierila som sa s tým, ale stále je to pre mňa emocionálne,“ zverila sa v úvode debaty CEO Vodafonu Violeta Luca.
Aj ona sa mnohokrát stretla s negatívnymi reakciami a necitlivým prístupom. „Nedávno mi napríklad niekto povedal, že nemám nič iné ako prácu. To ma zabolelo. Som však presvedčená, že mám v živote oveľa viac než len prácu,“ opísala jednu zo skúseností šéfka mobilného operátora.
Záštitu nad akciou prevzala Markéta Adamová Pekarová, predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktorá sa narážkam na svoju bezdetnosť tiež nevyhla.
„Pri mužoch to nikto nerieši, ale pri ženách je to podozrivé a stále sa to skúma, hoci nikdy neviete, či je to dobrovoľné. My, ženy, by sme sa mali snažiť nedotýkať sa druhých v takej citlivej veci. Muži by na nás zase nemali pozerať ako na tie, ktoré musia zvládať všetko naraz. Je prirodzené, že si každý vyberieme svoju životnú cestu,“ konštatovala Pekarová v úvode.
Negatívne skúsenosti
V debate svoj príbeh opísala aj Veronika Brázdilová, viceprezidentka Vodafonu pre firemných zákazníkov.
„Keď som mala tridsať rokov, prešla som si predčasnou menopauzou. Ponúkli mi preto otehotnenie náhradným vajíčkom. Podstúpila som niekoľkokrát umelé oplodnenie, ktoré nevyšlo. Keďže to malo veľmi negatívny vplyv na moje zdravie, po čase sme si s mužom povedali, že vieme žiť plnohodnotný život aj bez detí.“
Debata o bezdetných ženách v biznise. Foto: Forbes Česko
Otázky o deťoch jej však stále prídu nepríjemné. „Pri rokovaní sa na to občas spýtajú obchodní partneri. Keď odpoviem, že nie, vidím len zarazenú reakciu. V tej chvíli mám tendenciu im to vysvetliť a zdieľať svoj príbeh s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznám,“ hovorí Brázdilová.
Vadí jej tiež škatuľkovanie na manažérky s deťmi a bezdetné manažérky. „Často počúvam: ,Je manažérka a pritom má tri deti.’ Znamená to, že som horšia manažérka, keď nemám deti? Je to predsa jedno. Ak chcete niečo dosiahnuť, tak to zvládnete s deťmi aj bez nich,“ myslí si viceprezidentka Vodafonu.
Budovanie kariéry
Do veľmi otvorenej diskusie prispela aj Dita Stejskalová, dlhoročná šéfka a spoluzakladateľka Ogilvy v Česku, ktorá v súčasnosti pôsobí na pozícii obchodnej riaditeľky a partnerky známej PR agentúry. Zverila sa s tým, že materský pud ani potrebu mať deti nikdy nepocítila.
„Vysoká škola ma vystrelila na začiatku deväťdesiatych rokov do priestoru plného obrovských možností. Pohltilo ma to natoľko, že som si nevedela predstaviť, že by som sa niekedy zastavila a mala deti. Nikdy som to neľutovala a dnes by som to urobila úplne rovnako,“ opisuje manažérka.
Reakcie na jej bezdetnosť sú vraj rôzne. „Niekedy mi ľudia s deťmi hovoria, že sa mám, lebo nemusím riešiť rodičovské problémy. Do všetkého sa vrhám na sto percent a koľkokrát si hovorím, ako by som toto všetko s deťmi zvládala. Ženy na významných pozíciách s deťmi v tomto majú môj obdiv,“ priznáva.
Zatiaľ čo niektoré jej bezdetné kamarátky iritujú v práci debaty kolegov o tom, čo cez víkend s deťmi robili, Stejskalová si ich užíva. „Keďže ja deti nemám, som zvedavá. Je to pre mňa objavovanie nových svetov, rozhodne sa nenudím,“ konštatuje.
Nevyžiadané poznámky
Túžbu po deťoch dlho necítila ani Ilona Mančíková, partnerka českej pobočky Sotheby’s International Realty. „Pochádzam z malej dediny na Morave, celé svoje detstvo som pozerala na ostnaté drôty a snívala o tom, že sa niekedy pozriem do zahraničia. Keď sa otvorili hranice, stal sa zo mňa svetobežník,“ spomína manažérka a podnikateľka, ktorá žije striedavo v Česku a v Taliansku.
Dlhú dobu sa viezla na vlne objavovania nových možností, cestovania a podnikania, rodičovstvo tak neriešila. „Čas plynul. Vo chvíli, keď som sa rozhodla, že by som deti chcela, už to tak nedopadlo. Ak si mám však úprimne povedať, či by som niečo urobila inak, tak asi nie,“ hodnotí Mančíková.
V práci bola pre ňu bezdetnosť skôr výhodou. „Pracovala som celý život v realitách, kde bola dlho veľká prevaha mužov, ktorí boli radi, že som výkonná a mám stále čas. Bola som ideálny zamestnanec a neskôr ideálny partner do firmy. S útokmi som sa stretávala skôr od žien. Bola som pre nich tá, ktorá deti nemá a nemôže im rozumieť,“ rozpráva.
„Je v poriadku, ak ženy nechcú robiť kariéru, je v poriadku, ak sú doma s deťmi, rovnako je v poriadku, ak deti nemajú,“ dodáva Mančíková.
Zmierenie sa so situáciou
Ako posledná sa do debaty zapojila Martina Hynková Vrbová, moderátorka a autorka knihy Žijem bez detí. Dnes už má síce tri deti, no prešla si dlhým obdobím neplodnosti, ktoré ju inšpirovalo k spísaniu príbehov bezdetných žien.
„Nedarilo sa mi otehotnieť prirodzene ani s IVF. Bolo to pre mňa nesmierne traumatické, pretože som mala pocit, že keď to nejde ani takto, zlyhávam ešte viac. Dostávala som často nevyžiadané rady, aby som toľko nepracovala a nemyslela na to. Nič z toho, samozrejme, nepomáhalo a po šiestich rokoch strašného snaženia som to vzdala,“ rozpráva moderátorka.
Nakoniec sa s manželom rozhodli dieťa adoptovať. Keď od adopcie prešlo šesť mesiacov, otehotnela. „Dovtedy som bola zvyknutá, že ak sa snažím, tak sa mi všetko podarí. Zrazu to nešlo. Otehotnela som, paradoxne, až vo chvíli, keď som vnútorne zmenila myslenie a zmierila sa s tým, že nebudem biologická mama,“ hovorí Hynková Vrbová.
„Myslela som, že budem písať smutnú knihu o tom, aké sú ženy nešťastné, keď žijú bez detí. Prekvapilo ma, že je to vlastne úplne inak a mnoho žien žije vnútorne bohaté životy aj bez toho, aby mali potomkov. Až som si chvíľami hovorila, či som sa sama na deti nemala vykašľať,“ hovorí so smiechom.
Pri písaní knihy zistila, že dôvody bezdetnosti sú často hlbšie. „Ženy niekedy uvádzali environmentálne dôvody, ale ako sme išli hlbšie a hlbšie, prišli sme napríklad k traumatickej skúsenosti z vlastnej rodiny,“ opisuje Hynková Vrbová.
Podobnú skúsenosť má aj Ilona Mančíková, ktorá prišla o oboch rodičov, čo ovplyvnilo aj jej rozhodovanie o tom, či bude mať deti. „Dlho som sa starala o mladšiu sestru. Mala som pocit, že už som jedno dieťa vychovala. Navyše som mala strach zo straty ďalšieho blízkeho, respektíve zo straty dieťaťa. Až neskôr v živote som pochopila, že tieto momenty mi rodičovstvo odďaľovali,“ opisuje.
Verejnosť treba vzdelávať
Každá žena má podľa Mančíkovej nejaký príbeh. „Nikdy neviete, aký bolestný bol. Nech bol dôvod akýkoľvek, treba ho rešpektovať a nie hneď kritizovať. Musíme vzdelávať verejnosť. Nesúďte nás, nepozerajte na nás cez prsty, sme normálne ženy z mäsa a kostí, možno sme trochu karieristky, ale čo je na tom zlé?“
Bezdetné ženy podľa nej v spoločnosti hrajú významnú úlohu – fungujú napríklad ako tety a podpora v rámci širších rodín. „Kľúčové je nájsť si v živote nejaké poslanie. Nemusí to byť nutne kariéra, môže to byť napríklad dobrovoľníctvo alebo nejaká vášeň,“ pripomína.
Podľa Veroniky Brázdilovej treba budovať inkluzívnu spoločnosť, kde bezdetnosť nebude stigma ani tabu. „Dôležité je, aby na to ženy neboli samé. A nielen ženy. Týka sa to aj mužov, lebo aj tých to trápi,“ hovorí viceprezidentka Vodafonu, ktorá plánuje usporiadať podobnú debatu aj pre mužov.
Martina Hynková Vrbová je presvedčená, že je o téme potrebné verejne hovoriť. „Je to svojím spôsobom taký ,coming out’, ktorý nie je vôbec jednoduchý, ale pre zmenu vnímania verejnosti je zásadný.“
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je redaktorka Jana Mertová.
