Hoci má Dominika Onofrejová vyštudovaný medzinárodný manažment a biznis, svoje životné šťastie našla v cukrárskej dielni. „Zistila som, že v korporáte je človek iba číslom. Nerastie v smere, v ktorom by rásť mal,“ hovorí o svojej pracovnej skúsenosti z veľkého podniku. Pred piatimi rokmi sa teda rozhodla dať zelenú svojej vášni a premeniť ju na biznis. Pod značkou Domčine laskonky pečie makrónky, torty, cheesecaky a ďalšie dezerty s dôrazom na lokálne suroviny.
Po vysokej škole sa zamestnala na pozícii pre-sales support, no počiatočné nadšenie čoskoro začalo upadať. Kým sa Dominika v rámci zamestnania chcela viac venovať biznisovej stránke a lepšie porozumieť klientom, spoločnosť sa ju snažila dotlačiť k programovaniu. „Oni ma vlastne chceli posúvať niekam, no ja som sa chcela posúvať iným smerom,“ vysvetľuje.
Svetlom na konci tunela pre ňu bolo pečenie, ktorému sa venovala vo voľnom čase a dezerty vždy priniesla aj kolegom. Z ich strany žala chválu, ktorá prehlbovala jej lásku k sladkému koníčku.
V značke Domčine laskonky začínala s makrónkami. Neskôr ponuku rozširovala. Foto: Jana Korčeková
Neskôr sa zamestnala v retaile, pretože si chcela vyskúšať pracovať na vedúcej pozícii vo veľkej a stabilnej firme. Latku očakávaní mala nastavenú vysoko, verila, že konečne bude v kariérnej oblasti rásť a posúvať sa vpred.
„V jednom okamihu som mala pod sebou 60 ľudí a videla som, aké ťažké je ich riadiť. Mala som však nad sebou manažéra, ktorý ma tlačil do rozhodnutí alebo slov smerom k podriadeným, s ktorými som nebola stotožnená,“ spomína.
A cez túto prekážku sa Dominika nevedela a nechcela preniesť. Začala preto premýšľať o tom, do čoho by sa mohla pustiť ďalej. Podarilo sa jej naraziť na program Slovenskej sporiteľne, ktorý bol venovaný začínajúcim podnikateľkám.
Zrazu do seba všetko zapadlo a láska k pečeniu sa dostala do popredia. „Dala som výpoveď v práci a rozbehla som vlastný biznis,“ vraví s úsmevom. V decembri 2016 oficiálne založila značku Domčine laskonky.
Bola posadnutá tým, aby nikoho nekopírovala
Začiatok podnikania sa však nezaobišiel bez komplikácií. Dominika priznáva, že najťažšia bola cenotvorba sladkostí, ktoré začala predávať. „Musela som si byť istá, že tá cena zahŕňa všetko, vrátane môjho času či obetovaných príležitostí. Mám ekonomickú školu, takže som si to vedela určiť, no nejaký čas som mala problém si to obhájiť,“ vraví. Ako to prekonala? Uvedomila si, že nechce podliezať cenu na úkor kvality surovín.
Sprvu bola značka Domčine laskonky výhradne o makrónkach. Keďže Dominika ovláda angličtinu a taliančinu, dostala sa k zahraničným receptom a prijala výzvu, podľa ktorej sú tieto dezerty vysokou školou cukrárskeho remesla. „Nechcela som biznis postaviť na jednom produkte, to by bolo nestabilné,“ hovorí.
Postupne, aj na základe dopytu od zákazníkov, do ponuky zaradila torty, cheesecaky, tarty, tartaletky či vlastný slaný karamel v skle. „Páči sa mi, keď je dezert jednoduchý, minimalistický a keď ho nerobí každý,“ dodáva.
Počas pandémie vracala zálohy nevestám, ktorým mala piecť na svadby. Foto: Jana Korčeková
Spočiatku bola Dominika doslova posadnutá sledovaním ďalších cukrárskych webov, pretože nechcela, aby sa v jej ponuke objavilo niečo, čo mali ostatní. Ako hovorí, od konkurencie sa snaží odlíšiť aj tým, že pracuje s lokálnymi surovinami a spoločnosťami.
Jej najväčším dodávateľom je firma Slowlandia, od ktorej nakupuje orechy, čokoládu aj orechové pasty. Od značky Debničky Matis & Matis zase odoberá poctivé farmárske maslo, vajcia a v sezóne tiež lokálne ovocie.
Keď začínala s podnikaním, svoje makrónky chcela baliť do trblietavých obalov. „Dopraviť ich z Číny, to chce loď, kontajner. Keď som si predstavila, že kvôli mne a môjmu biznisu by krabičky cestovali cez polovicu zemegule na Slovensko, tak som zmenila názor,“ upresňuje. Siahla preto po ekokartóne a grafickú stránku balenia značky Domčine laskonky zverila do rúk lokálnemu grafikovi.
Svadby zrušili, tak začala zákusky rozvážať
Aj tento sladký biznis pocítil dopady pandémie. Hoci mala Dominika vlani objednávky na dezerty na približne 50 svadieb, všetky sa zrušili. „Vracala som zálohy, pretože si nechcem nechať peniaze za niečo, čo som nedodala. To nie je môj štýl,“ vysvetľuje. Chladiarenské auto, do ktorého investovala, však nenechala nevyužité – začala svoje zákusky a torty rozvážať k zákazníkom.
„Mali sme veľmi veľa objednávok na Veľkú noc, to boli zatiaľ asi naše najvyššie čísla. Odvtedy to postupne išlo pomaličky dole. Vidím, že niektorí ľudia sú už bez peňazí a sú skeptickí, bez nejakej vízie, kam to všetko speje,“ myslí si.
Dominika pripravuje pre svoj e-shop každý týždeň novú ponuku, objednávky uzatvára v nedeľu večer, aby ich začiatkom týždňa pripravila na štvrtkový a piatkový rozvoz po Slovensku. „Keď sa týždeň skončí, opäť ručne upravujem ponuku,“ dopĺňa Dominika.
Dominika stavila vo svojom biznise na lokálne suroviny, ktoré si nevie vynachváliť. Foto: Jana Korčeková
Doposiaľ do podnikania investovala viac ako 70-tisíc eur. V roku 2017 putovali peniaze do zariadenia prvej výrobne, vlani sa presťahovala do väčších priestorov. Okrem toho kúpila aj spomínané chladiarenské vozidlo, v ktorom svoje dezerty preváža. Naposledy však investovala tri a pol tisíca eur do prístroja na výrobu tartaletiek, ktoré momentálne patria v značke Domčine laskonky medzi tie najobľúbenejšie produkty.
Okrem toho začala aj s organizovaním kurzov pečenia makróniek. Neskôr ich Dominika presunula do online priestoru, čo sa jej vyplatilo počas pandémie koronavírusu. Za 8 lekcií, ktoré majú spolu 37 minút, si účtuje 79 eur.
„Bol po tom strašný dopyt, a chcela som vytvoriť niečo, pri čom by som fyzicky nemusela byť. Je to super pasívny príjem, keď nemám čas, nemusím mu venovať energiu, keď je vhodná doba, tak ho zase promujem. Funguje a zarába si vlastným tempom,“ dodáva. Jej najväčším snom je otvorenie kaviarne, v ktorej bude podávať svoje dezerty.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
