Po cestičke, ktorá vedie popod nenápadný pahorok nad rakúskou obcou Prellenkirchen, jazdia už roky stovky bratislavských cyklistov. Vína z vinohradov nad ňou zasa chodia degustovať zástupy svetových kritikov a someliérov.
Ak sa chcete z Bratislavy vybrať na rýchly výlet do veľkého vinárskeho sveta, môžete cestovať pol dňa na Tokaj, dve hodiny do rakúskeho Wachau – alebo polhodinku do tretej dediny za hranicami pri Petržalke.
„Moja babička bola ročník 1894 a zvykla spomínať, ako kedysi chodievala na nákupy do mesta. Nie do Viedne, ale do Bratislavy. Bola k nám bližšie,“ začína rozprávanie Dorli Muhr, spoluzakladateľka rovnomenného malého vinárstva, ktoré kopec Spitzerberg preslávilo vo svete.
Vnučka pani Kathariny Muhr sa narodila o tri dedinky ďalej, v obci Rohrau, známej ako rodisko hudobného skladateľa Josepha Haydna. Po babke rodine zostal na Spitzerbergu maličký vinohrad, menej ako štvrť hektára. Rodina odtiaľ dorábala ročne asi štyri súdky.
Návrat do opustenej vinice
V roku 1995 sa Dorli, vyštudovaná tlmočníčka a zakladateľka marketingovej agentúry špecializovanej na víno, do rodinného vinohradu vrátila. V tom čase ležal úhorom.
S vtedajším manželom Dirkom van der Niepoortom, príslušníkom známej rodiny výrobcov portského, začali opustené parcely na kopci obnovovať.
„Vízia?“ zopakuje otázku o tom, s akými predsavzatiami vtedy vinárstvo zakladala.
„Nemala som vôbec žiadnu. Iba veľký sen vyrábať vlastné víno, aby som trochu mala aj ja. Pracovala som s mnohými vínami a chcela som mať aj pár fliaš na osobnú spotrebu. Vlastne som pôvodne chcela žiť a pestovať víno kdesi úplne inde, v Taliansku. Ale potom som sa vrátila na Spitzerberg – a bola to dlhá cesta.“
Zamat a hodváb
Po štvrťstoročí je Dorli Muhr vinárstvom známym po celom svete vďaka svojej unikátnej kolekcii elegantných, filigránskych frankoviek. Základné víno za približne 20 eur sa volá „Samt und Seide,“ teda Zamat a hodváb. Meno naznačuje, ako chutí tento kopec vo fľaši.
„Hľadali sme, ako pochopiť toto vinohradnícke miesto s jeho kontinentálnou klímou, starými viničnými krami, a všetkými zvláštnosťami,“ spomína vinárka na svoje začiatky.
„K vinohradu po babke som čoskoro získala aj ďalšiu parcelu, neskôr mi ponúkli ešte ďalšie. Na začiatku má človek ešte trochu peňazí, tak si kúpi vinohrad,“ usmieva sa.
Spitzerberg, vinohradnícky kopček nad obcou Prellenkirchen. FOTO: HERBERT LEHMANN
Spitzerberg, vinohradnícky kopček nad obcou Prellenkirchen. FOTO: HERBERT LEHMANN
„A potom zrazu vidíte – fíha, veď to je skvelé, mám tri parcely a vína z nich sú veľmi odlišné!“ Postupne do seba veľa vecí zapadlo, vysvetľuje.
„Na začiatku som sem neprišla ani s takou základnou predstavou, že tu budeme pestovať najmä frankovku. Robili sme veľa pokusov, vysádzali na skúšku rôzne svetové odrody ako Petit Verdot, Malbec, Tempranillo, Merlot, Cabernet Franc či Syrah.“
A dodáva: „Samozrejme, že sme vedeli, že frankovka je u nás v Rakúsku hlavná odroda, ale nevedeli sme, či sa jej aj tu bude dariť dobre. Všetky skúšky však ukázali, že pre tento kopec bude najlepšia.“
Unikát menom Spitzerberg
Slovo Spitzerberg znie trochu dramaticky, a táto nízka „Erhebung“, terénna „zvýšenina“, v istom zmysle dramatická aj je. Len kúsok od Álp, ale bližšie k panónskej nížine, a iba pár kilometrov od Dunaja, sa stretáva viacero faktorov, ktoré tu vytvárajú zvláštnu mikroklímu.
Po prvé, skaly: tento juhovýchodný koniec Malých Karpát je celý z vápenca a dolomitov. Po druhé, stepná vegetácia. Devínska Kobyla s jej chránenými teplomilnými stepnými rastlinami sú Slovákom známe, Spitzerberg a aj vyšší Hundsheimer Berg nad Hainburgom sú však z južnej strany ešte drsnejšie, suchšie, teplejšie. A veternejšie.
„Máme tu tristo veterných dní za rok,“ hovorí vinárka. „Prevažne fúka z východo-juhovýchodu, na kopci sa vietor dvihne a potom sa v dunajskom údolí stáča na západ a zatláča prevažujúce vlhké prúdenie, ktoré by inak prinieslo dážď od Atlantiku.“
Vinárka Foto: HERBERT LEHMANN
Vinárka Dorli Muhr najskôr chcela vyrábať víno len pre seba, dnes je ním známa po celom svete. Foto: HERBERT LEHMANN
Ako chutí vietor
Mikroklíma má dramatický vplyv na chuťový prejav tunajších vín. Podobne ako severný Mistral vysúša a ochladzuje rozpálené kamene vo francúzskom Chateauneuf du Pape, alpský a panónsky „fén“ zasa otepľuje a vysušuje Spitzerberg.
„U nás je vietor veľmi dôležitou zložkou terroiru,“ pokračuje Dorli Muhr. „Sucho, ktoré tu máme, trvalý nedostatok zrážok a fakt, že kamenistá pôda po daždi aj tak veľmi rýchlo presychá, spôsobuje veľký rozdiel vo vínach zo Spitzerbergu a zvyšku Burgenlandu.
Frankovky pestujú rakúski vinári odjakživa pozdĺž celých východných hraníc krajiny od Spitzerbergu až po Eisenberg neďaleko hranice so Slovinskom.
Najbližšie cestou na juh od Spitzerbergu leží vinárska oblasť okolo Neziderského jazera. „Hoci pri jazere fúka v podstate ten istý vietor, tamojší vinohradníci majú vždy dosť vlhkosti, a vodná para z jazera reguluje aj teplotu vzduchu,“ pokračuje Dorli Muhr.
Feminínne vína
„My vinári v suchých oblastiach máme často vo vínach menej alkoholu, lebo v hrozne z týchto oblastí je menej vody. Tam, kde dostatok vody nemáte, vznikne v hrozne menej cukru, a tak má aj nižší potenciálny alkohol.“
Uzatvára, že preto sú vína zo Spitzerbergu skôr ľahšie, elegantnejšie. „Nemáme v nich toľko sily, ale čo vždy máme, a čo, samozrejme, veľmi obľubujem, je feminínny, graciózny prejav vína, a k tomu dobrú kyselinu, typickú pre vápenité pôdy. Naše vína sú veľmi vertikálne, nikdy nemáme vína, ktoré idú do šírky.“
Skrátka, Spitzerberg je iný. A nič nie je v špičkovom víne cennejšie ako unikát. „Hoci hovoríme stále o frankovke, musím vlastne povedať, že mňa odroda až tak nezaujíma,“ pokračuje vinohradníčka. „To je pre mňa iba reč, ktorou sa dá vyjadriť kopec, vinohrad.“
Elegantné vína, aké začala zo svojich malých parciel po prelome tisícročí vyrábať, boli v tom čase z módy. Vo svete panovala vlna „big and bold,“ telnatých, alkoholických, plných vín.
Frankovka zo Spitzerbergu s typickými malými bobuľkami. FOTO: HERBERT LEHMANN
Frankovka zo Spitzerbergu s typickými malými bobuľkami. FOTO: HERBERT LEHMANN
A v Rakúsku, ktoré sa stále zotavovalo z vinárskeho škandálu, keď v 80. rokoch viacero tamojších vinárov pridávalo do vín priemyselný dietylénglykol, bola vlastne vzácna aj frankovka samotná.
„Vtedy nebola až taká populárna, robili sa skôr blendy, cuvée svetových odrôd, Cabernetu, Merlotu a podobné. Frankovku sme div nie ukrývali.“
Oberačka o mesiac skôr ako kedysi
Odvtedy sa však zmenil celý svet. O vínach zo Spitzerbergu začali čoskoro písať svetové médiá, na nový štýl frankovky sa začali sypať porovnania s burgundskými vínami.
Na okraji Rakúska sa zrodilo kultové vinárske miesto, ktoré, podobne ako vinárstvo Moric v Neckenmarkte a Lutzmannsburgu v strednom Burgenlande, dostalo elegantnú frankovku k svetovým konzumentom.
A zmenila sa aj klíma, a to dramaticky. „Dnes zberáme úrodu o päť týždňov skôr ako kedysi,“ vraví Dorli Muhr a vysvetľuje, že v stredoeurópskom priestore momentálne z otepľovania klímy profitujú.
„V 90. rokoch bývala frankovka často také nezrelé zelené víno-čudo. Od roku 2015 už však u nás máme len veľké ročníky. Osem veľkých ročníkov za sebou sme dovtedy nemali nikdy. Kam však táto zmena klímy povedie, skutočne nikto netuší.“
Skutočne nie, ale nič dobrého to asi nebude. Dva týždne pred rozhovorom pre tento článok zúrila pri Bratislave piesočná búrka, pred necelými dvomi rokmi sa kdesi tu, celkom blízko Spitzerbergu, začali zbierať mraky, z ktorých o necelých sto kilometrov ďalej udrelo na ospalý juhomoravský vidiek tornádo.
Nezáleží na tom, či máte cool budovu
„Neznie to optimisticky, ale účelový optimizmus ničomu nepomôže,“ hovorí vinárka.
„Nemôžeme zatvárať oči pred realitou. Dobudovali sme akurát pivnicu, ktorá je udržateľná. Je síce nad zemou, ale nemá klimatizáciu, múry z tehál sú hrubé 75 centimetrov, aby sa vnútri držala teplota 15 stupňov po celý rok.“
Vinohrad Ried Kobeln pod vrcholom Spitzerbergu. FOTO: LOIS LAMMERHUBER
Celá stavba je ešte obalená v zelených rastlinných stenách, vysvetľuje. Jednak preto, aby bola vďaka tomu v tieni, a vnútorný priestor bol dobre izolovaný, a aj preto, aby poskytli útočisko hmyzu.
„Tu musíme začať, vyriešiť otázku, ako treba stavať domy, ako šetriť zdroje, ako vo vinárstvach znížiť objem používanej vody, ako ju používať opakovane. Takéto otázky musíme riešiť, a nie otázku, ktorý architekt mi postaví cool landmark budovu pre vinárstvo. My sme donedávna nemali ani degustačnú miestnosť.“
