Zelenú transformáciu aktuálne riešia všetky veľké firemné subjekty na trhu. Ako zmysluplne investovať do dekarbonizácie a zachovať si pri tom konkurencieschopnosť, sú otázky, ktoré rieši väčšina významných priemyselných firiem v celej Európe. Dekarbonizáciu, resp. znižovanie uhlíkovej stopy, však riešia nielen klienti, ale aj banky. V prípade bankového sektora je úsilie dokonca komplikovanejšie, keďže uhlíková stopa bánk je tvorená predovšetkým nepriamo, úvermi poskytovanými klientom bánk.
Podstatné zníženie uhlíkovej stopy bankového sektora teda nie je možné dosiahnuť iba autonómnou dekarbonizačnou aktivitou samotnej banky. Nevyhnutný je dialóg s klientom a jeho snaha dekarbonizovať, pretože cesta znižovania uhlíkovej stopy klientov je základom pre dekarbonizačné stratégie bánk.
Neznamená to však, že klienti bánk musia byť dnes nutne „zelení“. Rozhoduje predovšetkým skutočnosť, či má klient o transformáciu záujem a či si stanovuje konkrétne merateľné a relevantné ciele. Informácie o stratégiách a cieľoch budú aj obsahom povinného nefinančného reportingu, ktorý zavádza novela zákona o účtovníctve. Pre banky je teda povinný reporting nielen zdrojom dát o aktuálnom stave emisií klienta, resp. o jeho ESG aktivite, ale predovšetkým informáciou, z ktorej sa dá predikovať ESG budúcnosť firmy a tým aj banky.
Zdroj foto: Pixabay
Stratégie udržateľnosti klientov môžu byť základom pre financovanie konkrétnych dekarbonizačných plánov. Úvery viazané na udržateľnosť nie sú „zelenými“ úvermi v pravom zmysle slova. Účelom financovania nemusí byť len konkrétna investícia, môže ísť aj o klasické prevádzkové financovanie, pri ktorom sa klient zaviaže plniť ciele vyplývajúce z jeho ESG stratégie.
Banka klientovi dôveruje a necháva mu voľnú ruku, aby si cestu k plneniu stanovených ESG cieľov zvolil sám. Ciele však musia byť merateľné, dostatočne ambiciózne pre dané odvetvie a ich plnenie v neposlednom rade overené nezávislým subjektom. ESG úvery viazané na udržateľnosť tak predstavujú účinný nástroj, ako podporovať transformáciu a neobmedzovať pritom klienta pri využití financovania.
„Aktuálne vnímame zvýšený záujem o financovanie investičných zámerov s prvkami udržateľnosti predovšetkým od veľkých, etablovaných spoločností, ktoré majú často s týmto typom financovania skúsenosti zo zahraničia,“ hovorí Michal Hőlbling, riaditeľ odboru veľkých firemných klientov Tatra banky. „So zavedením povinného reportingu a v súvislosti s tým, že si v ňom klienti budú stanovovať konkrétne ESG ciele, predpokladáme, že záujem o tento typ produktu môže rásť aj zo strany menších slovenských firiem,“ dodáva.
Zelené úvery s konkrétnym účelom sú však aktuálne aj naďalej. „V oblasti financovania environmentálne udržateľných projektov u nás dominuje financovanie nehnuteľností a obnoviteľných zdrojov energie. Sme však pripravení financovať akýkoľvek zelený projekt klienta, ktorý spĺňa štandardné finančné kritériá,“ pripomína Michal Hőlbling.
Zdroj foto: Shutterstock
ESG investícia musí mať ekonomický zmysel
Aký typ investície je zelený, nestanovujú banky. Aktivity, ktoré môžu byť považované za environmentálne udržateľné, sú obsahom taxonómie EÚ. Hoci jej komplexné podmienky je dnes pre firmy pomerne náročné plniť, postupne bude zosúladenie aktivít s taxonómiou trhovým štandardom. Zatiaľ môže taxonómia slúžiť ako základ pre plánovanie investícií do udržateľnosti. Aj tieto investície však musia mať ekonomický zmysel.
Hoci biznis smeruje k udržateľným riešeniam, dôležité je prispôsobiť napĺňanie ESG stratégie vlastnému biznisovému modelu a nesiahať po univerzálnych riešeniach. V sociálnej oblasti môže byť príkladom nedostatok pracovnej sily, ktorý sa na Slovensku skloňuje čoraz častejšie. Firmy, ktoré majú s pracovníkmi problém, by veľkú časť svojich sociálnych aktivít mohli venovať do oblasti vzdelávania, ako aj do stabilizácie vlastnej pracovnej sily. Sociálne aktivity nie sú totiž len o dobrovoľníctve, aj keď ide o dôležitú súčasť ESG aktivity spoločnosti.
