Obnoviteľné zdroje predstavujú dostupný a už aj lacný zdroj energie. Milionári to dobre vedia, preto už nejaký čas investujú do zelenej energie. A niektorí, ako napríklad Michael Polsky, nevnímajú ako problém ani to, že svojím biznisom rozhnevajú lokálnych farmárov či zmenšia populáciu orlov bielohlavých.
„Som inžinier, nie enviromentalista,“ hovorí Polsky, akoby tým chcel vysvetliť, prečo ho aj po 17 rokoch investovania a rozvíjania obnoviteľných zdrojov stále dokáže nadchnúť 38 metrov vysoká veterná turbína, ktorej čepele robia na oblohe pravidelné, elegantne krúživé pohyby.
Tento sériový podnikateľ má jasno v tom, čo miluje – stroje, budovanie a výhodné obchody. Najprv zarobil niekoľko stovák miliónov dolárov na paroplynových elektrárňach a dnes tohto 71-ročného podnikateľa vietor doslova vyniesol medzi amerických miliardárov.
Po stopách energobaróna
Nachádzame sa v komplexe obnoviteľných zdrojov Grand Ridge Energy Center, ktorý prevádzkuje Polskeho súkromná spoločnosť Invenergy asi 130 kilometrov juhozápadne od svojej centrály v Chicagu.
Nadšene nám ukazuje 140 veterných turbín a rozsiahle solárne polia, ktoré dokážu dokopy vyprodukovať až 38 megawattov elektriny za hodinu, čo pokryje spotrebu zhruba 38-tisíc domácností.
Tento štíhly sedemdesiatnik s hrivou šedivých vlasov nezabudne poznamenať, že ide o fotovoltaické panely novej generácie, ktoré dokážu vygenerovať až o osem percent viac elektriny než konvenčné solárne panely.
„Technológia je skvelá, je pripravená na to, aby sme ju použili. Presvedčí vás, že sa to už deje, že sme zelenú revolúciu už vyhrali,“ hovorí Polsky so silným ukrajinským prízvukom.
Veterné elektrárne sa budú na výrobe elektriny podieľať čoraz väčším dielom. Foto: Invenergy
Jeho entuziazmus pritom potvrdzujú už aj čísla. Dokonca aj bez vládnych dotácií sú už dnes slnko a vietor lacnejšími zdrojmi než tradičné fosílne palivá, pričom k tomuto prelomu došlo iba počas uplynulej dekády.
Dá sa predpokladať, že tento trend bude nasledovať. Nastávajúci americký prezident Joe Biden už avizoval, že chce obnoviť daňové bonusy na zelenú energiu. Pripočítajte k tomu jeho klimatický plán v hodnote asi dvoch biliónov dolárov, ktorý hovorí o nainštalovaní 60-tisíc veterných turbín a 500 miliónov solárnych panelov počas najbližších piatich rokov.
Je presvedčený, že vďaka tomuto kroku by USA mohli dosiahnuť bezuhlíkovú elektrickú sieť už v roku 2035. I keď je potrebné povedať, že republikánmi ovládaný Senát zrejme väčšinu z tohto plánovaného míňania zatrhne.
Nevadí. Celé americké štáty, mestá a korporácie si stanovujú svoje vlastné ciele na dosiahnutie bezuhlíkovej ekonomiky, ktoré iba ďalej zvyšujú dopyt po solárnej a veternej energii. Tá sa síce teraz podieľa na výrobe elektriny spotrebovanej domácnosťami len z 12 percent, ale toto číslo bude zrejme narastať.
Čistá energia, ostré lakte
Polsky nakupuje svoje veterné elektrárne od GE Power, ktoré sú známe svojou impozantnou veľkosťou – sú dokonca vyššie ako Trump Tower v New Yorku. A každá z nich dokáže vygenerovať až tri megawatty elektriny.
Polsky má s nimi veľké plány. Naprieč územím väčším ako 400 štvorcových kilometrov v Kansase chce vztýčiť vyše tisícku týchto turbín. Má tak našliapnuté na to, aby vytvoril najväčšiu veternú farmu v celých Spojených štátoch amerických.
Na druhej strane, nie všetci sú z jeho plánov nadšení. Napríklad lokálni farmári vyjadrujú znepokojenie nad tým, že Polskeho firma Invenergy chce pozdĺž ich územia dlhého vyše 1 300 kilometrov postaviť elektrické vedenie vysokého napätia za sedem miliárd dolárov. Z tamojšej farmy má napájať elektrinou aj Missouri a Illinois.
No a proti sú miestni republikáni vo Wyomingu aj demokrati v Santa Barbare. Najväčšou iróniou je, že developeri ako Polsky, ktorým záleží predovšetkým na zisku a sú preň pripravení búrať, stavať a lobovať za svoje projekty napriek protestom miestnych, sú kľúčom k tomu, aby sme v budúcnosti úplne prešli na čistú energiu.
„Nestane sa tak len preto, že si to želáme,“ hovorí Polsky a naráža tak na to, že je potrebné týmto pionierom robiť ústupky.
Takto sa rodí americký sen
Písal sa rok 1976 a vtedy 26-ročný Michael Polsky sa so svojou manželkou Mayou, ktorá predtým učila angličtinu na Ukrajine, prvýkrát rozhliadli po Detroite. Prišli doň ako mladí emigranti, vo vreckách mali 500 dolárov a v rukách štyri veľké kufre.
Polsky mal magisterský titul zo strojárstva Kyjevského polytechnického inštitútu, ale ako židovský mladík si nevedel veľmi predstaviť svoju budúcnosť v sovietskej Ukrajine. Našťastie im pomohla miestna charitatívna organizácia, ktorá Michaelovi umožnila rozoslať stovky životopisov a napriek jeho slabej angličtine mu vybavila prácu v neďalekej elektrárni.
V tom čase boli uhoľné elektrárne alfou a omegou silne regulovaného energetického sektora. No čoskoro sa vynorila veľká príležitosť. V roku 1978 americký Kongres čiastočne dereguloval energetický sektor, čím umožnil aj menším hráčom, aby budovali vlastné elektrárne a zapojili ich do siete.
Michael Polsky vyštudoval strojárstvo v Kyjeve. Foto: Invenergy
A táto zmena umožnila ukrajinskému inžinierovi, aby sa stal americkým podnikateľom. V roku 1985 vybudoval spolu so svojim partnerom firmu Indeck Energy Services, ktorá rozvíjala kogeneračné projekty, čiže paroplynové elektrárne.
Všetko zlé je na niečo dobré
Popritom získal titul z Chicago Booth School of Business, cestoval po krajine a snažil sa rozšíriť ich biznis s paroplynkami. A hoci biznis prekvital, osobné vzťahy nie. Polskeho z firmy jeho partner vystrčil, za čo ho zažaloval a získal odškodné vo výške 25 miliónov dolárov.
Kapitál, ktorý potreboval na to, aby v roku 1991 rozbehol vlastnú firmu Polsky Energo (neskôr ju premenoval na SkyGen). S ňou budoval plynové elektrárne, ktoré boli pripravené pripojiť sa do siete práve v čase, kedy bol zvýšený dopyt po elektrine. Za dodávky, ktoré pomáhali regulovať odchýlky v sieti, ponúkal operátor výrobcom prémiové ceny.
Neskôr SkyGen predal verejne obchodovanej spoločnosti Calpine za 450 miliónov dolárov, pričom po očistení o dlhy mu zostala zhruba polovica tejto sumy.
Polsky pôvodne plánoval zostať pri zemnom plyne, no takéto elektrárne čoskoro zaplavili trh. Calpine, ktorej predal svoju spoločnosť, dokonca v roku 2005 požiadala o ochranu pred veriteľmi a vyhlásila bankrot, pričom zaťala sekeru vyše 17 miliárd dolárov.
A tak sa jeho nová spoločnosť Invenergy dostala k biznisu s vetrom, hoci začala iba skromným projektom pre Tennessee. Ten sa skončil fiaskom, keďže počítal s veternými turbínami na úbočí hôr Blue Ridge Mountains, kde nebolo dostatočne veterno. No aspoň sa poučil a ďalšie veterné projekty už postavil vo veternejších oblastiach ako sú Montana, Colorado či Idaho, ktoré boli omnoho väčšie a aj ziskovejšie.
Príchod medzi miliardárov
Do roku 2006 mal už Polskeho majetok hodnotu 367 miliónov dolárov — teda aspoň podľa súdu v Illinois, ktorý mu nariadil vyplatiť polovicu svojho majetku manželke Mayi, ktorá podala žiadosť o rozvod. Polsky sa (neúspešne) odvolal a posťažoval sa, že musel predať mnohé majetky, aby ju vyplatil, čo spomalilo jeho biznis. No nie nadlho.
Invenergy a jej dcérske spoločnosti do dnešného dňa vybudovali 160 projektov, ktoré dokopy vygenerujú z vetra, slnka a plynu až 25-tisíc megawattov elektriny, dostatok pre päť miliónov domácností.
Polsky neskôr predal 55 percent tejto kapacity veľkému kanadskému penzijnému fondu a ďalším investorom, hoci pre mnohých z nich aj naďalej projekty spravuje jeho firma. „Najlepším spôsobom, ako zveľaďovať majetok, je budovať nové projekty,“ povedal v rozhovore Polsky a dodal: „Peniaze získavame tým, že predávame majetky, ale ponechávame si kontrolu. Ak by sme sa jej vzdali, dostali by sme viac peňazí, ale to som nikdy nechcel.“
Polsky je druhým najväčším producentom elektriny z vetra v USA. Nie zlý výsledok na pôvodom ukrajinského emigranta, ktorý prišiel do USA so štyrmi kuframi a 500 dolármi. Foto: Invenergy
Polsky odmieta hovoriť o hodnote jeho spoločnosti, ktorú naďalej drží v súkromných rukách. Analytici odhadujú, že sa jej hodnota šplhá na 10 miliárd dolárov. Podľa odhadu Forbes má Polskeho majoritný podiel hodnotu asi 1,5 miliardy dolárov.
Invenergy je dnes druhým najväčším producentom elektriny z vetra v Spojených štátoch amerických, hneď po NextEra Energa, verejne obchodovanej spoločnosti s trhovou hodnotou 150 miliárd dolárov.
Počas nášho rozhovoru neďaleko Chicaga prechádzame okolo riadiaceho centra, ktoré dohliada a dokonca ovláda 6 774 veterných turbín tejto spoločnosti, ktoré sa rozprestierajú po celých Spojených štátoch amerických.
Tieto dni je tu však neuveriteľne ticho, keďže Polsky musel ruch svojich kancelárií, ktoré okrem Invenergy zdieľa aj so svojím investičným fondom Energize Ventures, vymeniť za pohodlie domova a Zoom mítingy. Počas pandémie trávi omnoho viac dní doma, so svojou druhou manželkou Tanyou, 47-ročnou niekdajšou bankárkou a ich troma malými deťmi. A zdá sa, že si to užíva.
Problémy sa mu nevyhýbajú
Polskeho súboje, ktoré zvádza pri budovaní svojho veterného impéria, hovoria veľa o politických výzvach, ktorým zelené zdroje čelia. A tiež mnoho o tom, akým silným a pragmatickým biznismenom sa za tie roky stal.
Jeho doposiaľ najambicióznejším projektom bol veterný park v Oklahome za 4,5 miliardy dolárov, v ktorom chcel vybudovať 800 veterných turbín s kapacitou 2-tisíc megawattov. No v roku 2016 narazil na odpor texaského regulátora aj anti-veterných lobistov, ktorých financoval miliardárd Harold Hamm.
Invenergy dnes spolu so svojim partnerom American Electric Power stavajú menšie veterné farmy v Oklahome, ktoré majú zásobovať elektrinou časti Arkansasu, Louisiany a Texasu.
Ďalším projektom je vedenie vysokého napätia cez Kansas a Missouri až do štátu Illinois za 7 miliárd dolárov. Pôvodne sa do tohto projektu pustil iný miliardár, ale po tom, čo mal problém zohnať na nákladnú výstavbu kapitál, ho prenechal Invenergy.
Proces budovania veternej turbíny. Foto: Invenergy
„Je to omnoho náročnejšie, než vybudovať len veternú farmu,“ priznáva Polsky. Vie, o čom hovorí, od začiatku má problémy s miestnymi farmármi, cez ktorých územie má nové elektrické vedenie viesť (a tiež so zákonom, ktorý tomu zamedzuje a súdnými povoleniami). No niektorí farmári, ktorých Forbes vyspovedal, už pripúšťajú, že je len otázkou, kým sa miliardári ako Polsky dostanú k ich pôde.
Amiši v zajatí turbín
A to napriek obavám o ich zdravie a dopad, ktorý to bude mať na životné prostredie, keďže cez ich územie už teraz vedú tri petrochemické produktovody. Rovnako namietajú proti veľkosti a hluku turbín, ich sýtočerveným svetlám, ktoré sú badateľné v noci a tiež sa obávajú kultúrneho dopadu tejto zelenej revolúcie na miestnu amišskú komunitu.
Invenergy používa niektoré taktiky, ktoré vzbudzujú pozornosť. Napríklad iba minulý rok dostali pokutu 25-tisíc dolárov od newyorského súdu za zamlčanie konfliktu záujmov pri zabezpečovaní novej pôdy pre ďalšie projekty.
„Postavíme to. Musí sa to stať,“ hovorí neochvejne Polsky, povzbudený nedávnymi výhrami na súde v Missouri a v očakávaní podobného verdiktu aj v Illinois.
Polsky dodáva, že zelená energia má nahradiť starnúce uhoľné elektrárne. A hoci môže niekomu prekážať hluk či vplyv na živočíchy, aspoň jeho veterné turbíny nevypúšťajú do ovzdušia nebezpečné látky.
Miliardár nepochybuje, že tieto pozitíva vyvážia všetky námietky, ktoré môžu miestni proti jeho veľkým plánom teraz mať.
Članok priniesol americký Forbes, autorom je Christopher Helman, ktorý pre Forbes US píše o energetike.