Deti sú rozmanité. Aj na Slovensku žijú tie zo všetkých socio-ekonomických prostredí, deti so špecifickými potrebami, tie s bežnými výsledkami aj tie mimoriadne nadané. Všetky sa spolu učia v laboratórnej škole organizácie Rozmanita, ktorá chce aj iným školám ukázať, že inklúzia funguje a je prínosom pre všetkých.
Anna Symington-Maar do svojich desiatich rokov vyrastala na Slovensku a v štandardnej bratislavskej škole patrila k najšikovnejším žiakom. Vyučovanie v deväťdesiatych rokoch, ktorého podstatou bolo najmä memorovanie, ju nikdy príliš nebavilo. Na dosiahnutie nadpriemerných výsledkov sa nemusela extra snažiť, no rozvinul sa u nej perfekcionizmus. „Škola vo mne budovala presvedčenie, že nemôžem urobiť žiadnu chybu, lebo prídem o svoj status jednotkárky,“ hovorí.
Keď sa s rodinou presťahovala do Francúzska, z nadanej žiačky sa zrazu stalo dieťa, ktoré neovládalo vyučovací jazyk. Pre Annu nebolo ľahké to prijať. „Zrazu som bola dieťa so špeciálnou potrebou,“ vysvetľuje.
Rozmanitý svet
Schopnosť neustále sa prispôsobovať novým podmienkam sa však pre ňu stala nutnosťou. Jej rodina sa neskôr presťahovala do Belgicka a strednú školu dokončila v Singapure. „Všetky tieto skúsenosti mi ukázali, že to, čo som v skutočnosti potrebovala, bola práve inklúzia. Aby som sa naučila fungovať v súčasnom svete a dostala sa na Oxford. Tam som sa totiž nedostala iba vďaka akademickému vzdelaniu, ktoré som mala,“ hovorí.
„Musela som ukázať, že dokážem spolupracovať s rôznymi ľuďmi, že vnímam rozmanitosť sveta cez priateľstvá s deťmi z rôznych kultúr a s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, ktoré som si v zahraničí vybudovala. Pochopila som, že presne toto potrebujú všetky deti, aby to v dnešnom náročnom svete zvládli.“
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slvoensko
Neskôr učila deti v najchudobnejších častiach Londýna, v Nepále, v Kolumbii aj v Thajsku. Na Slovensko sa Anna Symington-Maar vrátila, aby pomohla rozbehnúť projekt Teach for Slovakia. Organizáciu Rozmanita založila v roku 2020 a v roku 2021 spustili svoj vlajkový program laboratórnej školy.
Dnes sa v nej vzdeláva asi 60 detí. K trom škôlkarským triedam v septembri pribudla aj prvá základoškolská. „Keď som sa rozhodla, že sa budem profesionálne venovať vzdelávaniu, pochopila som, že musí byť v prvom rade kvalitné a dostupné pre všetky deti,“ hovorí.
Odporcovia inkluzívneho vzdelávania často vyjadrujú obavy, že kým deťom so špecifickými potrebami sa vďaka nej bude dariť lepšie, tie bez špecifických potrieb a nadané budú „ťahané nadol“. Aká je vaša skúsenosť?
Toto presvedčenie vychádza iba z toho, že historicky sme nezažili, čo vlastne inklúzia je. Výskumy ukazujú, že inklúzia prináša lepšie zručnosti a výsledky všetkým deťom – vrátane tých bežných, ktoré považujeme za „šikovné”.
Zlepšujú sa napríklad v spolupráci, komunikácii, kritickom myslení a kreativite. Vo svete sú známe ako 4C – collaboration, critical thinking, communication, creativity. Ide o zručnosti, ktoré sa oveľa lepšie rozvíjajú v heterogénnych triedach.
Losujeme deti tak, aby reprezentovali slovenskú populáciu – máme tu deti z majority aj všetkých menšín, snažíme sa zahrnúť naozaj všetky skupiny detí, ktoré na Slovensku žijú tak, aby sa učili spolu.
Anna Symington-Maar
Vidíme, že aj deti bez špecifických potrieb sa rozvíjajú v akademických zručnostiach, no dokážu zároveň kreatívne riešiť rôzne problémy – ako napríklad vypracovať spoločné bábkové divadlo so spolužiakom, ktorý nerozpráva, alebo ako sa hrať naháňačku so spolužiačkou na vozíku?
Inklúzia je v konečnom dôsledku prínosom pre celú spoločnosť. Štáty vďaka nej môžu ušetriť miliardy eur. Podľa dát z OECD a zo Svetovej banky, začlenenie doposiaľ vylúčených detí do bežných škôl v krajinách strednej a východnej Európy by im mohlo ušetriť až 9,9 miliárd eur ročne.
Reprezentatívna vzorka
Akým spôsobom?
Je ich viac. Ľudia, ktorí by boli aj v dospelosti vyčlenení a odkázaní na sociálnu pomoc, sú v dospelosti samostatnejší a začnú sami produkovať hodnotu. Zároveň mnohé štúdie ukazujú, že inkluzívny vzdelávací systém je lacnejší ako segregovaný – je lacnejšie vzdelávať deti spolu ako oddelene v špeciálnych školách či v iných oddelených formách.
Z testov PISA tiež jasne vyplýva, že krajiny, ktoré majú viac inkluzívne školské systémy majú zároveň aj najlepšie vzdelávacie výsledky. Lepšie vzdelávacie výsledky sú priamo spojené s vyšším HDP. Dať šancu všetkým teda dáva zmysel morálne aj ekonomicky.
Rozmanita, ktorú ste založili, je iná ako štandardné, no aj ako väčšina alternatívnych škôl. Ako funguje?
Je to sociálna inovácia. Sme organizácia, ktorá sa snaží pomôcť školám na celom Slovensku. Naším cieľom je učiť rozmanité deti spolu. Na to školy naozaj potrebujú podporu. Usilujeme sa, aby sme si zobrali to najlepšie zo zahraničnej praxe a adaptovali to na slovenské podmienky. Chceme pomôcť k systémovej zmene.
Foto: Marek Mucha pre Forbes
V prvom kroku preto budujeme laboratórnu školu, v ktorej mnohé zahraničné inovatívne metódy testujeme. Pozeráme sa na to, čo funguje a vyvíjame nové inovácie s naším kolektívom detí. V každej triede sa napríklad okrem učiteľa snažíme mať aj jedného asistenta. Niektoré deti so špecifickými potrebami majú aj osobných asistentov. Bez nich by to nešlo.
Náš kolektív detí reprezentuje diverzitu Slovenska – inú takú školu na Slovensku nenájdete. Deti losujeme – máme tu deti z majority aj všetkých menšín, snažíme sa zahrnúť naozaj všetky skupiny detí, ktoré na Slovensku žijú tak, aby sa učili spolu.
Čo znamená, že deti losujete?
Máme extrémne veľký záujem. Losujeme asi z 200 prihlášok, keď sa uvoľní zopár miest pre škôlku aj školu. Vyzerá to tak, že to, čo robíme, dáva zmysel.
V našej laboratórnej škole potrebujeme mať reprezentované deti z nízkopríjmových, stredoprímových aj vysokopríjmových rodín, deti bez akýchkoľvek špecifických potrieb, takisto aj tie so špecifickými vzdelávacími potrebami.
Bežne v populácii je takýchto detí asi 15 percent, u nás je to takmer 25 percent. Snažíme sa mať „náročnejšie“ podmienky, aby výsledky boli relevantné pre čo najviac škôl. Na Slovensku sú totiž aj školy, kde je takýchto detí viac ako 30 percent.
V rámci Teach for Slovakia som spoznala mnoho inovatívnych škôl a organizácií na Slovensku. Zistila som, že nám tu extrémne chýba ukážka inkluzívnej školy, ktorá by ukazovala, že toto je budúcnosť kvalitného vzdelávania.
´V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Prečo deti v laboratórnej škole hodinu denne venujú voľnej hre a ako vyzerá?
- Ako Rozmanita pracuje s rodičmi rozmanitých detí?
- Ako je laboratórna škola financovaná, keďže ešte nie je v sieti škôl?
- Ako plánujú myšlienku inkluzívnej školy rozširovať ďalej?
Krúžky ako súčasť vyučovania
Ako teda vyzerá denný režim v Rozmanite?
Začíname ráno o 8:30. V škôlke aj v škole začíname elipsou – to je ranné stretnutie. Potom sa ide na kognitívne ťažšie predmety ako matematika, slovenčina, angličtina a neskôr na tie kognitívne jednoduchšie, no rovnako dôležité pre celistvý rozvoj detí. Každý piatok máme navyše samostatný predmet s názvom reflexia. Deti si na nej zareflektujú uplynulý týždeň a stanovia si cieľ na ten ďalší.
Jediná vec, ktorá je zásadne iná, pre rozmanité kolektívy kľúčová a rozhodne by som ju odporučila všetkým školám, je, že máme povinne pre všetky deti školu do tretej poobede. Po obede funguje ako školský klub, no je povinný. Majú tam predmety ako telesná, výtvarná, hudobná, pracovné vyučovanie alebo voľnú hru s premyslenými zásadami.
Prečo je to dôležité?
Pretože deti z rôznych socioekonomických prostredí často nemajú možnosť po vyučovaní navštevovať obohacujúce voľnočasové krúžky, ktoré sú kľúčové aj pre ich akademický a kognitívny rozvoj. Veľmi vplývajú aj na ich schopnosti spolupracovať a komunikovať.
V školách sa tieto predmety často „škrtajú“ na úkor slovenčiny a matematiky, no pravda je taká, že slovenčine a matematike pomáhajú. Deti, ktorých rodičia si môžu dovoliť zaplatiť im krúžky a zaviesť ich tam, toto obohatenie majú. My potrebujeme, aby ho mali všetky.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Deti v Rozmanite nedostávajú známky. Ako ich hodnotíte?
Priebežne sledujeme konkrétne zručnosti, ktoré si každé dieťa postupne osvojuje. Vyvíjame checklisty pre deti, aby si to takisto vedeli viac sledovať. Na konci polroka dieťa dostane spätnú väzbu ku každému predmetu.
Je v nej vypichnuté, čo už vie a na čo sa ešte musí zamerať. Okrem toho dostávajú hodnotenie od rodičov. Deti taktiež zhodnotia, ako sa vidia tento polrok a stanovia, v čom by sa chceli zlepšiť do konca toho ďalšieho. Prváci majú kreslené sebahodnotenie.
Počas odovzdávania vysvedčení môžu deti navyše slobodne oceniť svojich spolužiakov, dať im spätnú väzbu a rovnako sa ju tým učia prijímať.
Učiť sa byť spolu a komunikovať
V čom budú tieto deti v budúcnosti vynikať?
Zručnosti nášho školského systému sú rozdelené do troch oblastí. Naše deti budú v dospelosti poznať samé seba a prijímať sa. Budú sa učiť s radosťou a vedieť sa postarať o svoje fyzické aj duševné zdravie. Túto oblasť súhrnne označujeme ako „učiť sa byť“.
Ďalšia oblasť je učenie sa tvoriť budúcnosť. Vďaka tomu budú vedieť efektívne komunikovať – písomne, verbálne, s rôznymi ľuďmi a rôznymi jazykmi. Budú vedieť nielen hovoriť, ale aj počúvať. Budú vedieť skúmať a rozmýšľať. A tvoriť a budovať. Budú kreatívni a rozmýšľať nad vecami inovatívne, kriticky aj logicky.
Posledná oblasť je „učíme sa žiť spolu“. Naše deti si budú vedieť nielen budovať vzťahy, ale spoluvytvárať komunitu. To je už širšie ako vzťahy. Je to schopnosť nájsť, čo ľudí spája a prepojiť ich, postarať sa o iných, posilniť ich a oceňovať rozmanitosť.
Špecifikom Rozmanity je aj voľná hra, na ktorú majú deti každý deň doobeda vyhradenú celú hodinu. Ako vyzerá?
Tento koncept pochádza z New Yorku, no už sa stihol rozšíriť do mnohých miest. Je to ihrisko pre staršie deti od 6 do 15 rokov. Ukázalo sa, že práve tieto deti majú veľmi málo verejných priestorov, kde by sa mohli hrať.
Ihriská, ktoré sú dnes budované, sú pre staršie deti nudné. Nemajú na nich príležitosť tvoriť, vymýšľať, budovať, experimentovať. Všetko má presne zadefinovaný účel – hojdačka je na hojdanie, preliezka na lozenie.
Máme viac prihlášok od rodičov detí, ktoré v iných školách odmietli. Alebo takých, ktorí vidia, že ich deti v iných školách nie sú šťastné a nerozvíjajú sa. Často sú to však aj deti, ktoré nemajú nič špecifické, len sa v škole nudia, nezapadli do kolektívu.
Anna Symington-Maar
V minulosti mali deti pri hre k dispozícii oveľa viac podnetov – polia, lesy, lúky, staveniská, ruiny. Tam si mohli spolu vytvárať rôzne príbehy, hry alebo bunkre.
Ako teda vyzerá ihrisko na voľnú hru?
Úprimne, na prvý pohľad vyzerá hrozne. Sú tam staré módne figuríny, rôzne dosky, náradie, staré klávesnice a počítače, ktoré deti môžu rozoberať. Ďalej laná a špagáty. Dozor má vyškolený inštruktor, ktorý sa stará o to, aby sa deti vážni nezranili, no inak nezasahuje.
Voľno hrou si deti rozvíjajú veľa užitočných zručností pre budúcnosť. Nikto im nepovie, čo tam majú robiť. Učia sa budovať si kreativitu, ale aj spolupracovať a riešiť si konflikty.
Prvýkrát, keď tam deti prídu z bežnej školy, sú často zmätené a nevedia, čo majú robiť. Chvíľu im to trvá, ale postupne sa zapoja a spolu s ostatnými vytvárajú príbehy, dobrodružstvá a objavujú.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Je to aj výborná prevencia úrazov. Keď sú deti v rizikovejšom prostredí, samé sa učia stanoviť si hranice. Bez toho, aby im niekto musel hovoriť, aby si dávali pozor. Malé úrazy potom fungujú ako prevencia väčších.
Deti na prvom mieste
Už sme spomínali, že v Roznanite sa spolu učí reprezentatívna vzorka detí zo všetkých skupín obyvateľstva na Slovensku. Ich rodičia majú nepochybne rôzny prístup k výchove. Ako s nimi pracujete?
Máme viac prihlášok od rodičov detí, ktoré v iných školách odmietli. Alebo takých, ktorí vidia, že ich deti v iných školách nie sú šťastné a nerozvíjajú sa. Často sú to však aj deti, ktoré nemajú nič špecifické, len sa v škole nudia, nezapadli do kolektívu.
Aj rodičov máme veľmi rozmanitých. Tým, že si ich nevyberáme pohovorom a neoverujeme, že sú zladení s našou filozofiou, máme aj takých, ktorí sa zo začiatku nestotožňujú s našimi hodnotami.
Mali sme aj prípady, v ktorých rodič dal dieťaťu v šatni po zadku a nakričal naňho. Vieme, že sa to deje a snažíme sa im alternatívu ukázať práve cez vzdelávanie a dobrovoľníctvo.
Anna Symington-Maar
Niekedy si Rozmanitu vyberajú preto, že je to pre nich najbližšia škola, nemusia v nej platiť školné a vedia, že možno majú dieťa so špecifickými potrebami a chcú, aby dostalo podporu.
Niekedy sa im však možno úplne nepáči, že sú tu aj iné deti s inými špecifickými potrebami.
Dlhodobou prácou s rodičmi sa aj im snažíme ukázať, že vzdelávanie rôznych detí spolu je dobré. S každým rodičom máme úvodný rozhovor, pri ktorom si nastavíme očakávania. Pripravujeme aj špeciálny vzdelávací program pre rodičov a pozývame ich ako dobrovoľníkov do triedy.
Viaceré súkromné alternatívne školy majú tú podmienku, že rodičia musia aj doma s deťmi fungovať napríklad na princípoch Montessori. My to nemáme ako podmienku. Mali sme však aj prípady, v ktorých dal rodič dieťaťu v šatni po zadku a nakričal naňho. Vieme, že sa to deje a snažíme sa im alternatívu ukázať práve cez vzdelávanie a dobrovoľníctvo. Ak by sme si to totiž dali ako podmienku, nedali by ich na našu školu a tomu dieťaťu by sme v konečnom dôsledku nijako nepomohli.
Bez školného
Hovorili sme o tom, že Rozmanita zatiaľ nie je v sieti, a preto na svoj chod nedostáva príspevky od štátu. Ako laboratórnu školu financujete?
Približne 40 percent nákladov školy pokrývajú dary od našej komunity – rodičov, priateľov, dobrovoľníkov, ktorí veria v náš koncept. Tradične nazývané Združenie rodičov a priateľov školy. Podporujú nás svojimi dvomi percentami aj darmi.
Je to taký bežný školský fundraising, ktorý si napríklad robí každá štátna škola v USA, no na Slovensku to veľmi školy zatiaľ nerobia. Nie sme však súkromnou školou s poplatkami – nikdy nebudeme vyberať školné.
Ďalších 60 percent pokrývajú zatiaľ firemní partneri, väčší donori a filantropi, nadácie či iné granty, ktoré cielia na podporu inklúzie v školstve. Keď sa nám podarí nájsť vhodné priestory, v ktorých by sme mohli dlhodobo fungovať, tak sa nám podarí zaradiť do siete škôl a budeme mať nárok na normatívy na dieťa od štátu, ktoré by pokryli približne 60% nákladov školy. Vhodné priestory sú pre nás teraz kľúčové.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Ako organizácia máme ďalšie náklady spojené s vývojom nových metodík, nástrojov, ďalších programov, komunikáciu a budovanie partnerstiev pre systémovú zmenu. Fungujeme len vďaka našim partnerom, ktorí veria v našu víziu tak silno ako my, len vďaka nim budeme vedieť ďalej rásť a pomôcť tisíckam škôl po celom Slovensku.
Ako plánujete myšlienku inkluzívnych škôl rozširovať? Vzniknú časom aj ďalšie Rozmanity alebo sa budete snažiť skôr inšpirovať už existujúce školy?
Laboratórna škola Rozmanita má už zabehnutým školám ukázať, že sa to dá a podať im spolu s partnermi pomocnú ruku na ich ceste k inklúzii. Nejdeme cestou franšízy. Po vybudovaní laboratórnej školy bude druhá fáza zameraná na zodpovedanie otázky, čo z toho, čo funguje v laboratórnej škole funguje aj v iných školách, ktoré neboli postavené na inkluzívnych pilieroch.
Ako vieme najlepšie využiť laboratórnu školu na podporu premeny škôl? Rozširovanie budeme robiť postupne. V školskom roku 2025/26 plánujeme spustiť pilotné overovanie nástrojov, ktoré tu vyvíjame, na ďalších šiestich školách po celom Slovensku.
V tretej fáze plánujeme všetky naše poznatky zhrnúť do jedného komplexného programu premeny škôl na inkluzívne. To bude viacročný proces, ktorým školy budeme spolu s partnermi sprevádzať. V tom bude laboratórna škola stále kľúčová. Prvý krok totiž vždy bude o tom, že učitelia a rodičia v nej potrebujú stráviť nejaký čas, aby videli, že sa to dá a že to funguje.
