V priemyselnom parku vo Voderadoch otvorili novú modernú fabriku na výrobu stavebných panelov zo slamy. Stojí za ňou litovsko-slovenská spoločnosť EcoCocon. Jeden závod už funguje v Litve od roku 2008. Druhý teraz postavili a uviedli do prevádzky na Slovensku. Podobné plne automatizované fabriky chce spoločnosť stavať po celej Európe, ale aj v Kanade či USA.
Ich slamené panely sa už v súčasnosti využívajú vo viacerých projektoch v Európe či USA. Od svojho založenia v roku 2008 stavebníci postavili viac ako 400 budov zo slamených panelov od EcoCocon. Vyrástlo z nich napríklad aj budhistické centrum v USA, aktuálne stavajú aj 12-poschodovú budovu vo Švédsku.
V hre je tiež možnosť, že by sa zo stavebných slamených panelov stavalo aj jedno z najväčších logistických centier v Európe. Na Slovensku boli z ich slamených panelov postavené desiatky domov.
Panely EcoCocon. Zdroj: EcoCocon
Panely EcoCocon. Zdroj: EcoCocon
„Máme veľmi zaujímavé projekty rozbehnuté aj v zahraničí, ktoré môžu radikálne zmeniť objem výroby,“ tvrdí pre Forbes CEO spoločnosti Bjorn Kierulf. Aktuálne sa v slovenskej fabrike vyrába 30-tisíc štvorcových metrov stenových panelov ročne, čo je ekvivalent pre približne 250 domov.
„Nové projekty nás preto môžu veľmi rýchlo posunúť dopredu,“ vysvetľuje s tým, že budovanie ďalších nových tovární bude záležať od toho, aká bude situácia na trhu a ako sa bude ďalej trh s panelmi zo slamy rozvíjať.
Slovenská investorka
Moderná fabrika umožní priemyselnú výrobu inovatívnych stenových panelov z dreva a slamy, čím významne prispeje k prechodu na ekologickejšie a udržateľnejšie stavebné postupy. Cieľom je, aby stavali nové továrne na panely zo slamy čo najbližšie ku zákazníkom, aby sa nemuseli prepravovať cez celý svet.
Environmentálny aspekt a možnosť ďalej škálovať firmu vzbudil pred piatimi rokmi záujem u Slovenky Petry Régnacq Trnkovej. Rozhodla sa, že vstúpi do firmy v roku 2019. „Bola som unesená z toho, aký má tento produkt potenciál v rámci klimatickej krízy,“ tvrdí pre Forbes s tým, že podnet na vstup do firmy prišiel od jej manžela, ktorý je stavbár a priviedol ju k tomuto produktu.
„Oslovilo ma to hlavne z hľadiska, aký má produkt potenciál transformovať celý stavebný sektor a tiež potenciál aj na škálovanie firmy. Vďaka automatizácii ho vieme dostať do celého sveta,“ hovorí o dôvodoch, prečo sa rozhodla do firmy zainvestovať. V súčasnosti je majoritnou vlastníčkou vo firme, ktorú vedie spolu s Bjornom Kierulfom. Spoločnosť si taktiež presťahovala sídlo na Slovensko. A práve odtiaľto ju zrejme čaká ďalšia expanzia za hranice.
Petra Régnacq Trnková je dcéra jedného z najbohatších Slovákov a spoluzakladateľa spoločnosti Eset Miroslava Trnku, ktorý sa v minuloročnom rebríčku najbohatších ľudí zo Slovenska ocitol na piatom mieste s majetkom 800 miliónov eur.
Podnikaniu so sociálnym dosahom a problematike životného prostredia sa Petra Régnacq Trnková venuje už dlhšie. V minulosti pôsobila ako konzultantka v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a tiež v Nadácii Zastavme korupciu.
Prírodný materiál na masový trh
Z malého trhu ekologických nadšencov by chceli prírodné stavebné produkty priniesť na masový trh. Slama sa na stavbu domov síce používala už v 19. storočí, no nikdy sa tomuto prírodnému produktu nepodarilo preraziť na masovom trhu. Slama má pritom veľmi dobré izolačné a protipožiarne vlastnosti. Navyše je to trvácny materiál, ktorý vydrží aj sto rokov.
Panely sú vyrábané s veľkou presnosťou, vďaka čomu sa vedia prispôsobiť akémukoľvek architektonickému projektu. „Sme schopní vyrobiť modulárne panely, ktoré sa podobajú veľkým kockám lega. Dá sa z nich vytvoriť akákoľvek budova,“ vysvetľuje Kierulf.
Priemerný panel je zložený z približne 10 percent dreva a 89 percent slamy. Firma deklaruje, že drevo pochádza z udržateľného lesníctva a slama z lokálnych fariem. „Panely uschovávajú v seba oxid uhličitý z atmosféry, ktorý sa do slamy dostal počas jej rastovej fázy,“ opisuje výhody produktu Petra Régnacq Trnková.
Ten je bezpečne uložený v konštrukcii domov, výsledkom čoho je pozitívny vplyv na životné prostredie. Spoločnosť vypočítala, že panely v bežnom rodinnom dome s externými stenami o rozlohe 130 štvorcových metrov uložia viac ako 12 ton oxidu uhličitého.
Logistické centrum zo slamy
Celý proces výroby panelov sa realizuje najnovšie aj v novej modernej fabrike vo Voderadoch, ktorá je tiež postavená zo slamených panelov. Aktuálna výroba slovenskej fabriky je desať panelov za hodinu, čo je ročná kapacita 30-tisíc štvorcových metrov panelov pri jednej zmene.
Fabrika je plne automatizovaná, čo vyžaduje iba hŕstku pracovníkov na obsluhu strojov. „V jednej zmene na obsluhu zariadení nám stačia traja ľudia,“ vysvetľuje Régnacq Trnková. V tejto hale vedia ísť až na tri smeny, čo by bolo spolu až 90-tisíc štvorcových metrov, čo je deväťnásobok ich súčasnej kapacity. Výška investície do novej výrobnej haly a robotov v nej bola sedem miliónov eur. Malý tím ľudí dokáže v takejto fabrike vyrábať množstvo panelov.
Moderná fabrika vo Voderadoch. Zdroj: EcoCocon
Moderná fabrika vo Voderadoch. Zdroj: EcoCocon
Ich slamené panely v pilotnom projekte vyskúšala aj svetoznáma architektonická kancelária Henning Larsen z Dánska, ktorá je známa aj projektami z dreva. V portfóliu má aj jedno z najväčších logistických centier v Európe navrhnuté práve zo slamených panelov. Nachádza s v Holandsku a tender stále beží.
Ak sa architektom z Dánska podarí tento projekt vyhrať, tak to bude výhra aj pre slovenskú firmu. O dva týždne sa rozhodne, či tento veľkolepý projekt bude postavený zo slamených panelov od EcoCocon.
Kierulf dodáva, že ak developeri uvidia veľké zahraničné projekty, môže ich to inšpirovať k postaveniu niečoho väčšieho aj na Slovensku. Ich cieľom je do roku 2034 vyrábať až milión štvorcových metrov panelov zo slamy za rok.
