Kofola zaznamenala vlani rekordné výsledky. Rast tržieb i hrubého zisku pred odpismi a úrokmi prekonal očakávania mnohých analytikov. Na správaní slovenských zákazníkov sa paradoxne pozitívne podpísali obavy zo zdražovania.
Kofole pomohol predovšetkým vyšší dopyt Slovákov, ktorý nečakane potiahla nahor „cukrová daň“. Na radosť je však priskoro.
Vyššia DPH, ale hlavne zavedenie takzvanej dane z cukru znamenajú výrazné zdraženie nealkoholických nápojov s obsahom cukru. Ale až od tohto roka. Vlani bola situácia celkom iná.
Koncom vlaňajška na to Slováci reagovali mohutným predzásobením, ktorý Kofole zdvihol hospodárske výsledky za posledný štvrťrok.
„Skutočný organický rast tržieb bol cez desať percent, ďalšie necelé dve percentá predstavoval navýšený nákup niektorých zákazníkov daný prichádzajúcou cukrovou daňou. Rok 2024 bol teda skutočne skvelý,“ tvrdí pre Forbes.sk riaditeľ českej a slovenskej Kofoly Daniel Buryš.
Kofola ČeskoSlovensko za rok 2024 vykázala rast konsolidovaných tržieb o vyše 30 percent na 454 miliónov eur (11,3 miliardy českých korún). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA poskočil takmer o polovicu na 75 miliónov eur (1,87 miliardy českých korún).
Na Slovensku však firma očakáva v tomto roku vytriezvenie v podobe medziročného prepadu tržieb. Aké veľké, zatiaľ nehovorí. Dôvod poklesu tržieb má byť opäť zdražovanie.
Forbes Marek Mucha
„Pre tento rok veľký optimizmus očakávať nemôžeme. Predzásobenie je technikália, jednorazový vplyv. Zásadné je, ako poklesne celý trh po zavedení cukrovej dane. Tá je naozaj extrémne vysoká.,“ mieni šéf spoločnosti Kofola v Česku a na Slovensku.
„Výrobcovia nemali inú možnosť ako preniesť tento náklad do cien, ktoré kvôli tomu narástli o desiatky percent. Pre niektoré kategórie, ako sú sirupy, to môže byť až likvidačné,“ dodáva Buryš.
Kofola má obavy
Daň zo sladených nealkoholických nápojov zavádza nove daňové poplatky stanovené v rôznych sadzbách podľa obsahu cukru či kofeínu. Na pultoch predajní sú teda od januára tohto roka produkty Kofoly s vyššou cenovkou.
Kofola je už od oznámenia plánu prijať špeciálne zdanenie sladených nápojov výrazným kritikom tohto kroku slovenskej vlády. Považuje ho za razantné ovplyvňovanie podnikateľského prostredia. Cukrovú daň vníma ako diskriminačnú.
„Nerozumieme, prečo v čokoláde, sušienkach a ostatných sladkých potravinách cukor nevadí, ale v nápojoch, a to napríklad aj v ochutených minerálkach, áno,“ vysvetľuje Buryš.
Šéf Kofoly Jannis Samaras. Foto: Marek Mucha, Forbes
Ani nepriaznivé daňovo-odvodové prostredie však nevedie k ohrozeniu aktivít Kofoly na Slovensku. „Slovensko je a zostane pevným pilierom našej stratégie. Úspešne tu podnikáme, zamestnávame ľudí a odvádzame dane,“ uisťuje riaditeľ Daniel Buryš.
Hlavnou devízou Slovenska je podľa spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko dostupnosť kvalitných vodných zdrojov, ktoré sú v nápojovom biznise kľúčové.
Do portfólia spoločnosti patria zdroje pramenitých a minerálnych vôd Kláštorná Kalcia, Ondrášovka, Korunní a Radenska. Najvýznamnejším zdrojom je však Rajec zo slovenskej Rajeckej doliny.
Závod v Rajeckej doline
Spoločnosť tvrdí, že sa aktívne pokúša motivovať napríklad miestnych poľnohospodárov, aby používali prostriedky, ktoré neohrozia kvalitu vody. Spolu s ďalšími subjektami prispela k vyhláseniu niektorých lokalít v oblasti za bio lokality.
V Rajeckej doline Kofola takisto založila neziskovú organizáciu Kvapka Rajeckej doliny, ktorá realizuje vodozádržné opatrenia. Rovnako ako všetky firmy v nápojárskom biznise tiež firma investuje do zefektívnenia využívania vodných zdrojov.
Práve v regióne „rajeckého zdroja“ sa nachádza aj výrobný závod Kofoly na Slovensku. Posledný dostupný údaj z roku 2023 hovorí o tom, že tam pre Kofolu pracuje 336 zamestnancov. Tržby slovenskej dcérskej firmy Kofoly od roku 2020 každoročne rastú.
Spoločnosť Kofola ČeskoSlovensko je od roku 2023 aj tretinovým majiteľom slovenskej firmy General Plastic.
Firma, v ktorej vlastnia ďalšie tretiny konkurenčná Mattoni a slovenský miliardár Ján Sabol cez spoločnosť GP Alliance, vyrába v Kolárove polotovary pre výrobu plastových fliaš a recykluje použité plastové fľaše. Kofola vďaka tomu prepojila kľúčové medzičlánky výrobného cyklu.
Spoločnosť v roku, kedy do nej vstúpila, zaznamenala výrazný medziročný pokles zisku aj tržieb – stratu 433- tisíc eur v roku 2023 zo zisku 847-tisíc eur v predchádzajúcom roku.
Marek Mucha
Podobný vývoj badať aj pri tržbách: kým v roku 2022 dosiahli 32,8 milióna eur, v roku 2023 to bolo už len 20,2 milióna eur. Podľa Kofoly šlo o dôsledok energetickej krízy.
Podľa tržieb za rok 2024, ktoré má Forbes k dispozícii, sa však Kofola vracia po prepadoch späť k rastu.
Voda odplavila sudy
Kofolu vlani výrazne zasiahli povodne, ktoré zaplavili výrobné závody na Morave a v Sliezsku. Spoločnosť však prevádzky obnovila v pomerne rýchlom čase, a tak škody neboli také vysoké, ako sa v úvodných dňoch pohromy zdalo.
Na istú dobu síce pre masívne záplavy v oblastiach, kde stoja kľúčové továrne Kofoly, došlo k prerušeniu distribúcie českým zákazníkom, no firma dokázala stratu dohnať. Vlaňajšok končila na českom trhu podobnými hospodárskym výsledkami ako predvlani.
Podľa prezentovaných výsledkov predaj v Česku podporovali hlavne marketingovo silne poháňané produkty, prezentované ako vhodný nápoj na cestách – napríklad v plechovkách. Tie v Česku medziročne vzrástli v predaji o 25 percent.
Samarasovci ovládajú českú Kofolu, ktorá patrí medzi najväčšie rodinné podniky v Česku. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Povodne zo značiek zasiahli najviac značku UGO, ktorá predáva šťavy, smoothies, malinovky a podobné produkty. Jej distribúcia vypadla až na päť týždňov.
Na druhej strane, vlani výrazne rástla značka Leros, produkujúca hlavne bylinné čaje. Dá sa povedať, že práve produktová diverzifikácia pomohla Kofole prečkať krízové obdobia.
Kofola za hranicami
Na trhoch mimo Česka a Slovenska zaznamenala rast chorvátska Radenska Adriatica, ktorá spadá pod značku Kofola. Predaj vzrástol o 8,3 percenta v Chorvátsku a o päť percent v Slovinsku. Firma môže za dobrý výsledok ďakovať paradoxne klimatickej zmene, ktorá zapríčinila predĺženie dovolenkovej sezóny.
Kofola vlani vstúpila taktiež do sektora pivovarníctva. V Česku kúpila najprv väčšinový podiel v Pivovare Triangl, to ale súviselo s nákupom väčšinového podielu v Pivovary CZ Group, kde vlastní významný podiel aj známy český miliardár Libor Winkler.
Firma produkuje populárne pivá Holba, Zubr, či Litovel. Táto spoločnosť vlani rástla v tržbách, no podľa tvrdenia firmy v tlačovej správe to viedlo hlavne k pokrytiu nákladov.
Na pivovarníctvo však zrejme Kofola ako na jeden z cieľových segmentov vsádza, kúpila totiž aj Pragerovy Sady Libina – z jablkových sadov v Jeseníkoch sa produkuje známy cider. Firma taktiež vstúpila v začiatku roku 2024 do prevádzkovateľa nápojových automatov s rastúcimi tržbami Mixa Vending, kde má tesne minoritný podiel.
Hlavnou postavou stojacou za Kofolou je Jannis Samaras. Ten sa po roku 2000 rozhodol oživiť značku Kofola a ovládol veľkú časť trhu s nealkoholickými nápojmi v Česku a na Slovensku. Do portfólia Kofoly patria aj nápoje Rajec, Korunná, Ondrášovka, Kláštorná Kalcia, Ugo, Jupík, Vinea, Semtex, ale aj pivovary Holba, Zubr a Litovel či čaje Leros.
