Mal to byť veľkolepý zápas medzi dvojicou futbalových superhviezd Cristianom Ronaldom a Lionelom Messim a začiatok sľubného startupu, do ktorého investori naliali milióny. Nakoniec z ambicióznych plánov podnikateľa Roberta Bonniera, ktoré skončili fiaskom, vzišiel akurát tak ostrý súdny spor.
Bonnier, technologický podnikateľ pôvodom z Holandska, ktorý zarobil začiatkom milénia na dot.com bubline, plánoval v roku 2021 zorganizovať grandiózny futbalový turnaj. Mali v ňom vystúpiť futbalové superhviezdy ako napríklad Cristiano Ronaldo a Lionel Messi.
Financial Times píše, že Robert Bonnier uvažoval za účasť svetových hráčov zaplatiť 80 až 110 miliónov eur. Pohár fanúšikov sa mal konať v Londýne, alebo v Cardiffe. Cieľom bolo zrejme upriamiť pozornosť na Bonnierov startup v oblasti sociálnych médií Aaqua, ktorý v tom čase vznikal.
Veľkolepé plány
Bonnier na margo turnaja tvrdí, že to mal byť len akýsi predchádzajúci projekt, ktorý so spoločnosťou Aaqua nemal nič spoločné. Fanúšikovia však mali mať na vznikajúcej sociálnej sieti možnosť hlasovať o tom, ktorí hráči sa v turnaji predstavia.
Sociálna sieť mala ambície konkurovať Facebooku (Meta) ako platforma, na ktorej sa mali používatelia s podobnými záujmami navzájom spájať v „komunitách vášne“. Cieľom siete bolo spájať fanúšikov s komerčnými značkami a ich celebritnými ambasádormi.
Sociálna sieť Aaqua mala veľké plány. Foto: Aaqua (archív)
Plány finančníka boli pritom naozaj veľkolepé, a to ako pri budovaní siete, tak aj pri futbalovom zápase. Podľa dokumentov, ktoré si začiatkom júna všimli Financial Times (FT), si mala spoločnosť Aaqua prenajať lietadlo Airbus A380, ktoré by hostí prepravilo zo Sydney na zápas v Cardiffe s viacerými nákladnými medzipristátiami.
Cena za prenájom lietadla mala činiť 35-tisíc dolárov na hodinu. V plánoch sa uvádza, že o účasť na turnaji prejavili záujem aj zástupcovia Messiho a Ronalda.
Nádejný štart
Projekt komunitnej sociálnej siete sa zdal byť dokonale prispôsobený pre daný okamih. Podnikatelia ako Bonnier sa viezli na vlne rozmachu amerických technologických akcií, zatiaľ čo európski investori chceli objaviť potenciálnych domácich tech predátorov, ktorí by jedného dňa mohli vyzvať gigantov z Wall Street, píše FT.
Bonnier tvrdil, že pre startup získal podporu v celkovej výške zhruba 80 miliónov dolárov. Podporu mu vyjadril aj britský realitný magnát Nick Candy, ktorého spoločnosť Candy Ventures vložila peniaze do vznikajúcej sociálnej siete Aaqua.
Nick Candy z Candy Ventures, ktorý vložil peniaze do siete Aaqua. Foto: Candy Ventures
Bonnier ho mal presvedčiť opakovanými tvrdeniami, že o sieť prejavila záujem aj americká spoločnosť Apple a európsky konglomerát luxusného tovaru LVMH najbohatšieho Európana Bernarda Arnaulta.
Candy, presvedčený tvrdeniami Bonniera, vymenil svoj podiel v podcastovej platforme Audioboom v hodnote 6,75 milióna libier (7,94 milióna eur) za podiel v sociálnej sieti Aaqua.
Ďalším investorom do novej sociálnej siete bola investičná spoločnosť All Active Asset (AAA) kótovaná na burze v Londýne, ktorá sa špecializuje na technológie. Tá získala 36-percentný podiel singapurskej spoločnosti Aaquaverse, ktorá prevádzkovala sociálnu sieť Aaqua.
Futbalový zápas sa však nikdy neodohral a rovnako sa do rúk užívateľom nedostala ani sociálna sieť. V roku 2022 Aaqua prepustila väčšinu zo svojich 175 svojich zamestnancov a jej prevádzkovateľ, holdingová spoločnosť so sídlom v Singapure, požiadala o ochranu pred veriteľmi, zatiaľ čo reštrukturalizovala svoje dlhy.
Podvodné tvrdenia?
Päťdesiatštyriročný finančník Bonnier sa teraz zmieta v tvrdej súdnej bitke s Candym, ktorý tvrdí, že Bonnier mu o záujme spoločností Apple a LVMH klamal s cieľom presvedčiť ho, aby šiel do investície.
„Úplne ma obohral,“ povedal Candy pre FT. Bonnier tvrdí, že sa o sociálnej sieti rozprával minimálne dvakrát s Timom Cookom a Stevom Jobsom (ešte koncom 90. rokov).
Podľa dokumentov, do ktorých nahliadol portál Tech in Asia, mal Bonnier Candymu tvrdiť, že Apple drží v sociálnej sieti akcie v hodnote 576 miliónov eur a LVMH v hodnote 192 miliónov eur. Presviedčal ho, že dovedna chcú do siete investovať miliardu dolárov.
Viackrát sa mal stretnúť aj s Bernardom Arnaultom, napríklad pri otváraní niektorých obchodov Dioru v Jakarte, kde mal Arnault prejaviť záujem stať sa súčasťou startupu.
The Times oslovili spoločnosti LVMH aj Apple, ale ani jedna z nich Bonnierove slová nepotvrdila.
Súdny proces
Candymu sa podarilo vysúdiť príkaz londýnskeho súdu na zmrazenie aktív spoločnosti Aaqua po celom svete. Súdny proces na britskom súde začal v júli 2022 a ani v súčasnosti nie je prípad uzavretý.
Bonnier podvod poprel a pre Financial Times povedal, že obvinenia Candyho sú nezmyselné. Rozhodol sa podať protižalobu o náhradu škody vo výške približne 110 až 130 miliónov eur, ktorú podľa neho spôsobili príkazy na zmrazenie aktív.
V právnych podaniach uviedol, že tvrdenia spoločnosti Candy sú „nepravdivé“ a „založené na nepresných údajoch“. Britský mogul Nick Candy dnes tvrdí, že Bonnier zneužíva rozkaz na zmrazenie aktív ako výhovorku, a klamlivo ju označuje za pôvodcu problémov jeho spoločnosti s cash flow.
Aaqua lákala investorov na celkom nový zážitok zo sociálnych sietí. Foto: Aaqua (archív)
Spoločnosť AAA tiež podnikla právne kroky proti Bonnierovi. Tvrdí, že jej stále dlhuje takmer 1,5 milióna eur po tom, čo si od firmy vzal pôžičku, ktorú doposiaľ nesplatil.
V decembri získala AAA rozsudok britského najvyššieho súdu proti Bonnierovi a jeho manželke Nashide, a tým sa začalo konkurzné konanie. Bonnierovci sa spoliehali na to, že majú bydlisko v Spojených arabských emirátoch, a tak britské úrady nemôžu siahnuť na ich aktíva.
Ďalší veriteľ
Londýnska burza vydala v apríli 2023 aktualizovaný výhľad pre spoločnosť AAA, v ktorej píše, že vo februári minulého roka singapurský najvyšší súd rozhodol, že neexistuje primeraná vyhliadka na fungovanie navrhovanej schémy a že moratórium na konanie veriteľov by sa predĺžiť nemalo.
Celosvetový príkaz na zmrazenie majetku Bonnierovej spoločnosti Aaquaverse súdy zrušili v júni 2022. Príkaz bol podľa Candyho aj tak bezcenný, pretože Bonnier nevlastní žiadne hodnotné aktíva a údajne prebýva len v hotelových izbách.
V októbri 2022 bola holdingovej spoločnosti Aaqua (pozn. red. Aaquaverse Pte.) so sídlom v Singapure poskytnutá ochrana pred veriteľmi až do reštrukturalizácie dlhu.
Chystá sa pokračovanie?
Spoločnosť AAA si myslí, že Aaquaverse sa snaží získať ďalšie finančné prostriedky na reštrukturalizáciu a opätovné spustenie biznisu.
Bonnier v auguste roku 2022 zamestnancom povedal: „Možno budeme môcť opäť spolupracovať a pokračovať v misii spoločnosti Aaqua”. Minulý rok však sudca singapurského najvyššieho súdu zamietol žiadosť holdingu o predĺženie ochrany pred veriteľmi.
Robert Bonnier. Foto: The Times (archív)
Vo svojom rozhodnutí označil ocenenie duševného vlastníctva spoločnosti Aaqua za „dosť optimistické” a potom poznamenal, že „cintorín je plný nákladných a drahých aplikácií, ktoré napriek najlepším nádejam zúčastnených vyšli nazmar”.
Sériový podnikateľ
Bonnier je pritom vo svete venture kapitálu známa postavička. Na prelome milénia založil online biznis adresár Scoot, firmu, ktorá mala na vrchole valuáciu vyše dve miliardy dolárov (a hodnota jeho podielu bola v tom čase vyše 130 miliónov libier), ale napokon ju Bonnier v roku 2002 predal len za dva milióny, pričom kupujúci na seba prevzal aj vyše trojmiliónový dlh spoločnosti.
O dva roky neskôr dostal Bonnier v tom čase rekordnú pokutu od britskej FSA vo výške 290-tisíc libier za machinácie na trhu pri prevodoch akcií inej spoločnosti Regus, ktoré držal cez investičný vehikel Indigo, kde v tom čase pôsobil ako partner.
Po takmer dvoch dekádach od tohto ošiaľu sa Bonnier znova dostal na výslnie najprv s aplikáciou, od ktorej si investori sľubovali obrodenie sociálnych sietí, a napokon zažíva opäť známy pád, ibaže tentoraz aj so súdnou dohrou.
