Pôvodne ju lákala genetika. Okúsila manažment, obchod, marketing a do tridsiatky stihla pod náporom pracovných povinností aj vyhorieť. Simona Sedlárová mala na seba vždy vysoké nároky. Porozprávala nám aj o tom, ako niekedy zdravá dávka odvahy zaváži viac ako skúsenosti.
Prvá škola, na ktorú sa dostala, bola prírodovedecká fakulta. Chcela byť genetičkou. Po dlhých hodinách strávených v laboratóriu skúmaním vzoriek pod mikroskopom si uvedomila, že nie je typ, ktorý dokáže byť 13 hodín denne zatvorený v sterilnom prostredí a nevidieť živú dušu. Preto prešla na City University v Bratislave, na odbor manažmentu, a odtiaľ už nebolo ďaleko k marketingu.
Dnes, v tridsiatke, má za sebou niekoľko úspešných rokov v Adidase, kde na pozícii brand manažérky prinášala známu značku bližšie k slovenským zákazníkom. V súčasnosti plánuje v Bonami marketingové stratégie pre Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko.
O tom, ako sa vyvíjala jej kariéra, ako sa jej darí byť úspešnou na pozíciách, ktoré zvyčajne vyžadujú roky skúseností, ale aj o vysokom pracovnom nasadení, ktoré môže viesť až k vyhoreniu, sme sa rozprávali so Simonou Sedlárovou.
Len skúsenosti nestačia
Veľmi skoro si uvedomila, že chce v živote robiť predovšetkým to, čo ju baví. Popri vysokej škole robila v agentúre, ktorá spolupracovala so značkami Adidas a Reebok.
„Venovala som sa vtedy spolu s priateľom crossfitu a obe značky sa mi veľmi páčili. Dodnes si pamätám, ako na mňa počas konferencie, ktorú sme pre klienta organizovali, zapôsobila nová kolekcia s kúskami, aké sa u nás do predaja vôbec nedostanú. Vravela som si, že je to veľká škoda, keď sa o tom zákazníci nemôžu dozvedieť, lebo obchodníci nie všetko do predajne objednajú.“
Aj vďaka zohranému tímu v nej zostala z podujatia silná pozitívna emócia. „Približne o mesiac som napísala manažérovi tímu, že chcem pre nich pracovať. Mali zrovna otvorenú pozíciu a presne som im pasovala do požadovaného profilu.“
Po štyroch kolách pohovorov sa dostala do Adidasu, kde mala ako brand manažérka na starosti rozvoj značky Reebok. Bola mladá, nemala ešte veľa skúseností, no nechýbala jej odvaha.
„Často máme obavu prihlásiť sa na vytúženú pozíciu len preto, že 20 – 30 % z požadovaných zručností či vedomostí nespĺňame. To, čo neviem, sa však jednoducho naučím,“ hovorí Simona, ktorá za kľúčový faktor svojho úspechu považuje chuť učiť sa a odvahu ísť aj do vecí, ktoré nepozná.

Simona Sedlárová: Zdravá dávka odvahy je niekedy viac ako skúsenosti. Foto: Marianna Tomanová
Okolo seba mala skvelý tím ľudí. Navyše priamo spolupracovala so športovcami aj influencermi. „V tom čase začínalo rásť povedomie o crossfite na Slovensku, takže sme spolupracovali s crossfit komunitou a sponzorovali atlétov. Potom sa k tomu pripojil Spartan Race a MMA. Možno si niektorí pamätajú aj na BeMoreHuman Tour, v rámci ktorej sme organizovali celé leto outdoorové tréningy zadarmo. Naším cieľom bolo priniesť značku bližšie k ľuďom, aby ju mohli doslova zažiť.“
Keď dá telo stopku
Práca ju bavila, a tak sa s nadšením púšťala do jedného projektu za druhým. „Neskôr sa začali objavovať zdravotné problémy – alergie, intolerancia, únava, bolesti brucha… Prestala ma baviť práca. Skončilo to tak, že som veľmi ťažko ochorela na obyčajný chrípkový vírus. Po vyšetreniach mi lekárka oznámila, že mám extrémne vyčerpaný organizmus a že musím niečo zmeniť. A to hneď. Sama na seba som vytvárala veľký tlak, brala som projekt za projektom, lebo ma to bavilo. Bežne som pracovala aj 10 –12 hodín denne. Darilo sa mi, bola som na vrchole síl a odrazu prišiel pád,“ spomína Simona na svoju skúsenosť so syndrómom vyhorenia.
Vďaka ústretovosti nadriadených si mohla zobrať na tri mesiace voľno. „Zbalila som sa a odcestovala na Bali, kde som prvý mesiac len cvičila jogu a meditovala. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Nevedela som vôbec oddychovať, v hlave som to mala nastavené tak, že musím každú minútu času efektívne využiť a stále musím niečo robiť. Pri pozeraní seriálu som mala dokonca výčitky, že sa nikam neposúvam. Po týždni som sa však začala pomaly uvoľňovať.“

Práca ju bavila, a tak sa s nadšením púšťala do jedného projektu za druhým. Potom prišli zdravotné problémy – telo dalo stopku. Foto: Marianna Tomanová
Keď sa vrátila späť do práce, zistila, že vie oveľa efektívnejšie pokračovať v rozbehnutých projektoch a posunula sa dokonca aj na novú pozíciu. „Vyhorenie bola veľmi nepríjemná skúsenosť a naozaj to neprajem nikomu zažiť – všetky tie depresívne stavy, do ktorých sa človek dostane ľahšie a rýchlejšie, než by čakal,“ dodáva Simona.
Nová práca prišla náhodou
Táto skúsenosť jej pomohla aj v novej práci. „Naučila som sa, že hoci je práca pre mňa dôležitá a chcem ju robiť ešte mnoho rokov, musím si vedome plánovať aj čas pre seba.“
Novú prácu nehľadala, náhodou zbadala príspevok na Instagrame, kde Bonami odkazovalo na voľnú pozíciu „brand strategist“ pre Slovensko s možnosťou práce z domu.
„Vtedy sme s priateľom kvôli jeho práci neustále cestovali medzi Prahou a Bratislavou. Veľa som šoférovala, starala sa o dve domácnosti a už toho začínalo byť dosť. Povedala som si, že toto je presne to, čo by som potrebovala a naviac v segmente, ktorý ma prirodzene baví. Interiérový dizajn mi bol vždy blízky. Doma mám niekoľko škatúľ dekorácií a všetky farby vankúšov na každú sezónu.“
Rozhodla sa, že to skúsi a na inzerát odpovedala. Skôr než nastúpila, absolvovala s vedením firmy veľa intenzívnych stretnutí, kde diskutovali o Bonami, o vízii.
„Nakoniec som zakotvila na pozícii, ktorú vtedy ešte nemali vytvorenú. Len vedeli, čo budú v blízkej dobe potrebovať a ja som im do konceptu zapadla. Ponúkli mi o úroveň vyššiu pozíciu a čím viac sme sa o tom rozprávali, tým viac som bola nadšená. A tak som si povedala, že je čas na zmenu. Myslím, že to bola práve kombinácia skúseností z marketingu a obchodu, ktoré mi pomohli nové miesto získať. Vďaka znalostiam z krajín CEE (strednej a východnej Európy, pozn. ed.) rozumiem rozdielom medzi spotrebiteľským správaním v rôznych štátoch, viem ako budovať značku, ale zároveň som si vedomá, že firma sa neuživí z peknej kampane, musí byť aj výnosná.“
Esenciou úspešného marketingu je podľa Simony schopnosť vcítiť sa do pozície zákazníka. „Firmy často žijú v bubline, lebo so svojou značkou a produktmi prichádzajú do kontaktu denne, a to skresľuje ich vnímanie. Samozrejme, ideálne je mať teoretické poznatky podložené aj prieskumom a dátami,“ vysvetľuje.
Keď iní šetrili, oni investovali
Za posledný rok prešlo Bonami veľkou zmenou, rapídne zlepšilo svoje služby aj sortiment, posunulo sa v oblasti povedomia o značke. Tam, kde iní na začiatku koronakrízy zvolili opatrnejšiu cestu šetrenia a škrtali rozpočty, Bonami sa rozhodlo zariskovať a investovať – do skladov, nového tovaru, do ľudí, ale aj do kamenných predajní.
„Toto riziko sa rozhodne vyplatilo. A čo sa týka mojej úlohy, prioritou na tento rok je pokračovať v budovaní povedomia o značke. Chceme tiež pokračovať v zlepšovaní našich služieb a poradenstva. Zamýšľame sa, ako zefektívniť balenie a používať čo najmenej obalov. Snažíme sa mať čo najviac dodávateľov z Európy, čím sa opäť zjednodušuje doprava. A máme v pláne otvárať aj ďalšie predajne. V Bratislave do konca roka pribudne ešte jedna. Našťastie na to nie som sama, mám okolo seba skvelý tím ľudí a šikovné brand manažérky, ktoré sú odborníčkami na dané krajiny. Takže verím, že sa nám to spoločne podarí,“ dodáva Simona.
Andrea Gregorová už takmer 10 rokov píše príbehy značiek. Zakladateľka agentúry PR Stories preniesla skúsenosti z médií do kreatívnych spoluprác s menšími aj väčšími značkami. Stará sa o ich autentickú komunikáciu a snaží sa ju vnášať do života ľudí – prirodzene, zmysluplne a s pridanou hodnotou. Projekty, ktorým sa najradšej venuje, spája jeden spoločný menovateľ: kráčajú smerom k trvalej udržateľnosti a motivujú k zmene aj ostatných.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.