Na jednej strane sa hovorí o úžasných možnostiach umelej inteligencie (AI – artificial intelligence) v rôznych oblastiach života vrátane biznisu. Vznikajú však aj výzvy, ktoré podpisujú technologické osobnosti ako Steve Wozniak alebo Elon Musk, upozorňujúce na nutnosť pozastavenia experimentov s AI. K čomu sa prikloniť?
O výhodách aj rizikách nástrojov na báze neurónových sietí, ako je ChatGPT, Stable Diffusion alebo Midjourney, píše v komentári Andrej Svitek zo spoločnosti Trask, ktorý sa špecializuje na návrh a vývoj rozsiahlych produkčných AI systémov:
Umelá inteligencia nie je nová technológia. Jej koncept existuje už dlho a prvýkrát ju využili na newyorskej Cornellovej univerzite v druhej polovici 50. rokov. Neurónové siete poznáme od 60. rokov minulého storočia. Pod dnes používanou skratkou „AI“ sa však skrýva oblasť generatívnej umelej inteligencie, ktorá nedávno zažila boom najmä s rozšírením ChatGPT medzi širokú verejnosť.
Prehľad typov generatívnej AI
| Oblasť | Produkt |
| Generovanie textu | ChatGPT, Bard |
| Generovanie obrázkov | Dall-E, Midjourney |
| Generovanie videa | Runway |
| Generovanie hudby | Boomy (ChatGPT ako noty) |
| Generovanie postáv osôb | Synthesia, DeepBrain AI |
| Generovanie syntetických dát | Mostly AI |
| Generovanie kódu | GitHub Copilot, ChatGPT |
1. Efektivita a produktivita.
Umelá inteligencia dokáže spracovávať a analyzovať veľké množstvo dát oveľa rýchlejšie a presnejšie, než to zvládne človek. Analýza, rešerše a súhrn existujúcich informácií tak budú významne jednoduchšie, kvalitnejšie a komplexnejšie, než boli naše doterajšie schopnosti. Organizáciám a podnikom umožní vykonávať komplexné rozbory a rozhodovať oveľa rýchlejšie a s väčšou presnosťou.
Aktuálne sú možnosti a znalosti generatívnych AI stále obmedzené, do budúcnosti sa však pracuje napríklad na využívaní vedeckých prác alebo citlivých materiálov, ako sú produktové dokumentácie, interné smernice a pracovné postupy.
2. Vyššia miera automatizácie.
Predpokladáme posunutie automatizácie na novú, doteraz nepoznanú úroveň. Vďaka umelej inteligencii budú rýchlejšie a vo vyššej kvalite vznikať nové typy aplikácií, umožňujúce automatizáciu aj v oblastiach, kde to doteraz nebolo z rôznych dôvodov možné.
S tým, ako poklesnú náklady na ňu, bude ekonomicky zmysluplné ísť do oblastí, kde to dnes nedávalo z pohľadu návratnosti investície zmysel.
3. Inovácia.
Generatívna umelá inteligencia nám otvára nové možnosti prakticky v každej oblasti. Forma komunikácie medzi človekom a strojom postupne prejde od klávesnice a myši ku konverzácii medzi človekom a strojom. Napríklad v medicíne umožňuje generatívna AI vývoj nových liečiv a diagnostických nástrojov.
Každý človek bude mať svojho virtuálneho „kamaráta“, ktorý mu pomôže v rôznych situáciách – napríklad s výberom a rezerváciou dovolenky, výberom vhodného obleku a podobne. Ide o úplne novú dimenziu. Všetko prebieha formou konverzácie človeka so strojom, ktorá zrazu získa ľudský rozmer.
Môžeme si predstaviť aj technické oblasti, kde generatívna AI pomôže s vytvorením syntetických dát: napríklad obrazov pre tzv. deep learning algoritmy, ktoré pomôžu s natrénovaním novších vyšších verzií umelej inteligencie.
…a tri dôvody prečo sa AI obávať
Obavy z toho, že sa umelá inteligencia utrhne z reťaze a bude chcieť nahradiť ľudstvo, sú zatiaľ nereálne. Pokiaľ ju použijeme pre dobré veci, bude nám pomáhať. Avšak zároveň je dostupná ľuďom, ktorí majú možnosť ju zneužiť pre osobné ciele – získať moc, poškodiť, vyhrať voľby…
Identifikovali sme tri hlavné oblasti, ktoré predstavujú riaditeľné riziká:
1. Rýchlosť vývoja.
Za posledných 12 mesiacov sme svedkami zverejňovania nových, robustnejších, rýchlejších a kvalitnejších modelov generatívnej umelej inteligencie. Avšak zatiaľ neberieme do úvahy otázky bezpečnosti, zneužiteľnosti a etiky, ktoré musia ísť ruka v ruke s rastúcim výkonom, inteligenciou a schopnosťami AI.
Z toho dôvodu vznikla výzva na dočasné pozastavenie vývoja nových modelov, ktorú podporilo vyše 1500 akademikov a akademičiek a 1800 mien zo sveta biznisu a technológií.
2. Schopnosť rozoznať, čo je pravda, a čo je lož.
Vďaka umelej inteligencii je tvorba takzvaných deep fakes a dezinformácií jednoduchšia, lacnejšia aj presvedčivejšia. Už dnes vidíme falošné videá a fotodokumentácie z vojny na Ukrajine alebo napríklad uväzneného Donalda Trumpa. AI je zatiaľ bez emočnej inteligencie a morálnej identity – jednoducho vytvorí to, o čo ju ktokoľvek požiada.
AI tiež nie je stopercentne presná. Nedá sa na ňu bezmyšlienkovite spoliehať a brať jej výstupy ako vždy pravdivé. Naopak, bude stále dôležitejšie byť kritickými a premýšľať nad informáciami, ktoré k nám plynú.
Nepresnosť a spoľahlivosť výstupov plynie z dát, na ktorých sa umelá inteligencia učí. Nie všetky verejne dostupné dáta sú navyše vhodné pre trénovacie sady – skúste si predstaviť, ako sa bude správať AI natrénovaná na propagandistických materiáloch Tretej ríše…
3. Otázka autorstva, ochranných práv plynúcich z používania výstupov AI.
Otázka duševného vlastníctva a odmeny za citácie, prepoužitie alebo patenty je doteraz nevyjasnená. Potrebujeme predovšetkým vyriešiť množstvo otázok, ako zabrániť zneužitiu. Minimálne bude dobré jednoznačne a férovo odlíšiť, čo vytvoril človek, a čo umelá inteligencia.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbesu a jeho autorom je Andrej Svitek.
