Niektorí ľudia milujú svoju prácu, podľa prieskumu spoločnosti Gallup je 48 percent obyvateľov USA v práci úplne spokojných. Nezabúdajme však na tých, ktorí sa snažia prežiť každý deň v kancelárii s rovnakými sivými stenami, arogantným šéfom a umierajúcou rastlinou a spolu s kávou prehĺtajú aj to, čo by chceli povedať. Znie vám to povedome?
Pravdou je, že väčšina ľudí neopúšťa prácu, pretože im chýba prehľad alebo nemajú jasno v tom, čo by chceli robiť. Štúdie ukazujú, že až 79 percent zamestnancov odíde zo zamestnania pre niečo, čo nemôžu zmeniť: napríklad nevyhovujúce pracovné prostredie, v ktorom sa cítia nedocenení.
Žiaľ, zamestnanci, ktorí sa cítia podhodnotení, pravdepodobne nie sú tými, ktorí môžu priamo upravovať pracovné prostredie. Môžu však iniciovať rozhovory so šéfom alebo s kolegami, ktoré by mohli priniesť zmenu.
Ak sa rozhodnete začať konverzáciu na pracovisku, uistite sa, že ste pripravení. Inak hrozí, že nechtiac poviete niečo, vďaka čomu váš pocit márnosti ešte viac zosilnie. Tu sú tri kroky, ktoré vám pomôžu pripraviť sa na takýto náročný rozhovor.
1. Vyhodnoťte situáciu.
Až 21 percent zamestnancov v USA si podľa prieskumu myslí, že pracovná organizácia sa nestará o ich blaho. Ak to znie ako aj váš príbeh, zamyslite sa, či nie sú vaše pocity len prejavom úzkosti z práce.
Ak vám kolegovia alebo šéf neposkytujú žiadnu spätnú väzbu alebo priateľskú konverzáciu, často začnete o sebe pochybovať: „Majú ma radi? Robím dobre svoju prácu?“ Posudzovanie týchto myšlienok nebude príjemné, ale je potrebné, aby ste zistili, či ste skutočne podceňovaní, alebo sa len príliš strachujete.
Spozornieť by ste mali, ak máte kolegov a šéfov, ktorí:
- vás prekrikujú,
- nevšímajú si vašu fyzickú prítomnosť ani prínos pre spoločnosť,
- dostatočne vám neplatia,
- ignorujú vaše nápady a pripomienky.
Skúste sa zamyslieť nad konkrétnymi prípadmi, pri ktorých ste sa v práci cítili nedocenení a položte si otázku, či existuje nejaké racionálne vysvetlenie alebo ospravedlnenie. Ak začnete ostatným vyčítať všetky malé prehrešky voči vašej osobe, budete pôsobiť príliš emocionálne, je však užitočné nechať si v zálohe niekoľko príkladov.
2. Pripravte sa na akciu.
Ak dospejete k záveru, že ste skutočne v práci nedocenení, je čas prejsť do prípravnej fázy. Zapíšte si na papier, čo a ako chcete povedať. Zamyslite sa nad tým, s kým hovoríte a aká je jeho osobnosť. Je optimistický a otvorený nápadom? Vyjadrite svoje emócie a vymyslite niekoľko riešení, ktoré by mohli problém vyriešiť.
Preferuje skôr strnulý štýl vedenia? V tom prípade diskutujte o faktoch a vyhnite sa prehnaným emóciám. Zamyslite sa aj nad jazykom, ktorý druhá osoba používa. Ako vyjadruje svoje myšlienky? Ak situáciu vysvetlíte slovami, s ktorými ten druhý rezonuje, pomôže mu to pochopiť, prečo sa v práci cítite nedocenení.
Nemusíte mať naplánovanú celú konverzáciu, ale je užitočné vedieť, kde chcete začať.
3. Uskutočnite svoj plán a pozorujte vývoj.
Teraz je čas dopiť kávu a začať konať (aj keď by ste mali kávu pravdepodobne vynechať, ak ste často nervózny).
Oslovte svojho šéfa alebo kolegu a opýtajte sa, či sa s nimi môžete porozprávať o niečom, čo vás už dlhšie trápi. V prípade serióznejších debát – najmä tých so šéfom – sa opýtajte, či si môžete dohodnúť stretnutie. Tým sa vyhnete zbytočnému vyrušovaniu a tiež vášmu šéfovi ukážete, že téma, o ktorej chcete hovoriť, je pre vás dôležitá.
O niekoľko týždňov sa uistite, či sa niečo z vašich pripomienok „ujalo“. Ak sa situácia zlepšila, poďakujte im za ich čas a pomoc. No keď je pre vás práca stále nočnou morou, hovorte o tom a ponúknite nejaké nové riešenia.
Ak sa veci ani po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch nezmenia, začnite sa obzerať po novej práci. Nikto by sa nemal cítiť v práci nešťastný – najmä keď sa úprimne snaží o zmenu a tvrdo pracuje.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorkou je prispievateľka Ashley Stahl.
