Snívali o tom, že si vybudujú vlastné miesto, ich rodový statok. Namiesto toho rodine Banholzerovej hrozí, že pre plánovanú vodnú elektráreň Málinec prídu o všetko, čo svojpomocne roky budovali.
Projekt plánovanej vodnej elektrárne Málinec z dielne envirorezortu Tomáša Tarabu sa objavil tento týždeň v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ako prvý o tom informoval Denník N.
Ministerstvo navrhuje, aby sa projekt zaradil medzi strategické investície, čím investor získa predkupné právo k pozemkom. Zároveň by tým investor mohol robiť predprípravné práce aj bez súhlasu majiteľov.
Cieľom projektu za skoro 2,4 miliardy eur je postaviť novú prečerpávajúcu vodnú elektráreň v lokalite Čechánky pri Detvianskej Hute. Podľa Tarabu spraví elektráreň z Podpoľania „jeden z najbohatších kútov Slovenska“.
Plánovaný termín začiatku prác na investičnom projekte je prvý kvartál tohto roka. Dokončenie očakávajú koncom roka 2036.
„Projekt môže v budúcnosti zabezpečiť efektívne využitie obnoviteľných zdrojov energie a zvýšiť energetickú bezpečnosť Slovenska, energetickej stability Slovenskej republiky,“ uvádza sa v predkladacej správe projektu ministerstva životného prostredia.
Verejnosť dostala na zaslanie pripomienok päť dní. Miestni obyvatelia a podnikatelia sa začali ozývať s obavami, že im vláda plánuje vyvlastňovať pozemky a budovy.
Medzi dotknutých obyvateľov tohto územia, kde sa má projekt stavať, patria aj manželia Anna a Horst Banholzerovci. Pred niekoľkými rokmi sa presťahovali z Rakúska práve do oblasti Podpoľania, kde začali budovať svoj rodový statok.
Bolo to v roku 2017, keď založili rodinné podnikanie, ktorému dali názov Statok na Výšinách. Majú tam vlastnú levanduľovú a bylinkovú farmu.
„Hľadali sme po celom území Európy, kde by sme spočinuli a založili pevný základ pre nášho malého syna,“ rozpráva o začiatkoch podnikania Anna Banholzerová, ktorá pochádza z poľnohospodárskej rodiny.
„Mojej rodine zobrali celý majetok kvôli vojenskému priestoru Javorina v Levočských vrchoch. Pozemky nám vrátili v roku 2011 zdevastované, teraz sa tam plánuje priehrada Tichý potok. Aká irónia. Moja rodina má platiť za dva strategické podniky tohto štátu,“ dodáva rozhorčene.
Práve najnovší projekt prečerpávajúcej vodnej elektrárne je nakreslený na územiach, kde v súčasnosti podnikajú. Podnikateľka pre Forbes detailne opisuje čierny scenár, v ktorom hrozí, že zničí ich rodinné podnikanie.
Rodina začala budovať svoj statok zhruba pred ôsmimi rokmi. Každý deň pracujú na výsadbe, plánovaní a vyrábaní výrobkov z levandule a liečivých bylín. Majú aj vlastný e-shop a svoje výrobky predávajú aj na trhoch. V apríli mali dostať regionálnu značku Podpoľania a Novohradu.
„Pracujeme každý deň tvrdo do noci, v lete je to vždy 16 hodín. Nechodíme na žiadne dovolenky, celú finančnú, duševnú a fyzickú energiu sme vložili do nášho rodinného permakultúrneho projektu,“ vysvetľuje Anna Banholzerová s tým, že teraz hrozí, že táto práca vyjde nazmar.
Hrozba vyvlastnenia
Vlastnia päť hektárov pôdy. Na pol hektári majú posadenú levanduľu, na 1 500 štvorcových metroch majú ruže damascénske, ostatné tvoria liečivé byliny a pastviny. „Projekt zničí náš rodinný život, za ktorým sme sa presťahovali z pohodlného domu z Rakúska,“ opisuje dôsledky novej Tarabovej elektrárne podnikateľka.
„Chcú nám vyvlastniť našu drevenicu, ktorú sme stavali aj vlastnými rukami, starým slovanským spôsobom z mesačného jedľového dreva ako úctu k predkom,“ dodáva .
Upozorňuje, že vláda im chce vyvlastniť všetky ich opravené budovy, drevenicu a celý pozemok s vysadenými stromami, levanduľami a kvetmi v celom rozsahu piatich hektárov.
Foto: Statok na Výšinách
Ak by novú elektráreň začali reálne stavať, museli by podľa farmárov ihneď opustiť celý pozemok, pretože cez neho majú prechádzať prečerpávacie turbíny do nádrže pod nimi. Je to jedna z prvých častí realizácie projektu, hovorí Anna Banholzerová.
Banholzerovci nie sú jedinou rodinou, ktorej hrozí vyvlastnenie majetku. Medzi majiteľmi pozemkov na tomto území patrí aj hokejista Ján Lašák, ktorý sa bojí, že príde o rodičovskú chalupu.
Pritom predkladaný materiál envirorezortu nepočíta, že by mal projekt prečerpávacej elektrárne akýkoľvek vplyv na životné prostredie či podnikateľský sektor v regióne.
Dotknutí farmári
Nakoniec aj minister životného prostredia Tomáš Taraba v piatok (7. februára) na tlačovej konferencii potvrdil, že nová prečerpávacia elektráreň by sa dotkla piatich chatiek a jedného družstva. Podľa jeho slov nebudú nikoho vyvlastňovať a ešte sa pozrú na to, či sa dá projekt nakresliť tak, aby išiel mimo dotknutých pozemkov.
„Minister sa ohradil, že je tu päť chatiek, čo je veľká lož,“ reaguje na vyjadrenie ministra Tarabu Anna Banholzerová. Hovorí, že len vedľa nich je Farma s chatami v oblakoch, kde majú turistický zámer, majú tam posadený sad muchovníkov a višní na jednom hektári. Ďalej sú tam tiež dve farmy s koňmi Haferník a Pod Bukmi.
Spomína tiež Farmu pod Poľanou, kde sú mladí a perspektívni farmári aj so zvieratami, ktorí chovajú kone, hovädzí dobytok, kozy a ďalšie zvieratá. Veľa ľudí má v tejto lokalite aj sady s ovocím a včely. „Nie je to opustený kraj, mnoho ľudí má veľký citový vzťah k tomuto miestu,“ vysvetľuje.
Ľudia sa vzbúrili
Všetci dotknutí obyvatelia spojili sily, aby zabránili novému projektu. „Okamžite sme si založili skupinu, kde sme diskutovali o našich krokoch, zburcovali sme starostov štyroch obcí: Cinobaňa, Látky, Detvianska Huta a Málinec. O ničom nevedeli,“ opisuje Anna Banholzerová prvé kroky po tom, čo sa dozvedeli o novom projekte.
Vysvetľuje, že sa im včas podarila podať námietka a vláda sa tým teraz musí zaoberať. „Tých podnetov bude viac, mali sme na to len päť dní, ale musia prešetriť všetky body a verte, nie je ich málo,“ opisuje zo svojho uhla situáciu.
Foto: Statok na výšinách
V piatok 7. februára mali stretnutie so starostami v obci Látky. Tí zo situácie neboli vôbec nadšení a podľa podnikateľky ich chcú podporiť.
„Nebudú meniť územný plán na tento projekt a rovnaký prísľub máme z krajského odboru rezortu životného prostredia. Robíme videá, petície, oslovujeme politikov koalície aj opozície. Každý z nás robí, čo vie a máme dosah. Nedáme sa,“ dodáva.
Taraba chce vysvetľovať
Ministerstvo v predkladacej správe zdôrazňuje aj ďalšie prínosy plánovanej investície.
„Po dostavbe by elektráreň poskytovala vyrovnávanie bilancií výroby a spotreby v elektrizačnej sústave s dodávkou v špičkách a s akumuláciou v čase prebytku elektriny. S ohľadom na situáciu v susedných krajinách ako Maďarsko a Poľsko by elektráreň mohla prispieť k stabilite regionálnej prenosovej sústavy.”
Minister Taraba chce pripraviť v súvislosti s elektrárňou vysvetľovaciu kampaň. „Vodná elektráreň Málinec je najväčšia ekologická a ekonomická príležitosť pre stredné Slovensko, ktorá by z Podpoľania urobila jeden z najbohatších kútov Slovenska,“ napísal v statuse na sociálnej sieti.
Hovorí tiež, že chcú ľuďom vysvetľovať, že prínosy sú v miliardách a pozdvihnú životnú úroveň Slovenska. Chce miestnym obyvateľom predstaviť prepočty podľa verzie, ktorá sa ukáže ako najvhodnejšia a prinesie pre ľudí, turizmus, ekológiu a Slovensko najväčšie benefity. „Iní majú ropu a plyn, Slovensko má vodu,“ napísal.
Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman v reakcii na Tarabov status pripomenul, že prečerpávacie vodné elektrárne (PVE) na Slovensku už máme, a to napríklad v Dobšinej, na Ružíne a na Čiernom Váhu.
„Aké bohatstvo týmto regiónom priniesli doteraz tieto PVE?! To naozaj Tarabovi Dobšiná pripomína Las Vegas a Malá Lodina či Margecany pri Ružíne Dubaj??“ pýta sa Hirman na sociálnej sieti.
