Vyštudovaný politológ a absolvent The London School of Economics and Political Sciences a šéf O2 na Slovensku Peter Gažík v minulosti pracoval ako zahraničný korešpondent, neskôr pôsobil v oblasti konzultačných služieb. Do O2 prišiel v roku 2011 na pozíciu public affairs director, rok strávil v investičnej spoločnosti Neulogy a po návrate do O2 bol v roku 2015 vymenovaný do funkcie CEO.
Otec dvoch synov má rád hory a lyže, pravidelne chodí do fitnescentra, občas si zabehá, v kancelárii má dokonca pingpongový stôl. V uvoľnenom rozhovore pre Forbes u neho v kancelárii porozprával napríklad aj o tom, koľko času trávi v práci, čo číta, aké princípy vyznáva ako manažér aj čo si myslí o často skloňovanej formulke „work-life balance“.
Vidím, že tu máte dosť plnú poličku s knihami. Aké žánre preferujete?
Povedal by som to takto: kupujem si rôzne knihy a odkladám si ich do poličky na časy, keď budem mať viac času (smiech). Ale takú tú manažérsko-lídersko-motivačnú literatúru nečítam, aj keď občas sa mi niečo také do rúk dostane. Predovšetkým čítam veľa profesionálnej tlače, rôzne sektorové analýzy, konzultantské edície ako Harward Business Review a podobne.
Ako vyzerá kancelária šéfa Slovnaftu?
Na stene je fotografia s najbohatším Maďarom
Ako by ste sa popísali ako človek a manažér?
Na to by bolo sa najlepšie opýtať kolegov vo firme. Ale myslím si, že v rámci možností sa snažím byť racionálny a uvedomujem si, že svet nie je čierno-biely, že tu fungujeme ako tím. Musíme spoločne hľadať riešenia, aby sme postupne dosahovali to, o čo sa snažíme. Aby sme sa posúvali ďalej. A usilujem sa k svojej práci pristupovať so zdravým sedliackym rozumom. To znamená, že sa snažím veci nekomplikovať, v ideálnom prípade ich zjednodušovať a najmä posúvať ich dopredu.
Koľko času trávite v práci?
Moja práca ma baví a určite tu trávim dosť času, no nechcem, aby to vyznelo, že chodím posledný z práce… aj keď i to sa občas stane. Na druhej strane sa ale veľmi cielene snažím strážiť si čas, ktorý trávim s rodinou. Mám malých synov vo veku päť a osem rokov, a preto sa pokúšam z práce odchádzať, pokiaľ sa to dá, okolo šiestej, aby som s nimi ešte stihol byť, kým idú spať.
Nemám problém tráviť prácou toľko času, koľko si podľa mňa vyžaduje. To nie je nejaká absolútna veličina. Vždy napríklad vyhodnocujem, či to, že ešte večer o pol deviatej zapnem počítač, prinesie nejakú hodnotu z pohľadu toho, že sa veci posunú vpred. Ale ak človeka niečo baví, tak pri tom rád trávi čas. To je vlastne ideálny modus operandi.
V tejto súvislosti sa natíska otázka, čo vám hovorí „work-life balance“?
Nemám rád tento pojem. Dokonca by som povedal, že mi to trhá žily. Lebo to vlastne znamená, že staviate niečo ako čínsky múr medzi prácu a súkromný život. Vôbec netvrdím, že človek má podľahnúť práci a že to má byť pre neho jediný zmysel života. V ideálnom prípade by tie dve veci – práca a súkromný život – mali synergicky vytvárať jeden celok, život človeka, ktorý žije naplno.
Aké miesto má vo vašom živote šport?
Povedal by som, že u nás vo firme sú aj oveľa väčší športovci ako ja (smiech). Ale je pravda, že v kalendári mám zapísané fitko. Do pracovného kalendára si vlastne dávam aj všetky súkromné veci, lebo keď niečo nemám v kalendári, nie je to manažovateľné. Zapisujem si tam všetko, aby aj moja asistentka vnímala, či mi má na siedmu večer ešte naplánovať nejaké stretnutie, keď mám napríklad v kalendári zaznačené, že manželka je na služobnej ceste. Takže aj to fitko má pravidelné miesto v mojom kalendári, vždy medzi ôsmou a deviatou ráno.
Vlastnú kanceláriu nemám a sedím s tímom,
hovorí šéf Ernst & Young
Bol pre vás aktívny šport vždy prirodzenou súčasťou života?
Od mala som cvičil, ale nikdy som nebol nejaký extra atletický typ. V istom momente sa ale pohyb stal dôležitejším popri sedavej práci. Šport je pre mňa aj druh mentálnej hygieny. Vyčistím si hlavu a to mi vo výsledku pomáha aj v práci, lebo si viem sám a v pokoji premyslieť rôzne veci. Ale hlavne, je to taký čas len pre mňa.
Okrem návštevy fitka pravidelne lyžujem, pričom lyžovaním sa všeobecne v zime snažím tráviť veľa času. A mám za sebou aj také perličky, ktoré majú športový podtón, ale nie je to celkom o tom, že by som úplne rád daný šport robil.
To znamená čo?
Napríklad minulý rok som odbehol polmaratón, čo bola moja prvá a asi aj posledná takáto skúsenosť (smiech).
Prečo? Musel to byť skvelý pocit, že ste to dokázali…
Áno, na záver to už bolo dobré (smiech). Aj môj tréner mi hovoril, že vzhľadom na to, že som trénoval šesť týždňov a odbehol som v rámci prípravy asi 60 kilometrov, tak to bolo perfektné. Ten beh sa totiž konal niekedy začiatkom apríla a ja jednoducho nerád behám v zime, preto som to nemal natrénované. Od začiatku som išiel na istej tepovej frekvencii a môj cieľ bol jediný – odbehnúť to. V priebehu pretekov boli úseky, keď som doslova bojoval, ale naozaj som to celé odbehol, nekráčal som.
Je pravda, že sa rád prejdete po firme a hovoríte so zamestnancami?
Robievam to a mám na to aj reálnu argumentáciu. V prvom rade nechcem diskriminovať toto poschodie a zvyšok firmy (zamestnanci O2 sedia v Aupark Tower na viacerých poschodiach, pozn. red.). Druhý dôvod je, že mnohých ľudí vo firme poznám už dlhý čas, veď aj ja sám som tu predtým pôsobil na iných pozíciách. Takže sa rád stretnem s ľuďmi, ktorých bežne cez deň nevidím, alebo sa len tak zastavím a porozprávam sa, ako ide život na iných oddeleniach.
Tretí dôvod je, že veľa vecí sa vo firme urobí, zrealizuje, dotiahne aj bez toho, aby som o tom vedel. Pretože jednoducho nemôžem vedieť úplne všetko a byť informovaný o každej jednej veci. Tak som rád, keď s ľuďmi o veciach pohovorím, pozdravím ich, spýtam sa, ako sa majú, ako sa im darí. Tak normálne, ľudsky.
Peter Gažík pri preberaní ceny Via Bona Slovakia 2018. Foto: TASR/Pavol Zachar
Keby ste mali zhodnotiť, čo ste sa ako manažér naučili od času, keď ste sa stali CEO, napríklad aké chyby ste urobili a čo vás posunulo ako manažéra ďalej, čo by to bolo?
Chýb sa, samozrejme, deje v živote veľa a myslím si, že chyby by sme nerobili len keby sme nič nerobili, alebo keby sme všetko robili len zo zištných dôvodov. Ale ani my, ani firma by sa nikam neposúvala. Nepozerám sa preto na svoje fungovanie z pohľadu toho, koľko chýb som urobil. Je však asi pravda, že som ich urobil menej ako vecí, ktoré sa mi podarili, inak by som tu pravdepodobne nebol.
Máte ako manažér rád veci pod kontrolou, alebo dokážete aj delegovať?
Moja asistentka by vám asi povedala, že chcem mať všetko pod kontrolou. No ja si to ani náhodou nemyslím. Viem celkom dobre delegovať a naozaj nepotrebujem vedieť o mnohých veciach. Ale sú veci, ktoré ma zaujímajú a bavia a o nich chcem vedieť, chcem byť ich súčasťou. Snažím sa veciam porozumieť. Zjednodušene povedané, ak niečo nedelegujem, robím to preto, že to vnímam ako dôležité a cítim sa zodpovedný za to, aby som tomu detailne porozumel a bol aj blízko rozhodovania.
Vo firme vraj máte projekt „výmena pracovného miesta na jeden deň“. O čo ide?
Celé to vymyslel náš stážista z Leafu v rámci projektu SPAP (Slovak Professionals Abroad Program). Je u nás na marketingovom oddelení a mávam s ním aj mentoring. Raz mi počas obeda spomenul, že si myslí, že keby mohol nahliadnuť do viacerých oddelení, mohol by sa naučiť ešte viac, lepšie spoznať celú firmu. A navrhol, či by nestálo za to rozvinúť myšlienku výmeny stolov v rámci oddelení. Zdalo sa mi to ako skvelý nápad a on to hneď dostal za úlohu zrealizovať. A približne pred dvoma týždňami tu prebehol prvý pilot tohto projektu.
Ako to funguje?
Zamestnanci, ktorí o to majú záujem, sa môžu prihlásiť sami. Ideálne je, keď ich je párny počet a my ich navzájom na jednotlivé oddelenia zadelíme. Napríklad ja som bol na IT oddelení.
A vaše dojmy?
Bolo to super. Zhodou okolností išlo o data warehouse team, riešili sme uzatváranie dát za rok 2018, takže sa to aj celkom hodilo. Bola to fajn skúsenosť.
O tom, ako vyzerá Gažíkova kancelária, čo všetko v nej má (okrem pinpongového stola), sa dozviete vo februárovom čísle magazínu Forbes, ktorý vyjde na budúci týždeň.
Foto: Miro Nôta/Forbes
