Tomáš Chrenek kedysi českému Forbesu povedal, že investíciu do zdravotníctva považuje za číru filantropiu. Jeho Agel bol vtedy menšou sieťou niekoľkých nemocníc. Dnes je obrovskou zdravotníckou skupinou s celkovou valuáciou viac než 1,6 miliardy eur. S Agelom je desať rokov spojený aj slovenský manažér a súčasný CEO Michal Pišoja, ktorý má so skupinou veľké plány.
Viac ako šestnásťtisíc zamestnancov, niekoľko desiatok nemocničných zariadení a ďalších firiem s obratom presahujúcim 120 miliónov eur, celková valuácia viac než 1,6 miliardy eur. Desať rokov po našom rozhovore musíme povedať, že oceliarovi Chrenekovi jeho zdravotnícka filantropia funguje. Michal Pišoja v skupine Agel za tých desať rokov profesijne vyrástol. V roku 2014 začínal ako riaditeľ nemocnice Agel Košice – Šaca.
„Bola to pre mňa podstatná skúsenosť. Vyskúšal som si vedenie nemocnice, čo vzhľadom na svoju súčasnú pozíciu považujem za veľkú výhodu,“ hovorí štyridsaťjedenročný otec dvoch malých dcér, ktorý pochádza z Hlohovca. Od roku 2016 viedol Agel na Slovensku, potom pôsobil ako finančný riaditeľ celej skupiny. V roku 2020 ho Tomáš Chrenek vybral do vedenia spojeného česko-slovenského Agelu ako CEO. Pod jeho vedením spoločnosť dynamicky rastie.
„Aj vďaka významnej podpore majiteľa,“ hovorí Michal Pišoja dnes. Ak bol kedysi Agel malou sieťou niekoľkých menších nemocníc, v súčasnosti má skupina celkovo päťdesiat nemocníc, polikliník a ďalšie desiatky spoločností, ako sú napríklad laboratóriá, lekárne, distribučné spoločnosti a ďalšie špecializované zdravotnícke zariadenia a firmy. Pôvodným zázemím Michala Pišoju však nie je medicína. Vyštudoval ekonómiu a pred svojím angažmánom v zdravotníckej skupine patriacej miliardárovi Tomášovi Chrenekovi roky pôsobil v oblasti private equity.
„Zdravotníctvo je trochu iný biznis,“ smeje sa tento charizmatický muž, keď sa stretávame v jeho kancelárii v centrále Agelu v pražských Košířoch.
„Ale zasa nie až tak,“ dodá po chvíli. „Aby veci fungovali, musíte aj sieť zdravotníckych zariadení riadiť ako každú inú firmu – aj napriek všetkým reguláciám, nariadeniam a ďalšej byrokracii.“ Je evidentné, že ho práca v tomto nie celkom jednoduchom sektore, akým je zdravotníctvo, veľmi baví. Hovorí o nej zapálene, rýchlo, živo gestikuluje a veľa sa smeje.
„Zdravotníctvo je vysoko regulovaným odvetvím. Zároveň je to prostredie, ktoré je aj nie je schopné prijímať rýchle zmeny. Je to dennodenná výzva. Je nemožné, aby vás to prestalo baviť. Táto práca prináša stále niečo nové.“ A vraj prináša aj veľa cestovania. Michal Pišoja priznáva, že väčšinu roka je na cestách – medzi Prahou, Bratislavou i regionálnymi pracoviskami.
Agel je dnes „rozkročený“ v širokom pásme od Loun v severozápadných Čechách cez desiatky pracovísk na strednej a severnej Morave, Banskobystrický kraj až po Košice. „Som kočovník. Inak to však nejde. Pri mnohých veciach musí byť človek osobne. Fyzická prítomnosť je často jednoducho nevyhnutná. Má to však aj osobnú rovinu. Keď vidíte, ako sa veci posúvajú dopredu, menia sa vám pred očami a vy ste pri tom, je to skvelý pocit.“
Forbes Slovensko / Martin Smatana
Ako sa teda riadi sieť, do ktorej patrí všetko od menších regionálnych nemocníc, ktoré by možno inak boli odsúdené na zánik, cez veľké vysokošpecializované medicínske centrá, laboratóriá či inovatívne centrá zamerané na vedu, výskum a vývoj až povedzme po výrobcov a distribútorov liekov?
Značku Agel dnes ťahajú známe nemocnice v Třinci-Podlesí a tamojšie kardiologické centrum, Nemocnica Ostrava Vítkovice, Kardiologické centrum v Pardubiciach, Nemocnica Nový Jičín a tamojšie onkologické centrum, Nemocnica v Říčanoch či napríklad poliklinika na pražskej Italskej ulici. Portfólio je ešte oveľa pestrejšie. Na Slovensku Agel od roku 2006 postupne vybudoval sieť viac ako tucta regionálnych nemocníc. Pridajte k nim šesť špecializovaných zariadení, lekárne, laboratóriá či zdravotnú službu a máte veľkého hráča aj na Slovensku.
„Všade, samozrejme, riešite bežnú prevádzku, počet výkonov, fungovanie nemocnice ako celku, ale aj tu sa musíte pozrieť na procesy, ako ich optimalizovať, čo sa dá urobiť, aby veci fungovali lepšie, efektívnejšie,“ vysvetľuje Michal Pišoja. Recept na úspech Agelu vidí práve v jeho širokom zábere. „Dnes sme sieťou viac než päťdesiatich zdravotníckych zariadení, a to nám dáva obrovskú silu aj veľkú konkurenčnú výhodu. Vieme optimalizovať náklady, dokážeme globálne rokovať napríklad s dodávateľmi, uvažujeme strategicky. Reštrukturalizácia, integrácia, konsolidácia, to všetko sú znaky bežného biznisu,“ vysvetľuje.
Foto Boris Németh
„Našou základnou úlohou je poskytovať starostlivosť efektívne a dostupne.“ Pripomína aj premenu, ktorou medicína celosvetovo prechádza v súvislosti s búrlivým technologickým i vedeckým rozvojom.
„Aby sme toto boli schopní zvládnuť, musíme byť efektívni vo všetkých procesoch – medicínskych, ale aj nemedicínskych. Musíme vedieť generovať zdroje na ďalšiu obnovu, rozvoj, investície, dokázať financovať celú oblasť. Medicína je jedným z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa odborov. Keď sa pozriete na metódy, prax, napríklad na operačné postupy o takých päť, sedem, desať, tobôž dvadsať rokov späť… Všetko sa veľmi radikálne posunulo. Technológie aj postupy mimoriadne napredujú.“ Pozitívnu rolu podľa neho paradoxne zohrala i nedávna pandémia koronavírusu.
„Covid urýchlil napredovanie medicíny takým spôsobom, že aj veci, ktoré sa pred štyrmi rokmi zdali nemožné, sa teraz dajú realizovať. Či už je to všeobecná, alebo vysoko špecializovaná starostlivosť, oboje rastie. Aj technologicky sa posúvame veľmi dopredu,“ vysvetľuje Michal Pišoja.
Kľúčové je podľa neho uvedomiť si v dnešnej rýchlej dobe zásadnú vec, ktorá s medicínou súvisí. „Sme v prelomovom období, keď stojíme medzi digitalizáciou a ľudským faktorom. Ľudským dotykom, ktorý v medicíne jednoducho nikdy nesmie chýbať. Nie sme automobilka, nemôžeme nahradiť ľudskosť a ľudskú prácu. Naše ruky a samotný individuálny osobný prístup sú v medicíne stále mimoriadne dôležité. Kľúčové.“
Na druhej strane je však podstatné všemožne podporovať technológie a digitalizáciu. „Tam, kde sa to dá a kde je to výhodné pre lekára i pacienta, sú technológie veľmi nápomocné, no nesmie sa to robiť nasilu. Nedopadlo by to dobre.“
Je pravda, že zdravotníctvo je trochu iný biznis, ale zasa nie až tak. Aby veci fungovali, musíte aj nemocnicu či polikliniku riadiť ako každú inú firmu, aj napriek všetkým reguláciám, nariadeniam a byrokracii.
Skupina Agel v minulosti opakovane prevzala nemocnice, ktoré by inak boli odsúdené na zánik. Často išlo o regionálne či krajské nemocnice vo veľmi zlom stave. „Niekedy sa len rozhliadnete po areáli a poviete si, že to bude výzva. Pravdupovediac, výzva je to zakaždým – či už je zariadenie v zlom stave, alebo aj keď je vo veľmi dobrom stave, pretože pri zariadeniach, ktorých stav je naozaj dobrý, sú očakávania oveľa vyššie. Pri nemocnici, ktorá je v zlom stave, zasa oveľa rýchlejšie a výraznejšie vidíte zmenu. Ešte som nezažil zariadenie, ktoré by sme neboli schopní obrátiť k lepšiemu. Isteže, vždy to trvá niekoľko rokov, dva alebo tri roky, niekedy päť rokov. Zatiaľ sa to však vždy podarilo.“
Jedným z receptov je podľa šéfa Agelu v istom zmysle centralizácia. „Pre zdravotnícke zariadenie je v súčasnosti veľmi náročné fungovať samostatne. Keďže ide o vysoko regulované odvetvie, byrokracie, európskych nariadení a všetkej administratívy je veľmi veľa. My to dokážeme zastrešiť centrálne. To, čo prenášame na riaditeľov zdravotníckych zariadení, je, aby sa venovali medicíne a poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, zamestnancom, aby sme boli schopní poskytnúť dobrý servis, starostlivosť, všetko, čo pacient potrebuje – ekonomickú zložku a back office nech nechajú na nás. Berieme ich na seba a snažíme sa ich optimalizovať. Zatiaľ to funguje.“
Podľa Michala Pišoju je, samozrejme, vždy dôležitá úroveň samotnej medicíny. Agel dnes prevádzkuje nemocnice a polikliniky rôznej úrovne a rôznych špecializácií, či už je to kardiológia, ortopédia, onkológia, gynekológia a pôrodníctvo, pediatria, gastro a ďalšie. „Sme schopní motivovať personál. Ak je personál dostatočne motivovaný, veci fungujú lepšie,“ je presvedčený šéf Agelu.
„Finančné ohodnotenie je jedna vec, zďaleka to však nie je všetko. Lekárov dnes veľmi zaujíma napríklad možnosť vyskúšať si nové metódy – operačné či diagnostické. To je výhodou siete, o ktorej sme hovorili. Chceš si vyskúšať niečo v našich ďalších nemocniciach? Žiadny problém, choď tam. Keď to nevieme robiť my, choď na stáž. Do New Yorku, do Miami, ale potom to know-how dones domov, do Česka, na Slovensko. Ľuďom dávame veľkú voľnosť. Vedeniam nemocníc i kľúčovým lídrom.“
Výber, ktorá nemocnica sa stane ďalšou súčasťou portfólia Agelu, je často starostlivou alchýmiou, v ktorej sa stretáva geografická poloha toho-ktorého zariadenia, jeho portfólio poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zameranie. „Teda či zapadá do zdravotníckej infraštruktúry, ktorú máme. Často ide o veľmi úzke špecializácie, ktoré nie sú všade. Nemá zmysel mať všetko všade. Vo finále to totiž neznamená kvalitu, ktorú by sme chceli a ktorú by pacient mal dostať,“ potvrdzuje Michal Pišoja.
Rozhodne nejde o populizmus, skôr naopak. Je to nepopulárny názor, ktorý najmä tradičná základňa pacientov nevníma pozitívne. „Ľudia, samozrejme, najprv vidia zmenu negatívne. Tak to je veľmi často: „Oni nám tu zrušia našu urológiu!“ Lenže mobilita obyvateľstva sa v posledných rokoch výrazne zvýšila a zlepšila.
Aj historicky nedostupné mesto alebo zdravotná starostlivosť sa stali veľmi ľahko dostupnými. Tam, kde sa predtým cestovalo hodiny, tam ste dnes za pár desiatok minút. Z pohľadu Európy je český zdravotnícky systém jeden z najlepších a hlavne najdostupnejších. Pacient neblúdi v systéme, tunajšia úroveň zdravotnej starostlivosti je zároveň relatívne dobre saturovaná v zmysle nových liekov, nových metód a postupov, odbornosti. Z pohľadu zvonku je teda ten systém veľmi dobrý. Z pohľadu zvnútra chceme vždy viac a chceme zmenu, stále sa zlepšovať.“
Skupina Agel sa určite zlepšuje v číslach. Celková valuácia spoločnosti bola nedávno vyčíslená na viac ako 1,6 miliardy eur.
„Je to však tridsať rokov vývoja, tridsať rokov práce a takisto je za tým obrovská podpora akcionára Tomáša Chreneka. Agel zaznamenal značný rast v Česku i na Slovensku a vďaka vysokej špecializácii došlo vo firme k transformácii. Ukončili sme vertikálnu integráciu okolo covidu, dnes sme nezávislí od externého prostredia. Či už z hľadiska distribúcie liekov, ale napríklad i práčovní, jedální, upratovania. Vyrábame vlastné lieky na nemocničné využitie, aby sme sa vyhli výpadkom. Dosiahli sme zaujímavú efektivitu. Keď urobíte integráciu, máte súbor rôznych opatrení, často nezaujímavých, ale na konci to všetko do seba zapadne a vytúžený efekt sa dostaví. Nám sa to podarilo,“ teší Michala Pišoju.
„Keď som v roku 2020 nastupoval na pozíciu CEO, mali sme obrat okolo osemnástich miliárd českých korún, teraz máme viac ako tridsať. To je rast za posledné štyri roky, je to naozaj skok.“ Rast hodnoty celej skupiny súvisí aj s objemom aktív, ktorý v posledných rokoch takisto radikálne vzrástol. S tým vzrástla doslova organicky aj normalizovaná EBITDA (hrubý zisk), ktorá sa teraz pohybuje na hranici 130 miliónov eur.
„Chceli sme vedieť, ako na tom sme. Oslovili sme preto renomovanú firmu z Veľkej štvorky, aby nám vypracovala ocenenie,“ približuje šéf Agelu dôvod, prečo súčasné ohodnotenie firmy prebehlo. Na otázku, či je Agel na predaj, však odpovedá radikálne: „Nie, to v žiadnom prípade.“ Zdá sa, že tá filantropia, ako Tomáš Chrenek pred rokmi v rozhovore pre Forbes označil svoje investície do zdravotníctva, relatívne slušne funguje. „Mal však pravdu, keď to povedal,“ uvádza dnes na adresu majiteľa skupiny Agel jej CEO Michal Pišoja.
„EBITDA dnes reinvestujeme späť. Tu sa nevyplácajú žiadne dividendy, naopak. Od Tomáša Chreneka cítim obrovskú podporu. Investičný apetít je tu naozaj veľký a dáva zmysel. Na Slovensku to bolo naposledy 250 miliónov eur, aj v Čechách sú to miliardové investície. Rok čo rok. Do expanzie, do vývoja, stále máme niečo rozostavané, rozbité, niečo sa niekde búra, prestavuje, rozvíja alebo sa nakupujú nové technológie. Medicína rastie rýchlo. Ak sa chceme udržať na špičke, investície sú potrebné.“
Vďaka vízii Tomáša Chreneka má Agel i ambíciu byť staviteľom nových nemocníc. „Máme niekoľko projektov. Aktuálne sú rozbehnuté projekty rekonštrukcií, ale v rámci špecializácie plánujeme zásadné vybudovanie nového zdravotníckeho centra v Ostrave, v Prahe je to nemocnica Malešice. Čakáme na stavebné povolenie. Po inšpiráciu na projekt nemocnice Malešice, ktorého dokončenie sa počíta v horizonte niekoľkých rokov, chodí Pišoja s tímom do zahraničia.
„Zaujímavé sú arabské krajiny, kde sa masívne investuje do zdravotníctva, alebo západné krajiny, kde je zasa vysoká efektivita. Inšpiráciou je pre nás Nemecko, USA, ale aj Španielsko. Možno je to prekvapivé, ale práve Španielsko je naozaj mimoriadne inšpiratívne. Napríklad aj z pohľadu toho, ako tam riešia nedostatok personálu, ako si poradia s vecami, cez ktoré sa zatiaľ v strednej Európe často nie sme schopní preniesť. Možno je to tým, že južná Európa už prešla mnohými krízami. Sú veľmi kreatívni v riešení niektorých problémov, hľadajú rôzne cesty a funguje im to,“ opisuje Pišoja. Nemocnica Malešice vznikne doslova na zelenej lúke.
„Bude to vysoko efektívne zdravotnícke zariadenie so špičkovou starostlivosťou v širokej škále odborov. Stopercentná kvalita. Keď máte kvalitu, máte pacientov, ale musíte byť efektívni. To platí o všetkom. Inak to nejde.“
