Čas vnímame ako niečo pasívne. Nie je to nič, o čo by sme sa aktívne usilovali, o čom premýšľame alebo čo skúšame a používame. Vždy je niekde v pozadí, plynie. Keby neboli sviatky ako Silvester alebo narodeniny, možno by sme si jeho plynutie ani nevšimli.
Dokonca aj niektorí filozofi, ktorí majú tendenciu aktívne premýšľať o tých najzákladnejších a niekedy aj zdanlivo nezmyselných pojmoch, v poslednom čase venovali len málo času štúdiu myšlienky času. Môže to byť preto, že mnohí súčasní filozofi sa vo veľkej miere zaoberajú výlučne myšlienkami, ktoré môžu byť užitočné pre empirické vedy.
Spolupráca filozofie a neurovedy
Napríklad filozofia mysle je v súčasnosti jedným z najpopulárnejších odvetví disciplíny v učebniach aj časopisoch. Filozofi dúfajú, že tieto teórie nasmerujú neurovedcov na nové cesty k pochopeniu toho, ako myseľ funguje a ako súvisí s vonkajším svetom.
Je zrejmé, že teórie času nemožno empiricky testovať. Ak súhlasíte s platónskym pohľadom na čas a veríte, že je ako prázdna nádoba, do ktorej sa ukladajú udalosti a veci, ale je od týchto udalostí a vecí úplne oddelený, ako to môžete otestovať?
Existuje aj ďalší možný dôvod, prečo niektorí filozofi prejavili malý, až takmer žiadny záujem o vysoko metafyzický pojem času: prišiel na to už Immanuel Kant.
Kant: Čas prichádza zvnútra mysle
Diskusia o filozofii bez jedinej zmienky o nemeckom mysliteľovi 18. storočia Immanuelovi Kantovi je ako vynechať Michaela Jordana z dialógu o basketbale alebo zabudnúť na Veľkého Gatsbyho v diskusii o popredných amerických románoch. To sa jednoducho nestáva.
Je celkom možné, že Kantova teória času – vyjadrená v jeho Kritike čistého rozumu – je taká silná a pravdivá, že moderní filozofi sa jednoducho posunuli ďalej.
Identifikovať sa ako „kantovec“ je síce jednou z hlavných filozofických škôl, ale možno pasívne zaobchádzanie filozofov s pojmom času je spôsobené tým, že jeho vysvetlenie je im tak ľahko dostupné.
Immanuel Kant. Reprofoto: Wikimedia Commons, voľné dieloKant veril, že jeho chápanie času je dôležité; knihu začína svojím spracovaním priestoru a času. To znamená, že nemohol pokračovať v ďalších myšlienkach bez toho, aby presne stanovil, čo je čas.
Na základe toho Kant opisuje čas nasledovne. „[To] nie je niečo objektívne a skutočné, nie je to ani hmota, ani nehoda, ani vzťah. Je to niečo subjektívne a pochádza z prirodzenosti mysle v súlade so stabilným zákonom, ako istá schéma na koordináciu všetkého, čo navonok vníma.“
Na rozdiel od väčšiny Kantových prác je to relatívne jednoduché. Podľa Kanta čas nie je nejaká vedecky merateľná entita alebo spôsob merania skutočných osôb alebo predmetov. Čas prichádza zvnútra mysle ako spôsob, ako pochopiť vonkajší svet. Je tu preto, aby nám umožnil pochopiť svet.
Čo nám to môže dať v živote?
Možno filozofi často nediskutujú o čase, pretože Kantova teória je taká rešpektovaná. Možno preto, že sa to nedá empiricky otestovať. Existuje však aj tretia možnosť. Možno je to jednoducho nepodstatné.
Aký praktický význam má vedieť, že čas nie je nejakým merateľným objektom, ale existuje iba v našej mysli, aby sme boli schopní porozumieť svetu okolo nás?
Moja odpoveď je, že toto uvedomenie nám dáva možnosť si oddýchnuť. Už od útleho veku sme pod tlakom, aby sme bežali dopredu. Mladšie deti sa obávajú vysokých škôl. Absolventi vysokých škôl, ktorí okamžite nemajú prácu, sú vnímaní ako neúspešní. Ľudia, ktorí sa vo svojej kariére do 30 rokov nedostanú na vedúcu pozíciu, sú prehliadaní.
No podľa Kanta je toto vysokorýchlostné chápanie času fraška. Čas je tu pre vás, nepracuje proti vám.
Ak seba vnímate ako vodcu, ale nie ste ním teraz, neznamená to, že ním nebudete v budúcnosti. Aj keď ľudia okolo vás rastú, či už kariérne alebo osobne, neznamená to, že vy nebudete. Nie ste v neustálych pretekoch s časom. Čas je tu, aby vám pomohol, viedol vás.
Je tu na to, aby vám pomohol učiť sa o svete aj o sebe. Napríklad ak zažijete rovnakú udalosť v rôznom veku, budete mať pocit, že zažívate úplne odlišnú udalosť. Prečo je to tak? Čo sa na svete alebo vo vás zmenilo od toho „prvého razu“? Odpovede na tieto otázky rozšíria vaše poznanie o sebe. A za to môžeme poďakovať času.
Musíme len spomaliť a nechať čas pôsobiť.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorom je prispievateľ Theodore McDarrah.
