Menia výrobu dôležitej zložky nových liekov, ale možno aj podobu slovenskej ekonomiky. Startup Sensible Biotechnologies je na svete krátko, no už dnes si má čo povedať s tými najväčšími firmami vo farmapriemysle.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou očakávanou dĺžkou dožitia v Európe. Kombinácia vysokého výskytu kardiovaskulárnych ochorení, onkologických diagnóz a iných civilizačných chorôb skracuje nielen náš život, ale aj roky strávené v zdraví. Táto alarmujúca štatistika sa však môže v budúcnosti zmeniť.
Jedným z hráčov, ktorý má v tomto smere potenciál zamiešať kartami, je slovenský startup Sensible Biotechnologies. Spoluzakladatelia Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák chcú priniesť revolúciu v dizajne a vo výrobe mRNA a umožniť bezpečnejšie, účinnejšie i dostupnejšie lieky. Medzi nimi môžu byť v budúcnosti aj vakcíny proti rakovine či technológie, ktoré budú pomáhať pri regenerácii tkanív.
Dvojica začala v januári 2022 pracovať na revolučnom vývoji a výrobe mRNA. „Vždy sme počúvali, že mRNA je drahá, je zložité ju vyvíjať a vyrábať a nefunguje dosť dobre na to, aby sme ju mohli využiť napríklad na liečbu vzácnych dedičných ochorení či rakoviny,“ hovorí Gašpárek. „Tak sme si povedali: čo keby sme využili prirodzené bunkové mechanizmy tak, aby dokázali vyrábať mRNA spôsobom, akým to robí naše telo? A podarilo sa nám vymyslieť šikovný spôsob, ako tú drahocennú mRNA dostať z buniek von,“ dodáva.
Ich technológia je natoľko prelomová, že si ju už dnes všimli najväčšie svetové farmaceutické giganty a jeden zo zásadných hráčov v oblasti výpočtových technológií (keďže však ide o citlivé informácie, názvy firiem nie je možné zverejniť).
Severoatlantická aliancia si ich zase vybrala do svojho akcelerátora pre strategicky významné obranné firmy z dvoch tisícok uchádzačov. Startup Sensible Biotechnologies má aktuálne na konte 13 miliónov dolárov financovania od popredných svetových investorov.
Ako varenie piva
Do povedomia sa Sensible Biotechnologies dostali zhruba pred dvoma rokmi, keď Gašpárek a Kupčulák – mimochodom, minuloroční laureáti ocenenia Forbes 30 pod 30 – ohlásili spoluprácu s vizionármi v oblasti biotechu, bostonskou spoločnosťou Ginkgo Bioworks, a od top amerických a európskych investorov dostali na rozbeh viac ako štyri milióny dolárov.
Mladá firma sa zaoberá vývojom novej generácie mRNA výroby – ich technológia umožňuje vyrábať vysokokvalitnú mRNA v bunkách namiesto tradičnej chemickej výroby. Táto metóda sľubuje efektívnejšie, čistejšie a lacnejšie riešenie, čo môže mať zásadný dopad na farmaceutický priemysel.
„Dnes sa mRNA vyrába pomocou takzvanej in vitro transkripcie (IVT), čo je chemický proces, ktorý má svoje limity – nedokonalá čistota, vysoká cena či komplikovaný dodávateľský reťazec. My mRNA vyrábame prirodzeným spôsobom, v živých bunkách – keď to zjednoduším, je to podobné, ako keď sa varí pivo alebo keď sa vo farmaceutickom priemysle vyrába inzulín,“ vysvetľuje Gašpárek, ktorý zastáva pozíciu CEO.
Roztrúsení po svete
Ak sa im to podarí, Sensible by mohlo Slovensku priniesť vlastnú výrobu inovatívnych liekov, podporiť vznik silného biotechnologického ekosystému a prispieť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti.
Firma aktuálne pôsobí aj na Slovensku, ale laboratórium zložené z niekoľkých členov tímu majú i v Oxforde a časť vedenia pôsobí v Spojených štátoch. Zhruba desiatka spolupracujúcich vedeckých tímov je tiež roztrúsená po celom svete – od Oxfordskej univerzity po ďalšie špičkové svetové univerzity v Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch či vo Švajčiarsku.
Dlhodobé výskumné spolupráce prebiehajú aj na Slovensku, a to konkrétne s Virologickým ústavom Biomedicínskeho centra SAV či s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
„V Británii sme vybudovali silný analytický tím, keďže mRNA technológia v strednej Európe nie je taká rozvinutá, a teda nebolo možné dať dohromady skúsených ľudí ani sa dostať k potrebným prístrojom. V súčasnosti robíme v Oxforde kompletnú analytiku mRNA, ktorú v našom regióne pravdepodobne nikto nedokáže poskytnúť,“ zdôvodnil v minuloročnom rozhovore pre Forbes Kupčulák, ktorý je v startupe Chief Scientific Officer, čiže šéf výskumu.
Cesta ku gigantom
Gašpárek a Kupčulák spolu robili doktoráty na Oxfordskej univerzite: Miro Gašpárek v matematickom a počítačovom modelovaní biologických systémov a Marián Kupčulák v biochémii. Spoločne však vytvorili niečo, čo môže zmeniť celý biotechnologický priemysel. Sensible Biotechnologies za posledný rok totiž výrazne pokročil.
„Pred rokom sme vedeli, že naša technológia funguje. Dnes vieme, že v niektorých parametroch, ako je čistota mRNA, môžeme byť najlepší,“ hovorí Gašpárek.
Dnes má startup množstvo aktívnych rokovaní s poprednými farmaceutickými firmami. Ako vysvetľuje CEO, v biotechnologickom biznise sú podobné dohody extrémne veľké: „Veľké farmafirmy bežne vopred platia sumy v miliónoch či desiatkach miliónov dolárov – len za možnosť prístupu k technológii. Potom môžu prísť ďalšie stovky miliónov na míľnikových platbách a niekedy až miliardové podiely z tržieb, ak sa technológia dostane na trh.“
Avšak zrealizovať takúto dohodu je behom na dlhú trať. Podpísať prvú hodnotiacu štúdiu s vedúcou farmafirmou trvalo startupu rok a pol.
Budúcnosť výroby
Spolupráca Sensible Biotechnologies s ďalšími technologickými hráčmi, napríklad v oblasti umelej inteligencie, je ďalším krokom k potenciálnemu odomknutiu mnohých inovácií. Startup s jedným technologickým gigantom rokuje o strategickej spolupráci na dizajne mRNA. Ako prezradila dvojica, táto firma si uvedomuje, že Sensible prišlo s niečím, čo vo farmaceutickom svete zatiaľ neexistuje. „Oni nikdy nevideli v mRNA oblasti technológiu, ako je tá naša,“ dodáva Gašpárek.
Ďalším nečakaným veľkým hráčom, s ktorým startup spojil sily, je NATO, ktoré má rovnako záujem spolupracovať na vývoji ich technológie.
Inovačný akcelerátor NATO si vybral slovenský startup aj pre pozíciu Číny ako strategického protivníka v oblasti biotechnológií. Preto v Sensible považujú za mimoriadne dôležité mať schopnosť decentralizovať výrobu mRNA.
„Ak by raz nastala biologická vojna či ďalšia pandémia, práve výrobné továrne na mRNA by boli dôležitými strategickými objektmi, a ak dnes potrebujeme vyrobiť mRNA, v Európe máme nedostatok kapacity. Ak by sa to dalo robiť modulárne a lokálne – presne ako v našich bioreaktoroch, znamenalo by to obrovskú strategickú výhodu,“ vysvetľuje Gašpárek.
Výroba na Slovensku
Zakladatelia startupu majú jasnú ambíciu: vybudovať výrobnú fabriku na Slovensku. Aj keď im prichádzajú zaujímavé ponuky z viacerých veľkých krajín, ich cieľ je priniesť svetový biotechnologický priemysel domov.
„Ak chceme, aby mali slovenské biotechnológie reálny dopad na slovenskú ekonomiku, potrebujeme si u nás vybudovať zmysluplné výrobné kapacity. To, čo by pohlo ekonomikou a pomohlo ľuďom, by bol scenár, v ktorom sa na Slovensku budú vyrábať lieky za desiatky miliónov dolárov,“ zdôrazňuje Gašpárek.
V tejto oblasti je však nezastupiteľná rola verejných inštitúcií. „Keď chcú získať továrne na nové lieky, vlády bežne investujú desiatky miliónov, aby motivovali biotechnologické firmy prísť do ich krajín. Aj na Slovensku potrebujeme podporu – najmä na škálovanie,“ vysvetľuje Gašpárek.
CEO na záver dodáva, že mRNA zohráva kľúčovú úlohu v dlhovekosti. „Ľudia si spájajú mRNA len s vakcínami, ale jej obrovský potenciál je aj v regenerácii tkanív, liečbe rakoviny či srdcových ochorení.“
Príklady? Personalizované vakcíny na rakovinu, ktoré učia imunitný systém bojovať proti nádorom; mRNA na regeneráciu srdcového svalu po infarkte; mRNA na syntézu kolagénu či dokonca na omladenie pokožky. Niektoré z menovaných technológií sa dnes už dokonca úspešne testujú na prvých pacientoch.
„Do desiatich rokov by sme chceli vidieť prvý liek z našej technológie na trhu. Ak sa nám to podarí, môže to znamenať prelom v medicíne,“ uzatvára Gašpárek.
Genetika – Ako to funguje?
Mediátorovú ribonukleovú kyselinu (mRNA) tvoria naše bunky vždy, keď chcú vytvoriť na základe našich genetických informácií proteíny. Technológii založenej na mRNA sa vedci venujú posledných štyridsať rokov. Bola už využitá na prípravu vakcín nielen proti vírusom (napr. vírusu chrípky, Zika, besnoty, cytomegalovírusu a Covidu-19), ale aj proti niektorým typom zhubných nádorov. V personalizovanej medicíne sa začala táto technológia používať pred približne desiatimi rokmi.
Zdroj: Národný portál zdravia
