Sérum vyrobené z ručne zbieraných morských rias. Krémy s výťažkami z buriny. Biologicky rozložiteľné obaly z podhubia pokryté sójovým atramentom. Diagnostika pleti a produkt šitý priamo na mieru pripravený do pätnástich minút.
Certifikovaná prírodná kozmetika, ktorej hodnota sa v súčasnosti celosvetovo odhaduje na takmer 13 miliárd dolárov, žije aj vďaka takýmto trendom.
Čo sa skrýva za voňavým biznisom? Odkiaľ pochádzajú vzácne ingrediencie s liečivou silou a aký vplyv má ich náhla popularita na ekosystém, z ktorého pochádzajú? A čo ďalšie môžete nájsť vo svojom obľúbenom kréme?
Je naozaj prírodná?
Či už si v najbližších dňoch budete kupovať krém, pleťové sérum alebo prírodný repelent, malá fľaštička často obsahuje okrem zázračných látok aj výbušný kokteil sociálno-ekonomických faktorov.
Tie môžu mať vážne dôsledky pre životné prostredie aj ľudské zdravie. Existuje množstvo odborných štúdií a investigatívnych správ o škodlivosti parabenov alebo o ekologickej stope palmového oleja.
Niet divu, že čoraz viac spotrebiteľov starostlivo zvažuje, aké výrobky si budú pravidelne dávať na pokožku. Priestor na kúpeľňových poličkách postupne zaberajú tuhé šampóny, vegánske a „cruelty-free“ výrobky či rôzne prírodné esencie od murumuru po opunciu.
Pod tlakom médií a verejnosti sa čoraz viac značiek zameriava nielen na toxické zložky, ale aj na obalové materiály, odpad či pôvod surovín. A prichádzajú s obchodnými modelmi plnými pozoruhodných inovácií a učebnicového greenwashingu.
Už len rozlíšiť, čo je skutočne prírodná kozmetika, je dosť zložité. Existujú rôzne certifikáty, ale ani tie nestačia na pokrytie komplexnej problematiky.
Napríklad niektoré vegánske výrobky sa stále testujú na zvieratách. A parabeny, odsúdené k zániku v hlbinách kozmetickej histórie, nahradili iné konzervačné látky s nejasnými účinkami na ľudský organizmus a životné prostredie.
Problém so znečisťovaním
Približne 70 percent odpadu kozmetického priemyslu pochádza z obalov. Už len pre takzvaný beauty segment sa ročne na celom svete vyrobí 120 miliárd kusov obalov, preto sa značky snažia prísť s riešeniami, ako predchádzať vzniku odpadu alebo ho znížiť.
Napríklad sklenená fľaša sa recykluje ľahšie ako plastový pohár. Ale ak bola vyrobená a dovezená z veľkej diaľky, letecké míle zničia akúkoľvek karmu udržateľnosti.
Okrem toho, nie všetko, čo vyhodíte do žltých kontajnerov, skutočne prejde procesom recyklácie. Štúdie ukázali, že približne iba desať percent prvotných plastov sa skutočne recykluje.
Stále sa objavujú zázračné ingrediencie, ktoré zaručene skoncujú s celulitídou, akné alebo problémami s črevným mikrobiómom. Pri každej novej zložke by sme si mali položiť otázku, odkiaľ pochádza a ako sa pestuje a spracováva v takých objemoch, aby uspokojila celosvetový dopyt.
Narúšanie biodiverzity
O vzťahu medzi biodiverzitou a podnikaním, ktoré z nej profituje, sa vo všeobecnosti hovorí málo. Avšak práve s rastúcim dopytom spotrebiteľov po prírodných zložkách a udržateľných kozmetických výrobkoch sa biodiverzita stáva hlavnou otázkou celého priemyslu.
Celosvetovo klesá a na vine sú neudržateľné postupy kozmetického priemyslu. Získavanie zložiek z prírodných zdrojov paradoxne poškodzuje životné prostredie.
Množstvo pôdy a vody potrebnej na pestovanie a zber ingrediencií je ohromné a môže prispieť k erózii pôdy, nedostatku sladkej vody alebo dokonca k vyhynutiu celých druhov.
Aby sa udržal krok s dopytom, hodnota obchodu s voľne rastúcimi liečivými a aromatickými rastlinami sa v rokoch 2000 až 2020 zvýšila o 75 percent.
Nedávna správa OSN, ktorá sa týkala obchodu s voľne žijúcimi rastlinami a živočíchmi, označila kadidlo, bambucké maslo, brazílsky orech, borievku, sladké drievko, baobab a arganovník za potenciálne rizikové druhy. Upozorňuje, že spôsoby ich zberu môžu poškodzovať životné prostredie a vykorisťovať miestne komunity.
Ďalším príkladom je palmový olej, ktorého výroba je spojená s odlesňovaním tropických oblastí juhovýchodnej Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Veľké plantáže tam nahrádzajú cenné dažďové pralesy, čo vedie k strate biotopov a zmene klímy. Pôda domorodých komunít sa často zaberá bez súhlasu, čo vedie k vysídľovaniu, strate kultúrneho dedičstva a sociálnym konfliktom.
Úloha tradičných komunít v celom procese sa podceňuje, pričom mnohé prírodné recepty sú založené na poznatkoch, ktoré sa starostlivo chránili po stáročia a odovzdávali sa z generácie na generáciu ústnym tradovaním.
Až v roku 1992 boli ich práva a nároky na odmenu prvýkrát upravené v Dohovore o biologickej diverzite.
Nie nadarmo sa tropické dažďové pralesy nazývajú lesnou lekárňou. Súčasné tempo úbytku biodiverzity predstavuje hrozbu aj pre potenciálne objavovanie nových liekov alebo účinných látok používaných v kozmetike.
Nie všetko, čo pochádza z prírody, je zdravé. Je potrebné zvýšiť investície do vedeckého overovania tradičných receptov, najmä do nezávislého a etického výskumu v oblasti etnobotaniky a etnofarmakológie.
Je možné vyrábať prírodnú kozmetiku bez toho, aby sme poškodili samotnú prírodu? Ktoré spoločnosti sa snažia riešiť rôzne úskalia tohto odvetvia?
Od nezvyčajných ingrediencií vypestovaných v laboratóriu až po inovatívne, biologicky rozložiteľné obaly – sú to najmä menšie značky, ktoré dokazujú, že prírodná kozmetika môže byť kvalitná, funkčná aj zodpovedná.
Tu je zopár z nich:
Herbes Folles
„Robím to hlavne pre potešenie a akýkoľvek zisk je len príjemným bonusom,“ hovorí Mariana Santosová, zakladateľka a majiteľka spoločnosti Herbes Folles.
K fytoterapii, liečbe pomocou rastlín, sa prvýkrát dostala počas pobytu v Brazílii. Po tom, čo jej matka prehrala boj s rakovinou, obrátila svoj život hore nohami a doma v Portugalsku založila značku starostlivosti o pleť s francúzskym názvom, ktorý v doslovnom preklade znamená bláznivé bylinky. Teda, burina.
Jej výrobky sú vegánske, „cruelty-free“ a neobsahujú palmový olej. Étos značky však vychádza najmä z túžby vyvrátiť zaužívané vnímanie buriny ako neužitočného druhu. „Tieto apokalyptické rastliny sú odolné a zaslúžia si oveľa viac pozornosti, než sa im dostáva,“ dodáva Mariana.
Ako zložky v jej krémoch nájdete napríklad skorocel, mak, ľubovník alebo žihľavu. „Áno, tie známe rastliny, ktoré si ľudia vyťahujú zo svojich záhrad. Sú plné antioxidantov, minerálov a ďalších fytochemikálií, ktoré pomáhajú obnoviť a rozjasniť pokožku,“ hovorí certifikovaná odborníčka na liečivé rastliny.
Ale ingrediencie nezbiera pri zaprášenej ceste. Hotové výťažky a dermotesty dostáva od švajčiarskeho dodávateľa. Ten ich, ako tvrdí Mariana, zbiera vo voľnej prírode za prísnych podmienok, aby neohrozil rovnováhu medzi druhmi. Ona potom pripravuje jednotlivé receptúry a vyberá kombinácie účinných látok. Zároveň sa stará o všetko od marketingu až po zákaznícky servis.
Foto: Unsplash/Amandine Bataille
Foto: Unsplash/Amandine Bataille
Nedávno sa presťahovala do Bruselu, kde pracuje v oblasti vzdelávania. „Herbes Folles som ja, takže nemám problém presunúť značku a jej výrobu tam, kde žijem,“ vysvetľuje Mariana. Navyše sa teraz vracia do školy. Na londýnskej Goldsmiths College bude od septembra študovať experimentálnu elektronickú hudbu.
Laboté Paris
Butik Laboté (spojenie francúzskych slov le laboratoire a la beauté – krása) nájdete v zastrčenej bočnej uličke v štýlovom 11. parížskom obvode. Osobne vás privíta Lucile Battail, doktorka farmácie a zakladateľka značky.
Laboté nie je obyčajný obchod s kozmetikou. Vyzerá, ako keby ste spojili futuristickú lekáreň s luxusným wellness štúdiom.
Celý proces sa začína podrobnou diagnostikou, ktorú vykonáva certifikovaný personál. Dotazníky potom analyzuje algoritmus, ktorý určí typ vašej pleti a preferencie pre textúru a vôňu.
Na základe toho laboratórium namieša produkt s terapeutickými zložkami prispôsobenými špeciálne pre vašu pleť. To všetko stihne za menej ako pätnásť minút.
Celý sortiment je označený certifikátmi „vegan“ a „cruelty-free“, ako aj edukačnými letákmi o tom, kto výrobok pripravil, aké má vzdelanie, informácie o zložkách a ich pôvode a liečivých látkach. Keďže produkty obsahujú len prírodné konzervačné látky, ich trvanlivosť je stanovená na tri mesiace.
Lekárnička uviedla, že tento nápad dostala, keď študovala na vysokej škole. Počas praxe si všimla, že klienti sa neustále sťažovali na neúčinnosť predpísaných krémov.
Vo veku 26 rokov vymenila lekársku rovnošatu za prostredie startupu, dokončila si podnikateľské vzdelanie na prestížnej škole HEC a podala svoj prvý patent na Európsky patentový úrad.
Lucile Battail | Foto: Laboteparis/InstagramOdvtedy vytvorila podľa vlastných postupov viac ako sto tisíc receptov. Vďaka kontaktom, ktoré získala v škole, sa zoznámila aj s manažérmi investičného fondu Otium, od ktorých získala milión eur. Ďalšieho pol milióna si požičala od francúzskej investičnej banky Bpi France.
Vďaka patentu mohla vo veľmi krátkom čase vyrobiť certifikovaný výrobok, napriek tomu, že každý produkt na európskom trhu podlieha prísnym dermatologickým testom, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov.
Ale nie je jediná. Ultrapersonalizovanú starostlivosť o pleť a online diagnostiku pleti s využitím umelej inteligencie dnes ponúkajú mnohé značky na celom svete.
Haeckels
V roku 2011 reklamný režisér Dom Bridges vymenil hektické prostredie britskej metropoly za ospalé prímorské letovisko Margate. Počas prechádzky po pobreží ho zaujali vyplavené riasy. Ich premnoženie by mohlo mať zlé následky pre miestny ekosystém a cestovný ruch.
Riasy a chaluhy sa však používajú v tradičnej medicíne. Bridgesovi poslúžili ako hlavné ingrediencie pre produkty značky Haeckels, ktorú založil krátko nato. Pri prvých experimentoch s mydlovými tyčinkami z ručne zbieraných rias nezostal dlho.
Dnes Haeckels nájdete v luxusných obchodoch ako Selfridges a Galeries Lafayette, je obľúbenou značkou Emmy Louise Corrin a Solange Knowles a minulý rok získala menšinovú investíciu od Estée Lauder.
„Na získanie čo i len najmenšej kvapky oleja zo semien alebo okvetných lístkov potrebujete obrovské množstvo prírodných surovín. Za týmito ingredienciami sa skrýva obrovské množstvo energie na spracovanie a prepravu, čo sú hlavné faktory emisií uhlíka,“ vysvetľuje Charlie Vickery, výkonný riaditeľ spoločnosti.
S prístupom, ktorý balansuje na hranici influencerstva a klimatického aktivizmu, sú úspešní na celom svete. V roku 2020 značka otvorila prvý kamenný obchod v Londýne, nadviazala spoluprácu s maldivským letoviskom Patina a spolu s japonskými rybármi vytvorila mydlovú tyčinku z miestnych morských rias.
Mydlo nezoženiete nikde inde ako v krajine vychádzajúceho slnka. Z dôvodu vysokých emisií uhlíka spojených s medzinárodnou prepravou sa značka rozhodla, že ho nebude vyvážať.
Morské riasy vyplavené na pobreží mesta Margate neuspokoja celosvetový dopyt. Charlie prezradil, kto za to môže. „
Najvýznamnejším zásahom do prírody Veľkej Británie je spoločnosť Southern Water, ktorá každoročne vypúšťa do našich oceánov tisíce ton odpadu a znečisťujúcich látok. Aby sme mohli riasy bezpečne zbierať, musia prejsť najprísnejšími mikrobiologickými testami, ktoré vykonávame sami. Z tohto dôvodu sme museli byť kreatívni a pestovať niektoré riasy v našich laboratóriách v Margate,“ hovorí Charlie.
Práve do ingrediencií vypestovaných v laboratóriu vkladá Haeckles veľké nádeje. Preto teraz vo vlastných bioreaktoroch pestujú nové molekuly navrhnuté pomocou biofermentačného procesu.
Vďaka patentovanému procesu extrakcie vytvárajú jedinečný sortiment výrobkov, ktoré spájajú inovácie s udržateľnosťou a pokorou voči oceánu, z ktorého pochádzajú hlavné zložky.
V meste Margate, ktoré sa medzičasom stalo centrom kreatívnej ekonomiky Veľkej Británie, často nájdete priaznivcov značky a jej zamestnancov, ako čistia pláže od odpadkov.
Značka komunikuje s fanúšikmi cez aplikáciu Discord, organizuje špeciálne podujatia pre najvernejších s exkluzívnym prístupom k novým produktom a nedávno premenila chátrajúce miestne kasíno na novú základňu s laboratóriami a kozmetickou akadémiou.
Autorkou článku je Alexandra Střelcová z Forbes Česko.
