Čo má Bratislava spoločné s New Yorkom? Na prvý pohľad zradná otázka má jednoduchú odpoveď. „Veľké jablko“ s metropolou Slovenska totiž spájajú moderné dopravné riešenia. Za nimi stojí aj newyorská expertka, ktorá na podujatí Forbes Bratislava 2030 s ďalšími odborníkmi načrtla víziu hlavného mesta.
Udržateľná doprava, vízia moderného mesta budúcnosti, demografická prognóza či pohľad šéfov najzvučnejších developerských skupín na rozvoj metropoly.
Aj to boli najvypuklejšie témy podujatia Forbes Bratislava 2030, na ktorom si posvietili na kľúčové témy týkajúce sa hlavného mesta nielen experti a odborníci, ale aj vplyvní hráči v realitnom biznise.
Forbes Bratislava 2030. Foto: Marek Mucha
Forbes Bratislava 2030. Foto: Marek Mucha
Vallova expertka z New Yorku
Napriek tomu, že Bratislava a New York sú na prvý pohľad dve odlišné mestá vzdialené od seba tisícky kilometrov, časť „Veľkého jablka“ zanechal v hlavnom meste Slovenska svoju stopu.
Primátor Matúš Vallo totiž využil služby konzultantskej agentúry Bloomberg Associates bývalého starostu New Yorku. Tá Vallovi pomohla najmä s otázkou udržateľnej dopravy v hlavnom meste, ale aj s využitím verejných priestorov v slovenskej metropole.
Známou tvárou Bloomberg Associates je expertka na dopravu a bývalá komisárka pre dopravu mesta New York Janette Sadik-Khan.
Expertka na podujatí Forbesu v online vstupe predstavila prezentáciu s názvom Brave New Road, ktorá sa týkala prerodu hlučných a niekoľkoprúdových ulíc na verejné priestory.
Podľa odborníčky sa dekádou po dekáde menil vzťah obyvateľov k mestám. Od svojich metropol chcú oveľa viac ako len znečistené a hlučné preľudnené priestranstvá bez identity. „Chcú mestá, kde sa dajú žiť pekné životy s ich rodinami,“ opísala Sadik-Khan.
Forbes Bratislava 2030. Foto: Marek Mucha
Janette Sadik-Khan sa účastníkom Forbes Bratislava 2030 prihovorila naživo cez telemost. Foto: Marek Mucha
Expertka zároveň podčiarkla, že doprava v mestách sa „neopraví“ pridaním ďalšieho jazdného pruhu na problémovú komunikáciu.
„Keď vidíte časté zápchy a znečistenie, neopravíte to tým, že postavíte ďalší jazdný pruh, musíte zmeniť infraštruktúru,“ vysvetlila Sadik-Khan.
V rámci prezentácie tak návštevníkom podujatia osvetlila, ako postupovala pri vytváraní udržateľných foriem dopravy v New Yorku, ale aj to, ako vo veľkomeste pristupovali k téme verejných priestranstiev.
Zároveň prezradila, že sa snažila urobiť z New Yorku metropolu, v rámci ktorej by sa každý obyvateľ mal vedieť do desiatich minút prepraviť k najbližšiemu verejnému priestoru.
„Ak sú bezpečné ulice, kde sa môžu pohybovať rodiny s deťmi, je to indikátor pre lepší priestor na život,“ spresnila expertka na dopravu.
Ako dodala, v americkej metropole sa počas svojho pôsobenia vo funkcii komisárky snažila aj o výraznejšie zavedenie autobusovej dopravy do oblastí, kde nebola takmer vôbec rozšírená. Odborníčka tak spomenula napríklad štvrte v Bronxe.
„Za šesť rokov sme vytvorili sedem rýchlopruhov pre autobusy. Starosta sa rozhodol rozšíriť tento projekt a denne sa prepraví týmito pruhmi 600-tisíc ľudí,“ opísala Sadik-Khan.
Forbes Bratislava 2030 (13 fotografie)
Sadik-Khan: Cyklotrasa na Vajanského je fantastický projekt
Newyorská exkomisárka zároveň pripomenula, na ktorých konkrétnych projektoch spolupracovala v Bratislave práve s tímom Matúša Valla. Zhodnotila tak viacero projektov vrátane rozšíreného chodníka na Krížnej ulici či zrekonštruované Námestie Slobody, o ktorom povedala, že je aktuálne magnet na ľudí a rodiny s deťmi.
„Tyršák sme zmenili na miesto, kde mesto a rieku ľudia môžu vnímať úplne novým spôsobom,“ okomentovala ďalší zo spoločných projektov.
Zároveň spomenula aj ostro sledovanú iniciatívu na Vajnského nábreží, na ktorom Vallov magistrát osekal vyťaženú štvorprúdovku o dva jazdné pruhy a premenil ich na cyklotrasu.
Partneri Forbes Bratislava 2030
Partneri Forbes Bratislava 2030
Práve táto zmena vyvolala značnú kritiku verejnosti. „Klasická cyklotrasa na Vajanského vyvolala nespokojnosť, je to ale fantastický projekt,“ zhodnotila odborníčka.
Podľa Sadik Khan je podobný trend bežný vo svetovom meradle, no zároveň podčiarkla, že rovnako výrazné iniciatívy takmer vždy vyvolávali vlnu kritiky.
Vo finále však práve tieto nápady zlepšili životný štandard pre obyvateľov, či už sa dané štvrte stali pre rodiny a obyvateľov bezpečnejšie alebo nové pešie zóny prilákali aj komerčný segment, napríklad obchodníkov. „Keď zmeníte ulicu, zmeníte celý svet,“ podčiarkla.
Vzťah k novým priestranstvám
Prax newyorskej expertky zhodnotila aj šéfka Metropolitného inštitútu Bratislavy Petra Marko. „Skúsenosť s tímom Janette Sadik Khan nie je len s mestom New York, kde spravili radikálne transformácie ulíc, ale priniesli aj vo všeobecnosti veľa možností udržateľného pohybu v meste,“ zhodnotila prácu exkomisárky.
Podľa riaditeľky inštitútu pri vytváraní nových verejných priestranstiev nemá ísť len o funkčnosť, ale obyvatelia si k tomu majú vytvoriť aj vzťah.
„Treba sa pozrieť do budúcnosti a pretvárať samotné mesto. Jedna zmena je fyzická transformácia ulíc a priestorov a druhá je psychologická,“ opísala expertka z inštitútu.
Poloha ako plus
Veľkou výhodou Bratislavy je poloha. Myslí si to primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý v jednom z panelov taktiež diskutoval o budúcnosti a silných stránkach hlavného mesta.
„Mať za jeden zo satelitov Viedeň je veľmi dobrá vec. Máme veľmi dobré vzťahy, je pre nás dobrý benchmark,“ okomentoval primátor.
Zároveň jedným z plusov mesta je aj prítomnosť hustej siete lesov o rozlohe 90 kilometrov. Zalesnené územia spolu s Dunajom podľa primátora robia z Bratislavy mesto s výbornou topografiou.
Bratislava verzus Brno
Vallo o mobilite či udržateľnej mestskej doprave diskutoval na podujatí aj spolu s Reném Černým, zástupcom primátora Brna.
„Ak sa niekto rozhodne nepoužívať auto, chceme, aby mal pripravené možnosti. Poznáme štyri spôsoby prepravy – peši, MHD, bicykel, auto. Do MHD dávame veľké nádeje, štyri električkové radiály. Vidíme veľký záujem ľudí,“ priblížil víziu mesta primátor.
Zároveň dodal, že so štátom by rád za mesto komunikoval aj o výraznej dopravnej bratislavskej tepne, Einsteinovej ulici. „Ide o vnútorný okruh mesta. Budeme chcieť autá vytlačiť na D4. Zaujíma nás ale aj tunel pod Karpatmi,“ zdôraznil Vallo.
Keď zmeníte ulicu, zmeníte celý svet,
Janette Sadik Khan
Černý zase otvoril otázku električkovej dopravy v Brne. „Využívame električky intenzívne. Predlžením linky na jedno zo sídlisk. Dávame prednosť koľajovej doprave. Sme presvedčení, že električky majú budúcnosť v zapchatej premávke,“ opísal zástupca primátora Brna.
Zatiaľ čo v Bratislave sa postupne rozširuje sieť cyklotrás, Brno podľa Černého tento typ prepravy príliš nevyužíva.
„Brno nie je príliš cyklistické mesto. Nie sme na rovine. Máme pomerne veľké prevýšenia. Je tu aj historická architektúra, ktorá niekde cyklistom vadí. Snažíme sa ľudí presviedčať, že cyklopruh im nevezme miesto pre autá, a to ani pred ich prevádzkami,“ dodal Černý.
Demografická prognóza a množstvo hostí
V rámci Forbes Bratislava 2030 pedagóg a podpredseda Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti Branislav Bleha odprezentoval demografickú štúdiu súvisiacu s potenciálnym rastom obyvateľstva hlavného mesta. Expert na populačný rast miest v rámci prognózy prišiel s piatimi možnými scenármi.
Forbes Bratislava 2030. Foto: Marek Mucha
Podujatie Forbes Bratislava 2030 moderovala šéfredaktorka Forbes Slovensko Lucia Okšová. Foto: Marek Mucha
Jeden z najoptimistickejších scenárov tak napríklad hovorí o raste počtu obyvateľstva mesta o 24 percent. Najreálnejším je ale stredný scenár. „Ten je najpravdepodobnejší a hovorí o desaťpercentnom raste obyvateľov Bratislavy,“ podotkol Bleha.
Odborník zároveň dodal, že Bratislavu čaká silná éra úbytku obyvateľov, čo v praxi znamená, že viac ľudí bude zomierať, ako sa rodiť.
„Vo všetkých scenároch je pomerne výrazný nárast stredného veku. V strednom variante približne o sedem percent, čo je o niečo rýchlejšie ako priemer Slovenska,“ poznamenal ešte Bleha.
Forbes Bratislava 2030. Foto: Marek Mucha
Forbes Bratislava 2030. Foto: Marek Mucha
Developeri a budúcnosť mesta
Z druhého tábora, strany developerov do diskusie na tému verejných priestranstiev sa zapojili známe tváre realitného biznisu. „Bratislava je v plnom procese transformácie,“ okomentoval výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán.
Development manager spoločnosti Corwin si myslí, že kvalitný verejný priestor je taký, kde sa príjemne cíti osemročné dieťa aj 80-ročný senior.
Práve Corwin pracuje aktuálne na výstavbe „brownfieldu“ Palma. „Vytvárame nový kúsok mesta, nemôžeme tam ale hovoriť (v tejto chvíli, pozn. redakcie) už o nejakých hotových verejných priestoroch,“ načrtol Gulan.
„Sú top výzvy, ktoré majú všetky mestá, a to doprava, klimatická zmena a regulácia výstavby. Všetko sa to podľa mňa vyvíja od stratégie, ktorá sa určí na začiatku,“ dodal zase CEO Immocapu Martin Šramko.
