Automobilový trh zažíva ďalšie zemetrasenie. Ruskom vyvolaná vojna na Ukrajine spôsobuje obrovské problémy prakticky všetkým automobilkám, ktoré v Rusku nejakým spôsobom fungujú. Aj keď vo väčšine prípadov je lepšie použiť výraz fungovali. Automobilky tak začínajú počítať straty. A platí to aj pre domácich hráčov.
V minulom roku sa v Rusku predalo 1,67 milióna nových automobilov, čo je o milión menej ako napríklad v Nemecku. Faktom však je, že výroba v Rusku okrem domáceho trhu zaisťuje autá aj pre celý región krajín bývalého Sovietskeho zväzu a v niektorých prípadoch aj pre západnú Európu a ďalšie časti sveta.
To už je ale minulosť. V akej situácii sú teraz automobilky, ktoré sa v minulosti rozhodli, že investovať v Rusku môže byť dobrý biznis?
Mercedes-Benz
Nemecká automobilka patrí medzi tie, ktoré tvrdo zasiahne prípadné rozhodnutie Moskvy vyvlastniť majetok zahraničných firiem. Teda tých, ktoré Rusko opustili na protest proti invázii na Ukrajinu. Mercedes má totiž podľa webu Automotive News v Rusku majetok v hodnote dvoch miliárd eur.
Ohrozená je tak napríklad továreň ležiaca štyridsať kilometrov od Moskvy, vybavená robotmi a ďalšou modernou technikou, ktorú slávnostne otvorili len pred troma rokmi. Nechýbal pri tom ani prezident Vladimir Putin. Viac ako tisícka tamojších zamestnancov v nej až do jej uzavretia začiatkom mesiaca vyrábala ročne dvadsaťtisíc áut.
Mercedes tiež bude páliť výpadok predaja. Podľa odhadu agentúry Bloomberg Intelligence sa Rusko podieľa na predajoch spoločnosti Mercedes dvoma percentami. Navyše keď už si domáci kupujú mercedes, príliš na ňom nešetria.
Až doteraz bolo Rusko popri Číne a USA trhom, kde sa predalo najviac limuzín Mercedes-Maybach triedy S. Cena takého auta v Česku sa pritom začína na viac ako štyroch miliónoch korún (161-tisíc eur). Teraz na tento luxus budú musieť Rusi zabudnúť.
Renault
Hlavu v smútku má zo súčasnej situácie aj automobilka Renault. Rusko je pre Renault druhým najväčším trhom. Problémy sa začali krátko po začiatku invázie, keď akcie francúzskej značky, v ktorej pätnásťpercentný podiel drží aj francúzsky štát, odpísali skoro štyridsať percent hodnoty.
Renault drvia najmä investície z roku 2008, kedy zaplatil miliardu eur za štvrtinový podiel v ruskej automobilke Avtovaz vyrábajúcej autá značky Lada. Odvtedy sa podiel konzorcia Renault-Nissan v Avtovaze navýšil až na súčasných 69 percent.
Strata trhovej hodnoty vo výške štyroch miliárd eur síce môže vyzerať ako prehnaná reakcia, ale len do chvíle, než si uvedomíte, že Avtovaz priniesol v minulom roku skupine šesť percent jej tržieb vo výške 46 miliárd eur a v súvahe Renaultu je ocenený na tri miliardy eur.
Až donedávna pritom investícia do Avtovazu dávala zmysel. Jednoducho preto, že výrobca áut značky Lada stojí za tretinou celej ročnej automobilovej produkcie Ruska. Zahŕňa dva výrobné závody, z ktorých jedným z nich je obrovská továreň v Togliatti s ročnou kapacitou až 650-tisíc áut. Okrem toho Renault vlastní ďalšie továrne pri Moskve, kde vyrába autá značiek Renault a Nissan.
Výrobu teraz brzdia sankcie, kedy nie je možné do Ruska dovážať diely na výrobu zo západnej Európy ani z Ukrajiny. Avtovaz preto musel v posledných týždňoch dvakrát úplne zastaviť prevádzku. Tá sa síce znova čiastočne obnovila, ale čo bude ďalej, to teraz nikto poriadne nedokáže odhadnúť.
„Bolo by úplne legitímne, keby Renault zvažoval odchod z Avtovaz,“ agentúre Reuters oznámil analytik spoločnosti Jefferies Philippe Houchois.
Volkswagen
O veľa peňazí príde aj koncern Volkswagen Group, ktorý na ruskom trhu od tohto roku zastupuje Škoda Auto. Dôvod je jasný – Škodovke sa v Rusku veľmi darilo, čo dokazuje zhruba 90-tisíc predaných áut za rok (desatina celkovej produkcie automobilky). Vrátane Volkswagenov potom celý koncern v Rusku predal skoro 200-tisíc áut.
Po celom svete predal takmer 3,9 milióna áut, takže odchod z Ruska ho síce bude bolieť, ale nepôjde o stratu, ktorá by čo i len vzdialene ohrozovala jeho fungovanie.
Najväčšie obavy teraz pramenia z toho, že koncern môže na základe rozhodnutia Moskvy prísť o výrobné závody ležiace v Kaluge a Nižnom Novgorode. Tie okrem samotného Ruska zásobujú napríklad aj Azerbajdžan, Kazachstan, Arménsko, Tadžikistan alebo Uzbekistan.
Väčší bolehlav by prinieslo zoštátnenie závodu v Kaluge, ktorý je majetkom koncernu, zatiaľ čo továreň v Nižnom Novgorode patrí spoločnosti GAZ a jej väčšinovému vlastníkovi. Tým je Oleg Deripaska, ktorý je na sankčných zoznamoch ako USA, tak Veľkej Británie, čo má za následok zmrazenie jeho majetku v týchto krajinách.
Oleg Deripaska. Foto: Forbes USA
Európska únia ho zatiaľ na sankčný zoznam prekvapivo nezaradila, hoci jeho spoločnosť GAZ vyrába vojenskú techniku používanú aj v bojoch na Ukrajine. Jeho absencia na európskom zozname tak Volkswagenu nahráva.
V prípade, že by Deripaska začal prichádzať o majetok aj v rámci krajín EÚ, reakcia Ruska smerom k Volkswagen Group by bola takmer určite totožná.
Stellantis
Citroën, Opel, Fiat, Peugeot, Alfa Romeo, Maserati alebo Jeep. To sú len niektoré značky patriace pod Stellantis, ktorý je po koncernoch Toyota, Volkswagen a Renault-Nissan globálnou štvorkou. A aj Stellantis rieši, ako veľmi je ohrozená budúcnosť jeho závodu v ruskej Kaluge, ktorý vlastní spoločne s japonským Mitsubishi Motor držiacim 30-percentný podiel. Obe automobilky táto investícia dohromady vyšla na 550 miliónov eur.
Z liniek továrne s ročnou kapacitou až 125-tisíc aut schádzali napríklad modely Peugeot 408 a Citroën C4, malé dodávky značiek Peugeot, Opel a Citroën, ale aj Mitsubishi Outlander a Pajero. Autá odtiaľto prúdili nielen do Ruska, ale aj do západnej Európy a v pláne bolo exportovať ich až do Latinskej Ameriky.
Všetky exportné plány vzali za svoje, keď Rusko v rámci odvetných opatrení proti západným sankciám oznámilo blokádu vývozu vozidiel všetkých podnikov so zahraničnou účasťou. Stellantis následne vyhlísil, že presunie časť svojej výroby dodávok v Rusku do západnej Európy a zmrazí plány na ďalšie investície v krajine.
Pokiaľ automobilka naďalej zostane v rukách oboch značiek, aj tak ju čakajú značné problémy. Okrem nedostatku dovážaných dielov výroba totiž nebude mať možnosť spoliehať sa na export, ale len na domáci trh. A nie je veľmi pravdepodobné, že ekonomicky chradnúce Rusko by dokázalo s ohľadom na očakávaný pokles predaja vozidiel automobilku uživiť.
Hyundai
Ďalším podobne veľkým hráčom na ruskom trhu je juhokórejská Hyundai Motor Group. Tá má prostredníctvom značiek Hyundai a Kia obsadenú viac ako štvrtinu ruského trhu. Blízko Petrohradu navyše od roku 2010 prevádzkuje výrobný závod s ročnou kapacitou výroby až 150-tisíc áut.
Výrobné linky Rusku zastavil už na začiatku marca a zostať to tak má prinajmenšom do konca mesiaca. Okrem iného preto, že podľa Kórejskej asociácie výrobcov automobilov (KAMA) sa očakáva, že dopyt po automobiloch na ruskom trhu v roku 2022 klesne o 29 percent oproti roku 2021.
Hyundai Motor Group (a nielen tú) navyše trápi, že hodnota ruského rubľa sa brutálne prepadla. Vzhľadom na to, že automobilka platí za dovoz dielov v amerických dolároch, čím viac vozidiel v Rusku predá, tým viac peňazí stratí.
A v strehu sú aj juhokórejskí dodávatelia dielov. Južná Kórea je zaradená na zoznam nepriateľov Ruska, čo znamená, že kórejskí výrobcovia dielov, ktorí doteraz vyvážali svoje výrobky do Ruska a dostávali platby v amerických dolároch, by v budúcnosti mohli dostať zaplatené v rubľoch.
„Ak Hyundai Motor zostane v Rusku v čase, keď sa ostatné svetové automobilky z tejto krajiny sťahujú, jeho medzinárodná dôveryhodnosť klesne,“ povedal Lee Hang-koo, výskumný pracovník Kórejského inštitútu automobilovej technológie (KATECH). „Ak sa ale rozhodne z Ruska stiahnuť, stratí ruský trh v prospech čínskych spoločností,“ dodal pre ekonomický web Business Kórea.
Článok vyšiel na Forbes.cz, autorom je Ondřej Kinkor.
