Štyridsaťtriročný právnik svoje odpovede dopĺňa číslami, vo svete paragrafov je rovnako doma ako vo svete financií.
Okrem Prahy absolvoval advokátske skúšky aj v New Yorku, neďaleko Wall Street, epicentra svetových financií. Len v posledných rokoch sa finančný právnik Petr Hudec podieľal na niekoľkých historicky prvých a najvýznamnejších transakciách v krajine – bol pri medzinárodnom financovaní spoločností PPF Telecom a EPH, ako aj pri transakciách českého jednorožca Rohlík.
Dnes zo siedmeho poschodia budovy v pražskej štvrti Příkopech vedie tím pre kapitálové trhy v advokátskej kancelárii White & Case, ktorý sa pod jeho vedením rozrástol na historicky najväčší rozsah.
„České firmy si čoraz viac uvedomujú, že kapitálové trhy nie sú určené len pre najväčších hráčov v tradičných odvetviach. Sme svedkami dlhodobého rastu objemu a počtu transakcií,“ hovorí právnik, ktorý sa v tomto odvetví pohybuje už takmer dve desaťročia.
Svoju právnickú kariéru začal počas štúdia v pražskej pobočke White & Case. Čoskoro však zamieril do zahraničia – získal štipendium na Northwestern University v Chicagu, zložil advokátsku skúšku v štáte New York a potom pracoval v londýnskej pobočke White & Case.
Štyridsaťtriročný právnik svoje odpovede dopĺňa číslami, vo svete paragrafov je rovnako doma ako vo svete financií. Sleduje trendy, ktoré formujú kapitálové trhy, a vidí postupný nárast sofistikovanosti českého aj regionálneho investičného prostredia.
S pražským tímom White & Case Hudec pracuje nielen na domácich a zahraničných transakciách v Českej republike, ale aj na medzinárodných transakciách v rámci strednej a východnej Európy.
„Čoraz viac spoločností v Českej republike a v regióne sa obracia na kapitálové trhy s cieľom získať finančné prostriedky od medzinárodných a domácich investorov prostredníctvom emisií dlhopisov,“ hovorí . Reč je však aj o rastúcej sofistikovanosti kapitálového trhu, inovatívnych finančných štruktúrach a expanzii českých firiem do zahraničia.
Z regionálneho hľadiska bol jednou z najzaujímavejších transakcií, na ktorých som mal možnosť pracovať, predaj polovice plus jednej akcie skupiny PPF Telecom, ktorá zahŕňa aktíva v Bulharsku, Maďarsku, Srbsku a na Slovensku.
V rámci tejto transakcie sme zastupovali spoločnosť PPF pri vstupe do spoločného podniku s globálnou skupinou E& Group, ktorá pochádza zo Spojených arabských emirátov. Tomu predchádzala rozsiahla reštrukturalizácia skupiny, počas ktorej sme jej pomohli oddeliť jej české aktíva – Cetin a O2 Czech Republic.
Náš tím mal na starosti štruktúrovanie transakcie z pohľadu kapitálových trhov, zatiaľ čo kolegovia z kancelárie riešili bankové financovanie, korporátne a regulačné aspekty. Táto transakcia bola významná nielen pre PPF, ale prelomová bola aj z regulačného hľadiska v európskom meradle. Išlo o prvý prípad schválený Európskou komisiou podľa nového nariadenia o zahraničných dotáciách, takzvaného FSR.
Pracovali ste aj na emisiách zelených dlhopisov spoločností Energo-Pro a Accolade a na financovaní spoločnosti Rohlík. Vidíte nejaký trend v spôsobe získavania kapitálu českých spoločností?
Český kapitálový trh sa postupne rozvíja a čoraz viac spoločností si uvedomuje, že sa nemusia spoliehať len na bankové úvery. Kapitálové trhy sa stávajú prístupnejšie pre širší okruh spoločností, nielen pre tie najväčšie.
Na spomínaných emisiách Accolade a Energo-Pro bolo zaujímavé to, že išlo o prvé domáce podnikové emisie skutočne zelených dlhopisov. Dovtedy domáci investori príliš nerozlišovali, či je emisia zelená alebo nie.
Foto: Michael Tomeš
Tieto transakcie však potvrdili, že to môže mať významný pozitívny vplyv na dopyt zo strany inštitucionálnych investorov. To už dlho platí aj pre medzinárodné zelené emisie, kde sme boli tiež priekopníci.
Konkrétne spoločnosť Rohlík, jeden z českých jednorožcov, uskutočnila v roku 2024 navýšenie kapitálu o 170 miliónov eur. Okrem toho vydala dlhopisy na úrovni akcionárov v hodnote 4,5 miliardy Kč (vyše 180 miliónov eur). Tie boli špecifické nielen tým, že niesli pevnú šesťpercentnú úrokovú sadzbu, ale aj mimoriadny výnos pre investorov viazaný na valuáciu skupiny.
Takáto štruktúra nie je v Českej republike bežná?
Áno, takáto štruktúra určite nie je bežná. Išlo o spôsob, ako zatraktívniť emisiu pre investorov. Zároveň bol neobvyklý aj úver vo výške 90 miliónov eur od Európskej investičnej banky, ktorý sa Rohlíku podarilo minulý rok získať v rámci nového programu pre rýchlo rastúce technologické spoločnosti. Bol to vôbec prvý úver tohto typu, ktorý EIB poskytla.
Posilňovanie českého kapitálu v zahraničí bolo v posledných mesiacoch často spomínaná téma. Vnímate tento trend aj vo svojej práci?
Keď som v roku 2006 nastúpil do advokátskej kancelárie White & Case, zameriavali sme sa najmä na zastupovanie zahraničných investorov v strednej Európe. Odvtedy sa však trh výrazne zmenil.
V strednej Európe vyrástli silné korporácie a investičné skupiny, ktoré začali výrazne expandovať – do západnej Európy, Severnej a Južnej Ameriky, Ázie a Austrálie – a niektoré z nich sa stali globálnymi hráčmi s podobným geografickým pokrytím ako my.
Preto v posledných rokoch podstatnú časť mojej praxe tvorilo aj zastupovanie týchto pôvodne stredoeurópskych skupín pri ich zahraničných transakciách.
Dá sa z týchto zmien a expanzie českých spoločností do zahraničia vyčítať niečo o súčasnom stave kapitálového trhu?
Trh sa postupne dlhodobo sofistikuje – spoločnosti čoraz viac využívajú kapitálové trhy na získavanie finančných prostriedkov a využívajú inovatívnejšie produkty. To súvisí aj s DNA našej kancelárie. Ako globálna kancelária sme mali možnosť podieľať sa na mnohých prelomových transakciách v Českej republike a regióne – od prvého českého IPO a prvej medzinárodnej emisie dlhopisov českého emitenta až po prvú emisiu zelených dlhopisov na trhu.
Čím si vysvetľujete rastúcu popularitu emisií dlhopisov?
Dlhopisové financovanie má proti tradičnému bankovému financovaniu viacero výhod. Napríklad obsahuje menej obmedzení pre spoločnosť ako tradičný bankový dlh a často možno získať väčšie množstvo kapitálu.
Veľké skupiny ho môžu využiť na rozšírenie svojej investorskej základne a uvoľnenie obmedzení bánk, ktoré im bránia poskytnúť skupine ďalší bankový dlh. Spoločnostiam tiež často umožňuje získať lacnejšie financovanie, ako by mohli získať na bankovom trhu.
Trhy s dlhopismi sa v posledných rokoch výrazne rozrástli, a to na medzinárodnej aj domácej úrovni. Len v minulom roku sme pracovali na nových emisiách dlhopisov z Prahy v hodnote viac ako 7,5 miliardy eur. Ďalších takmer 5 miliárd eur predstavoval objem emisií, v súvislosti s ktorými sme vlani pracovali z Prahy na spätnom odkúpení alebo výmene za nové dlhopisy.
Spomedzi regionálnych emitentov zažiarili na medzinárodnom trhu energetické skupiny ako EPH a ČEZ, developerské skupiny CTP a P3, ako aj významné banky – Raiffeisenbank, UniCredit Bank, Moneta Money Bank a Česká exportní banka. Aktívny bol aj domáci trh, kde sme pracovali napríklad na emisiách spoločností České dráhy, Accolade, Energo-Pro, Rohlík alebo Dr. Max.
Akciový trh bol v posledných rokoch menej aktívny. Začína sa situácia meniť?
Počas pandémie a v nasledujúcom období až do začiatku vojny na Ukrajine sme pracovali na štyroch až piatich IPO z Prahy ročne, čo je v porovnaní s bežnými rokmi nadpriemerný počet. Tento trend sa prejavil najmä na miestnom a európskom trhu, ale podobné trendy sme zaznamenali aj na celom svete.
Po začiatku vojny na Ukrajine sa nové emisie akcií trochu pozastavili a čakalo sa na vhodnejšiu príležitosť. Takže toto obdobie bolo z môjho pohľadu viac poznačené tzv. sekundárnymi ponukami, keď už obchodovaná spoločnosť vydáva nové akcie na regulovanom trhu. Trhy sa však začínajú zotavovať a čoraz viac spoločností hovorí o možnosti vstupu na burzu.
Dokonca aj spomínaný Rohlík hovorí o vstupe na burzu v najbližších piatich rokoch. Aké faktory podľa vás rozhodnú o tom, či k IPO skutočne dôjde?
To nemôžem komentovať, ale vo všeobecnosti vidíme, že aktivita v oblasti IPO sa zvyšuje.
Ktoré medzinárodné burzy sú pre stredoeurópske spoločnosti najatraktívnejšie?
Pokiaľ ide o výber trhu, sme agnostickí a pracujeme na IPO na rôznych trhoch. Osobne som, samozrejme, patriot a chcel by som vidieť pražskú burzu čo najsilnejšiu. Poteší ma, keď sa z obchodného hľadiska ukáže ako najvhodnejší trh pre konkrétnu transakciu, či už pre primárny alebo aspoň sekundárny listing, teda situáciu, keď sa s akciami obchoduje primárne na zahraničnej burze, ale zároveň aj na domácom trhu.
Okrem domácej burzy je hlavná zahraničná destinácia Londýn?
V oblasti medzinárodných búrz bolo v minulosti bežnejšie, že najväčšie medzinárodné IPO zo strednej a východnej Európy smerovali na londýnsku burzu, ktorá bola ich hlavná destinácia.
Brexit však situáciu výrazne zmenil a do popredia sa dostal Amsterdam, ktorý sa stal jedným z kľúčových centier pre európske primárne emisie akcií. V reakcii na to londýnska burza nedávno výrazne uvoľnila svoje pravidlá, čo môže tento trend v budúcnosti opäť zmeniť.
Napríklad spoločnosti Avast a Eurowag uskutočnili svoje IPO v Londýne, zatiaľ čo spoločnosť CTP – v rámci jedného z najväčších realitných IPO v Európe – si vybrala Amsterdam. Tento posun v preferenciách podnikov tak odráža širšiu transformáciu európskeho kapitálového trhu.
Pre globálne spoločnosti s pôsobením v Spojených štátoch, prípadne pre spoločnosti v určitých špecifických odvetviach, môže byť logická voľba listing za oceánom. Okrem hlavných medzinárodných búrz si regionálne burzy, ako sú burzy v Prahe, Varšave, Budapešti a Bukurešti, stále zachovávajú veľmi dôležitú úlohu.
Ktoré spoločnosti sú podľa vás v súčasnosti najzrelšie na IPO?
Vo všeobecnosti vidíme do budúcnosti značný potenciál okrem iného aj v technologických spoločnostiach. Nielen v širšom regióne vyrástlo práve v tomto sektore množstvo veľmi úspešných spoločností vrátane tzv. jednorožcov, ktoré dokázali zamestnať veľmi talentovaných ľudí, získať súkromný kapitál od veľmi renomovaných investorov a ďalej rásť.
IPO je potom prirodzený spôsob, ako získať ďalšie finančné prostriedky a zároveň zhodnotiť investície existujúcich akcionárov. Významný potenciál do budúcnosti vidíme aj v mnohých úspešných spoločnostiach v rade tradičnejších odvetví.
Čo všetko vstupuje do rozhodovacieho procesu?
Výber trhu závisí od viacerých faktorov. Niektoré typy spoločností sa jednoducho s väčšou pravdepodobnosťou obchodujú na určitých špecifických burzách, kde je vyššia koncentrácia investorov zameraných na daný sektor.
Ďalší dôležit faktor je však aj to, do akej miery je spoločnosť známa investorom v danej krajine (alebo či sa chce stať známejšou), prípadne či je napríklad spoločnosť zaradená na konkrétnej burze do takzvaného indexu, čo zvyčajne znamená väčší dopyt zo strany pasívnych fondov, ktorý má potom tendenciu tlačiť cenu akcie nahor. V neposlednom rade je to aj prísnosť požiadaviek daného trhu a regulačné a daňové aspekty.
Prepadne niekedy pripravovaný vstup na burzu na poslednú chvíľu?
Áno, niekedy sa to stane. Nemusí to však vždy znamenať len to, že trhy nie sú priaznivé, ba dokonca ide často o pozitívne správy. V posledných rokoch sme pracovali na viacerých transakciách, ktoré prebiehali vo forme tzv. dual tracku.
V praxi to znamená, že množstvo spoločností prejde prípravou na IPO a ich akcionári nakoniec využijú možnosť predať svoje akcie súkromnému investorovi, ktorý ponúkol atraktívne podmienky, a tak tieto transakcie zostávajú neverejné. Často je to prípad väčších spoločností, kde IPO predstavuje prirodzenú cestu pre exit existujúcich akcionárov.
Takže dual track spoločnosti bežne využívajú ako pákový efekt?
Áno, často sa používa ako taktika pri rokovaniach so súkromnými investormi. Keď spoločnosť pripravuje IPO, zvyčajne tým vyvíja tlak na investorov v rámci privátneho predaja a v praxi to často vedie k lepšej cene. Spoločnosť alebo jej akcionári si potom môžu zvoliť túto cestu namiesto vstupu na burzu.
Foto: Michael Tomeš
Ako dlho trvá takéto rokovanie?
To závisí od situácie. Vo všeobecnosti je však dĺžka procesu diktovaná predovšetkým dĺžkou prípravy IPO, ktorá je vo všeobecnosti zložitejšia ako privátny predaj. Časová náročnosť procesu IPO závisí od stavu spoločnosti pred tým, ako sa rozhodne ísť touto cestou.
Sú spoločnosti, ktoré sú veľmi dobre pripravené, pokiaľ ide o ich finančné výkazy a množstvo ďalších aspektov, a potom sú spoločnosti, ktoré na druhej strane robia veľa vecí za pochodu. Vo všeobecnosti je dobré počítať so štyrmi až šiestimi mesiacmi od začiatku transakcie. Tieto dva procesy potom prebiehajú paralelne.
Do akého momentu je ešte možné paralelne rokovať so súkromným investorom?
Zvyčajne dovtedy, kým spoločnosť nevyrazí v rámci IPO na tzv. roadshow za investormi. Ide o sériu prezentácií a stretnutí, ktoré spoločnosť plánujúca vstup na burzu organizuje na samom konci procesu IPO, aby potenciálnym investorom predstavila svoje podnikanie, finančnú situáciu a vyhliadky do budúcnosti.
Po absolvovaní roadshow sa zvyčajne pokračuje už len touto cestou. V predstihu však už zvyčajne má pomerne konkrétnu predstavu o cenovom rozpätí, v ktorom môže dosiahnuť IPO, ktoré potom môže porovnať s ponukami získanými od súkromných investorov.
Rozhodnutie potom závisí najmä od ceny?
Ak je hlavný cieľ existujúcich akcionárov predať svoje akcie, cena je, samozrejme, kľúčový faktor. Na druhej strane IPO prináša spoločnosti množstvo výhod, ako napríklad prístup k novému kapitálu, ktoré môžu mať prednosť, najmä ak existujúci akcionári chcú v spoločnosti zostať dlhodobo. Celkovo teda zohráva úlohu viacero faktorov, ale cena zostáva jedným z najdôležitejších.
Vráťme sa k dlhopisom, v posledných rokoch sa veľa hovorí o dlhopisovej bubline, najmä v súvislosti s malými individuálnymi investormi. Dotýka sa táto situácia aj vás?
Pohybujeme sa v inom segmente trhu, kde spolupracujeme predovšetkým s renomovanými spoločnosťami a bankami na väčších emisiách, ktoré spĺňajú vysoké štandardy. Doteraz sme nepripravili žiadnu emisiu, ktorá by mala za následok straty investorov v dôsledku neschopnosti emitenta splácať.
Z času na čas, keď bublina praskne, sa však v rámci našej insolvenčnej praxe dostaneme najmä k niektorým tzv. podlimitným emisiám, ktoré do určitej miery poškodili povesť trhu a prispeli k vzniku dlhopisovej bubliny.
Takže trhom tieto neúspešné malé dlhopisové transakcie príliš neotrasú?
Nemyslím si. Je to určite nežiaduci jav, ale ojedinelé prípady týchto spravidla menších emisií nemajú dostatočný vplyv na to, aby destabilizovali trh s dlhopismi ako taký.
Do akej miery sa dnes domáce spoločnosti spoliehajú na dlhopisy?
Česká republika bola v minulosti konzervatívny trh, kde spoločnosti získavali kapitál predovšetkým prostredníctvom bankových úverov. Postupom času však objavili výhody kapitálových trhov a dlhopisov – umožňujú im získať väčšie objemy financií, často za výhodnejších podmienok a s menšími obmedzeniami ako pri bankovom financovaní.
Dnes spoločnosti bežne kombinujú oba zdroje a vyberajú si ten, ktorý im v danom čase poskytuje lepšie podmienky.
Aká je súčasná situácia?
Trhy s dlhopismi nie sú univerzálne riešenie pre každého emitenta, ale pre určité typy spoločností môžu byť výhodnejšie ako iné formy financovania. V súčasnosti sú podmienky na dlhopisových trhoch pomerne priaznivé.
Po rokoch, keď sa spoločnosti viac prikláňali k bankovému financovaniu – najmä v neistote po vypuknutí vojny na Ukrajine a vyšších úrokových sadzbách –, teraz pozorujeme intenzívnejší návrat k dlhopisovému financovaniu. Potvrdzujú to rastúce objemy emisií a záujem investorov, tak drobných (tzv. retailových), ako aj inštitucionálnych, ktorí sú ochotní alokovať prostriedky do podnikových dlhopisov.
Tento trend súvisí aj so súčasným prostredím úrokových sadzieb, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri rozhodovaní emitentov.
Myslíte si, že tento trend bude pokračovať aj v tomto roku?
Vývoj na trhu nie je možné s určitosťou predpovedať, ale ak vychádzame z aktuálnych údajov a pripravovaných transakcií na začiatok tohto roka a jar, nepozorujeme výrazný pokles aktivity. Naopak, objemy emisií zostávajú stabilné a zatiaľ sa neobjavili žiadne náznaky výrazného spomalenia.
Samozrejme, trh môže byť ovplyvnený viacerými faktormi – od makroekonomického vývoja cez zmeny úrokových sadzieb až po geopolitickú situáciu –, ale zatiaľ vidíme skôr pozitívny trend.
Aký vplyv majú v tejto oblasti geopolitické zmeny?
Fundamentálne. Paradoxne však kapitálovým trhom negatívne správy až tak nevadia, ak sú predvídateľné a investori ich môžu zohľadniť v cenách aktív. Najväčším rizikom je neistota – situácia, v ktorej nie je jasné, akým smerom sa budú udalosti vyvíjať. To môže viesť k odkladu transakcií a zníženiu celkovej aktivity na trhu.
Deje sa to teraz?
V našom regióne zatiaľ nepozorujeme výraznejšie spomalenie kapitálových trhov v dôsledku súčasných geopolitických udalostí alebo našej geografickej blízkosti ku konfliktu. Keď vypukla vojna na Ukrajine, došlo k dočasnému ochladeniu trhu a zvýšenej opatrnosti investorov, ale odvtedy sme nezaznamenali priamy vplyv, ktorý by brzdil nové transakcie. Situácia sa však môže kedykoľvek zmeniť a my ju, samozrejme, pozorne sledujeme.
Hovoríte o situácii na Východe. Aká je naopak situácia na Západe?
Vývoj na kapitálových trhoch v USA je pre globálnych investorov, samozrejme, kľúčový, pretože práve tam sa často formujú trendy, ktoré ovplyvňujú ostatné regióny.
V posledných mesiacoch sme v USA zaznamenali výraznejšie oživenie ako v Európe – americký trh vykazuje silnejší rast, zvyšuje sa počet primárnych emisií akcií a investori sa vracajú k rizikovejším aktívam.
To sú signály, ktoré zvyčajne naznačujú dôveru v ekonomiku. Ak bude tento trend pokračovať, domnievam sa, že pozitívna nálada sa môže preniesť aj do Európy, kde boli trhy doteraz opatrnejšie.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorkou je Taťána Lysková.
