Barbara Fazekas je úspešná tech podnikateľka, ktorá sa podpísala pod mnohé inovatívne projekty v oblasti vzdelávania. Ako žena sa uplatňuje vo svete, kde karty rozdávajú muži. Hoci často narazí do skleneného stropu, tvrdí, že jej ciele sú dôležitejšie než to, aby sa z nej stala jedna z mnohých tvárí v oceáne bojovníčok za večné pravdy.
Bol to jej štvrtý mesiac na Bali. Každý druhý deň strávila na surfe. „Zrazu sa mi to celé v hlave prehralo a pospájalo: obyčajné vidiecke dievča z dediny sa presťahovalo do Budapešti a tam sa mu nakoniec podarilo zarobiť toľko peňazí, že sa teraz nachádza na Bali. Vysedávam si na pláži a už som sa naučila surfovať. Nie som najlepšia na svete, ale som tu, to mi stačí.”
Rodičia ju vychovali tak, aby bola vďačná za všetko, čo má. Aby netúžila stále po krajšom a lepšom. Aby nechcela vždy za každých okolností všetkého viac.
Dnes jej pravú pažu zdobí drobné, no o to symbolickejšie tetovanie. Vlna. Dôležitá kapitola v Barbarinom živote sa momentálne uzavrela. Dnes stojí pred novými výzvami.
Vlastnú firmu s názvom Bobcats Coding si Barbara Fazekas zaregistrovala začiatkom roku 2023. Založila ju spolu s Barbarou Varga-Baráth a Tamásom Kökényom, ktorého v IT kruhoch nikto nevolá inak ako Tojás (Vajce).
S dlhoročnými biznis partnermi sa zoznámila v programátorskej škole Green Fox Academy. Bol to Fazekasovej prvý projekt, ktorý je už momentálne v konkurze.
Vráťme sa však ešte pár rokov dozadu. Barbara Fazekas sa v roku 2015 zamestnala v segedínskej firme Antavo, ktorá sa zaoberala manažmentom vernostných programov. V tom čase bola čerstvou absolventkou akadémie Kürt.
Už počas skúšobnej doby však začala snívať o vlastnom podniku. Manžel ju podporoval: veril tomu, že má talent a dokázala by iných talentovaných ľudí ďalej vzdelávať v tom, ako sa uplatniť v IT sektore.
Nechala sa uniesť spontánnym nápadom a vypracovala si obchodný plán. Háčik bol v tom, že v tom čase na účte nemala ani jediný forint. Vtedy ju Péter a Kristóf pozvali na míting.
Chceli sa s ňou poradiť o inom projekte a počas rozhovoru vysvitlo, že majú podobné plány a nápady. Keďže v tom čase už mali dve úspešné firmy, mali k dispozícii aj kapitál, ktorý mohli do projektu investovať. Tu sa začína príbeh Green Foxu.
Zrodila sa dohoda a z Barbary Fazekas sa stala výkonná riaditeľka a neskôr aj menšinová vlastníčka. Model programátorskej akadémie bol jednoduchý. Za poplatok vzdelávala ľudí túžiacich po novej kariére v IT sektore až po úroveň junior programátorov. Za ďalší poplatok neskôr študentom pomohli aj nájsť adekvátnu prácu.
Koncom roka 2022 väčšinový podiel vo firme Green Fox odkúpila slovenská spoločnosť Sandberg Capital, no v tom čase sa už trh pod vplyvom vonkajších okolností začal prepadať do takej hĺbky, že o necelý rok neskôr museli firmu (dovtedy vlajkovú loď na českom i slovenskom trhu) dať do konkurzu.
Nový smer
Fazekas firmu stihla opustiť ešte pred jej kolapsom a spolu s partnermi mala po skúsenosti s Green Fox Academy chuť skúsiť niečo iné.
V novej spoločnosti, ktorá dostala názov Bobcats, toto overené trio zostavuje špecializované tímy vývojárov zložené z profesionálnych odborníkov.
Kolektívne vedomosti a know-how predávajú ďalej iným záujemcom, pričom ich hlavným cieľom je medzinárodný trh. Takýto typ outsorcovania špecialistov sa nazýva aj body leasing.
„Keď sme sa našim kamarátom snažili vysvetliť, do čoho sa púšťame a aké máme plány, videli sme v ich tvárach sklamanie. V prípade Green Foxu okamžite pochopili, že robíme dobrú vec, no v novej firme je to komplexnejšie.”
V Green Foxe sa im podarilo množstvo osudov obrátiť na úspech a pomohli mnohým ľuďom v zmene kariéry. Dokonca im neraz rovno pomohli nájsť uplatnenie na trhu práce. V prípade novinky Bobcats je však ťažko čitateľné už len poslanie firmy.
Ani cent navyše
Samotný nápad sa navyše všetkým zdal akýsi fádny a nudný. Body leasing nie je nový ani unikátny koncept a navyše sa odvážili pustiť na dosť naplnený trh, kde vládne intenzívna súťaživosť. Bobcats však vyniká v strategickom využití generatívneho AI.
Cieľom je, aby klient v žiadnom prípade nezaplatil ani cent navyše za niečo také, čo môže zaňho urobiť umelá inteligencia. Ich cenník je mastný. Ak napríklad ceny porovnáme s konkurenciou z juhovýchodnej Ázie, zisťujeme, že v Bobcats pracujú za 2,5 násobne vyššiu hodinovú mzdu. Ľudia však podľa ich slov radi platia za overenú kvalitu.
„Už nám nešlo len o nejaké vágne naplnenie cieľov. Chceli sme, aby naše životy, kým sa k cieľom napokon dostaneme, boli na vysokej úrovni.”
Žartovali medzi sebou, že im neprekáža, ak desiatky rokov svojho života zasvätia niečomu, čo nezaujíma ich kamarátov. Dokonca prežijú aj to, ak o nich nezakopne ani Forbes.
Keď nesúhlasíš, odíď
Výpoveď v Green Fox Academy podala Fazekas z vlastnej iniciatívy. Nie preto, že by projektu prestala veriť.
„Bola to pre mňa obrovská podnikateľská skúsenosť. Darmo si budeme v pokojnom období hovoriť, že sme dobrí priatelia. V náročnom čase to bude väčšinový vlastník, kto rozhodne o ďalšom strategickom smerovaní. Ja som bola síce výkonná riaditeľka, ale čo sa vlastníctva týka, len menšinová vlastníčka.”
Nesúhlasila s novým smerovaním firmy, preto jej neostalo nič iné, ako podať výpoveď. Bolo to veľmi bolestivé rozhodnutie, po ktorom na celé mesiace upadla do depresie.
Do programátorskej akadémie Green Fox sa pridala v roku 2015, keď mala len 26 rokov. V roku 2018 už z firmy odchádzala. Boli to možno krátke, no napriek tomu určujúce tri roky.
„Ponaučenie je jasné: človek sa do projektu nesmie vložiť tak intenzívne, ako som to vtedy urobila ja. Ak sa predsa plánuje pre spoločnú vec obetovať, musí byť minimálne tretinovým vlastníkom, pretože v opačnom prípade príde podstatná, strategická porada, a ty nebudeš mať miesto pri stole.”
Dnes hovorí, že by veci nerobila inak ani v prípade, keby jej dali možnosť vrátiť sa v čase. V Bobcats Codingu si to však zariadili inak: všetci traja zakladatelia si pomery vlastníctva rozdelili rovnako.
„Netvrdím, že ostatní do Green Foxu nevkladali energiu, ale jednoznačne išlo najmä o dieťa nás dvoch, moje a Barbarino, ” spomína Tojás.
Podľa neho práve oni dvaja položili základy, na ktorých akadémia stála: kde sa bude vyučovať, čo bude obsahom výučby, na akých študentov sa zamerajú a kto bude ich mentorom. Práve preto znášal veľmi ťažko, keď Fazekas nemala inú možnosť, len podať výpoveď.
„Bol tam stret záujmov, dostala sa do úzkych. Na druhej strane sme vtedy všetci boli mladé uchá. Dvadsiatnici. Boli sme kvázi juniori oproti tomu, ako rýchlo a do akej miery firma narástla.”
V konfliktnej situácii, keď bolo treba rozhodnúť o budúcej stratégii, za jedným stolom nesedeli skúsení podnikatelia. Ani na jednej strane. Na dlhú procedúru si Tojás spomína ako na obdobie plné napätia, s ktorým sa Fazekas – v rámci svojich možností – dokázala vysporiadať pokojne a triezvo. Napokon sa obchodní partneri rozišli v mieri.
Najprv taekwondo, potom míting
Vyrástla v malej dedine Jásztelek. Detstvo na dedine jej dalo tri dôležité barly. Jednou z nich bolo taekwondo. Jej otec bol mechanikom poľnohospodárskych strojov, matka učiteľka.
A hoci podnikateľského ducha priamo ako vzor nikde nevidela, už od útleho veku patrili rozhodnosť a cieľavedomosť medzi jej najvýraznejšie vlastnosti. Keď bola malá, ukradli jej milovaný bicykel. Rodičia jej nechceli kúpiť druhý, no ona sa s tým nezmierila.
„Od starej mamy som dostala husacie vajíčka. Mala som trochu našporenej hotovosti, za ktorú som si kúpila farby. Vajíčka som vymaľovala, uplietla som z nich veľkonočné vence a všetky som predala na dedinskom trhu. Netrvalo dlho a mala som dosť hotovosti na nový bicykel.”
Forbes HU
Dalo by sa povedať, že už ako dievčatko podnikala. A trvá to dodnes. Ako vedúca marketingu v Kürt Akademii, výkonná riaditeľka Green Fox Academy a neskôr ako členka predsedníctva maďarskej Asociácie pre digitálnu ekonómiu (IVSZ) a zástupkyňa komunikačného riaditeľa budapeštianskej metropolitnej univerzity.
„Moja pracovná pozícia sa v podstate nikdy nemení. Zakaždým sa pridám k nejakej firme a je jedno, či veľkej alebo malej, tam som zodpovedná za to, aby sa dokázala lepšie predať. Predávame husacie vajcia a kupujeme bicykle, ale tie bicykle sú čoraz väčšie,” tvrdí.
V dedine na ňu mali ťažké srdce, pretože jej mama bola učiteľka. „Dodnes počujem, ako za mnou kričia: ,Ty to máš ľahké, tvoja mama je učiteľka.’” Vyčlenili ju z kolektívu a šikanovali ju. A to nielen slovne.
„Vtedy som cítila, že sa musím postaviť na nohy. Pozbierať zvyšky sily a dať sa dokopy. Iná možnosť nebola. Musela som sa z tejto situácie efektívne odmenežovať sama.” Deväťročná urobila rozhodnutie. Prihlásila sa do osemročného gymnázia a od tej chvíle už študovala v susednom meste, v Jászberényi.
Inzerát o taekwonde našla na nástenke obecného kultúrneho domu, napokon to bol jej srdcový šport (nezaujímal ju ani futbal, ani hádzaná.) Taekwondo je bojové umenie, ale taktiež aj metóda výcviku juhokórejskej armády. Vďaka hodinám taekwonda nezískala len techniku sebaobrany, ale aj životnú filozofiu, ktorá ju na každom kroku ovplyvňuje.
„Svet startupov mnohých priťahuje, pretože v ňom neexistuje hierarchia, panuje v ňom uvoľnená atmosféra a takpovediac je v ňom všetko povolené. To je, samozrejme, všetko krásne, ale ak chceme, aby to fungovalo, potrebujeme aj disciplínu. Presne ako v taekwonde,” vysvetľuje.
Podľa Fazekas sú to výnimočné až kritické situácie, v ktorých sa ukazuje, že potrebujeme pravidlá a hierarchické modely. „Mnoho ľudí má tendenciu mýliť si slobodu so svetom bez pravidiel. To je chyba.”
V Bobcats Codingu tomu rozumejú a podľa Fazekas môže byť atmosféra vo firme práve vďaka tomu priateľská a uvoľnená. Jej obchodný partner Tojás s ňou drží už od čias Green Foxu.
„Nie je to žiadna náhoda, že som sa do vlastnej firmy pustil s týmito dvomi Barbarami,” odkazuje na tretiu zakladateľku. „Mužom v biznise chýba pokora. Večne sa potrebujú medzi sebou porovnávať. Hrajú zbytočné hry. Stále treba dokazovať, kto je lepší. Aj vy ste už v živote mali šéfa, čo musí mať stále pravdu? Kedykoľvek by som takého zamenil za empatickú líderku,” ozrejmuje.
Na základe výsledkov v športe pred sebou mala aj možnosť medzinárodnej športovej kariéry, no po pätnástich rokoch taekwonda sa rozhodla, že jej cesta sa bude uberať iným smerom.
„Pred náročným stretnutím ešte nacvičujem taekwondo na WC pred zrkadlom.” Opakuje si presne tie pohyby, ktoré pred mnohými rokmi nacvičovala pred dôležitými zápasmi. Vďaka nim pripravuje svoje telo a myseľ na kritickú situáciu. Vie, že na postoji a vzhľade v momente vstupu na bojisko mimoriadne záleží. To, čo je na bojisku samozrejmé – rešpektovať súpera ako rovnocenného partnera – však v reálnom živote neplatí vždy.
Nie obeť, ale podnikateľka
„Slečna, priniesli by ste mi kávu a dva cukre?” Takto ju z ničoho nič oslovil obchodný partner, muž, na pracovnom stretnutí. V tom čase ju ešte nepoznal. Bez problémov sa postavila a priniesla mu kávu.
Barbara si buduje kariéru v technologickom biznise, čiže vo svete, kde dominujú muži. Neraz sa stalo, že musela prezentovať svoje projekty pred stovkou mužov v oblekoch. Stávalo sa, že sa nahlas začudovali, čo asi medzi nimi robí dvadsaťosemročná žena.
„Mne to nerobí problém. Komukoľvek rada prinesiem kávu,” spomína dnes na túto situáciu. „Celý čas mi v hlave chodilo, že momentálne som zelené jablko v koši naplnenom červenými jablkami. Ešte nikto nemôže tušiť, či som dosť kvalifikovaná, aby som sa dostala do koláča. Nediskriminujú ma priamo, nie je to nič osobné.”
Počas náročnejšej obchodnej nezhody sa pri nej raz obchodný partner odrazu prepol do agresívneho módu. Na Fazekas začal kričať. Ona si vypýtala čas, prešla sa na toaletu a tam sa rozplakala. Na druhý deň sa to zopakovalo, no neostal jej čas na útek, rozplakala sa priamo v zasadačke.
„Vtedy som musela uznať, že s agresiou tohto druhu sa jednoducho nedokážem popasovať, nedokážem proti nej bojovať. Je to taká mužská vlastnosť, s ktorou ja nezvládam fungovať. Vtedy mi napadlo, že to predsa nie je žiadny hlavolam. Stačilo mi nájsť kolegu – muža, ktorý hodenú rukavicu zdvihol a strpel aj krik a agresiu. Niekoho, kto ma zastúpi.” Našla vhodného kandidáta a poverila ho, aby v rokovaniach pokračoval v jej mene. Napokon sa kauza zdarne uzavrela.
„Určite by sa našli ľudia, ktorí by tvrdili, že to bola z mojej strany slabosť. Ja však viem, že som jednoducho prišla na to, že mám svoje limity a v záujme dosiahnutia cieľa som sa nebála požiadať o pomoc. Vtedy som sa na to pozerala ako na veľký úspech a zadosťučinenie.”
Tvrdí, že aj tech svet potrebuje čas, aby sa interné veci postupne menili a aby sa v ňom vytvorili nové vzorce správania. Neverí ani tomu, že by toho v tomto odvetví dosiahla veľa, keby v napätých situáciách na plné ústa vytiahla feministickú kartu.
Taktiež však verí, že vďaka tomu, že často zniesla aj správanie, ktoré by v inej situácii strpieť nemohla, môže teraz z výkonnej pozície a po výdatnom kariérnom raste udávať nové vzorce správania pre ďalšie generácie žien. Zaplatila za to cenu: ešte dosť často varila kávu. Samozrejme, v súkromnom živote pre ňu takéto situácie nie sú ľahko stráviteľné.
„Vždy, keď sa mi niečo takéto stane, zmocní sa ma hnev. Zavolám manželovi. Potom aj Barbare, mojej obchodnej partnerke, a rovno to na ňu vybalím: ,Počuj! Nebudeš veriť, čo sa mi zase stalo!‘ Potom sa zhlboka nadýchnem a rýchlo sa rozhodnem, či chcem byť obeť alebo úspešná podnikateľka. A ja chcem byť úspešná podnikateľka.”
Skutočné peniaze a poslanie
V rokoch po Green Fox Academy mala možnosť sprevádzať svojho manžela pri práci v zahraničí. Kým jej manžel s inou firmou otváral kanceláriu mimo Maďarska, Fazekas na diaľku riadila projekty rozvoja podnikania pre rôzne maďarské spoločnosti. Takto sa jej naskytla príležitosť vycestovať do Singapuru, Jakarty a napokon pár mesiacov žili aj na Bali.
„Pamätám si, že som mala okamžite pocit, že som doma. Malo to jediný jednoduchý dôvod: základným životným mottom Balijčanov je láskavosť. Majú príležitosť a priestor ju aplikovať, pretože nekompromisne rešpektujú a dodržiavajú vlastné kultúrne hranice. Také čosi by sa zišlo aj Európanom, potom by sa nemuseli báť toho, že im vlastnú kultúru niekto ukradne. Keby sme ju praktizovali tak pevne a s rešpektom ako Balijčania, nikto by nemal príležitosť na ňu siahnuť.” Opäť sú hlavným motívom Fazekasovej rozprávania pravidlá a rešpekt, rovnako ako v taekwonde.
Domov sa vrátila s množstvom zážitkov a hoci sa s manželom pomaly týždenne pohrávajú s myšlienkou odsťahovania, nevedia si predstaviť, že by nastálo žili v zahraničí. Jej manžel Tamás Szatmári biznisu rozumie, je tiež podnikateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Aliz Technologies. Stále ju podporoval v tom, aby rozbehla vlastné podnikanie.
„Spoločne sa nám podarilo dosiahnuť taký životný štandard, ktorý je pohodlný, ale nie je to žiadny extrém. Nejdeme ďalej ani v prípade, že by sa nám to v danom období mohlo podariť. Vieme, že podnikanie je ako horská dráha a tým, že nemáme veľké oči, si zachovávame možnosť voľby. Ak náhodou daný biznis pokašleme, neumrieme od hladu. Ak máme dobrý rok, môžeme investovať do niečoho, čo prináša pasívny príjem. Veríme, že vďaka tomu budeme môcť v štyridsiatke zase zakladať nové firmy.“
Na vlastné oči videla strop, po ktorý sa startup môže vypracovať z vlastnej sily. V spoločnosti Bobcats sa už v počiatkoch dohodli, že je pre nich prijateľné, ak neurobia nič vzrušujúce a dobrodružné. Zhodli sa však, že do firmy investujú vlastné skutočné peniaze a ich cieľom je, aby na ďalší rok už firma zarábala sama na seba. Počas prvého, neúplného obchodného roku 2023 mali obrat 132,7 milióna forintov (320 546 eur) a dosiahli zisk po zdanení 54,3 milióna forintov (131 165 eur).
Forbes HU
Trh ich stavia pred vzrušujúce výzvy: prostredie globálnych úrokových sadzieb (zatiaľ) nie je ideálne, preto aj vývojárske IT spoločnosti väčšinou brzdia zdroje, ktoré zas živia vývoj nových softvérov. Všetci v odvetví body leasingu bojujú o klientov, pretože nových projektov je málo.
Napriek tomu sa firma podľa Fazekasovej z časového hľadiska nachádza presne tam, kde ju situovali plány. Podľa ich predbežného odhadu v daňovom roku 2024 očakávajú tržby vo výške 470 miliónov forintov (1 135 320 eur) s EBITD-ou 138 miliónov forintov (333 349 eur) čo je vysoko nad priemerom v danom odvetví.
Hoci to ich priatelia v počiatočných kontúrach nedokázali odhadnúť, aj táto firma má svoju dušu a poslanie. Akurát už nepremýšľajú v disciplíne šprintu, ale skôr v maratóne.
„Naše trio má stále vysnívaný cieľ vzdelávanie, ale všetci už máme po tridsiatke. Predstavujeme si, že nám potrvá desať rokov, kým z tejto firmy (Bobcats) vytvoríme spoločnosť so silným kapitálom a ziskom. V tom čase budeme mať len nejakých štyridsaťpäť rokov a už budeme mať vlastný kapitál, vďaka ktorému budeme schopní naše ostatné projekty financovať bez toho, aby sme museli hľadať cudzie zdroje.”
Článok vyšiel na Forbes.hu a autorkou je Márky Anna.
