Spoločnosť TechnoAlpin pôsobí vo viac ako 2 400 lyžiarskych strediskách v 55 krajinách sveta. Výsledky jej slovenskej pobočky ju uchvátili natoľko, že v Dolnom Hričove pri Žiline buduje svoju prvú výrobu v strednej Európe.
Keď v roku 1990 vznikla v talianskom Bolzane spoločnosť TechnoAlpin, trh so zasnežovacími systémami bol už dávno obsadený. Rozhodla sa preto hľadať spôsoby, ako produkovať kvalitný sneh aj za menej priaznivých podmienok, keďže tam veľká konkurencia nebola. Podarilo sa.
„Kým kedysi bol technický sneh len podporný produkt, neskôr sa stal dôležitým a nakoniec až nevyhnutným riešením. Dokážeme produkovať sneh najvyššej kvality bez ohľadu na teplotu vzduchu,“ opisuje Zuzana Holášová, riaditeľka spoločnosti TechnoAlpin East Europe.
„Dnes už sa bez technického snehu nedá lyžovať. Keď odmyslíme Japonsko a sever Ameriky, tak snehu je málo. Navyše napadne na Floride a nie tam, kde sa očakáva,“ pokračuje Holášová.
Spoločnosť TechnoAlpin East Europe je síce len pobočkou globálneho lídra v zasnežovaní, svojimi výsledkami si získava jeho čoraz väčšiu dôveru. Dokonca až natoľko, že Taliani teraz plánujú presunúť do Dolného Hričova časť svojej výroby.
„Vo výrobnej hale budeme zvárať konštrukcie pre čerpacie stanice a ďalšie komponenty do zasnežovacích systémov. Odhadujeme, že sa k nám presunie približne 80 percent zváraných konštrukcií,“ prezrádza Zuzana Holášová o pripravovanom areáli, ktorý zamestná 50 ľudí. Ako funguje biznis s umelým snehom a koľko stojí zasnežiť jednu zjazdovku?
Jedno snežné delo stojí od 20- do 50-tisíc eur. Zdroj: TechnoAlpin East Europe
Budúcnosť zasnežovania
Aj keď Česká republika nemá také vysoké hory ako Slovensko, ponúka takmer štvornásobné množstvo lyžiarskych stredísk. Má ich približne 400, Slovensko okolo 100, Poľsko zhruba 500 a Maďarsko približne desať. Spoločnosť TechnoAlpin East Europe je na všetkých štyroch trhoch jednotkou.
„Na Slovensku pokrývame zhruba 90 percent stredísk, v Česku 85, v Poľsku asi 55 a v Maďarsku približne polovicu,“ vyratúva Holášová. Niektoré z nich sa ešte stále spoliehajú na prírodný sneh, je ich však čoraz menej. Z jednej strany na ne tlačí klimatická zmena, z druhej pohodlnosť zákazníkov.
„Prírodné snehové zrážky boli vždy nepredvídateľné. V minulosti však boli zimní návštevníci ochotní akceptovať, že na Vianoce nebude sneh a zjazdovky budú zatvorené. Dnes by vypnuté zjazdovky viedli k vlne zatvárania lyžiarskych svahov a ekonomickým ťažkostiam celých údolí,“ povedal pre český Forbes Martin Pirini zo spoločnosti TechnoAlpin Italy.
Lyžiarske strediská tak nakoniec nemajú na výber a ak chcú prežiť, musia investovať do zasnežovacej techniky. Aj to je dôvod, prečo zasnežovací biznis čakajú silné roky. Analýza z roku 2024 predpokladá, že celosvetový trh so zasnežovacou technikou vzrastie do roku 2032 takmer dvojnásobne. Vyjadrené číselne, zo súčasných 2,2 miliardy dolárov má stúpnuť jeho hodnota na 3,5 miliardy dolárov.
„Lyžovanie sa v horách stalo priemyselným odvetvím. Od 20. decembra do 5. januára musí byť v lyžiarskej oblasti sneh. Jeho cena nie je vôbec rozhodujúca. Ak tam nie je, prichádzate o viac ako tretinu ročných príjmov s negatívnym hodnotením na mnoho rokov dopredu,“ doplnil pre český Forbes expert na zasnežovanie Jan Audrlický.
Uvedomujú si to aj v Taliansku, kde vnímajú investíciu pod Tatrami ako možnosť priblížiť sa novým trhom. „V rámci skupiny plníme už teraz niektoré úlohy na celosvetovej úrovni, napríklad máme projektantský tím a pre mnohé trhy zabezpečujeme aj servis. Chceme sa viac rozšíriť na Ukrajine, na Balkáne aj v ďalších krajinách, kde čiastočne už pôsobíme,“ prezrádza Holášová.
TechnoAlpin vyrobil už viac ako 120-tisíc snežných diel. Nachádzali sa aj na olympijských hrách v Soči, Turíne a Pekingu. Zdroj: Unsplash.com
Miliónové investície
Spoločnosť TechnoAlpin vyrobila viac ako 120-tisíc snežných diel a do referencií si píše aj olympijské hry v Soči, Turíne a Pekingu či viaceré dejiská majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní. V rámci skupiny atakuje v tržbách hranicu 300 miliónov eur ročne, pričom jej žilinská časť sa v roku 2023 hýbala niekde okolo 14 miliónov eur.
Doteraz najväčšou zákazkou boli pre celú skupinu olympijské hry v Číne, kde musela pokryť snehom takmer jeden milión metrov štvorcových.
„Celková hodnota predstavovala čiastku 20 miliónov eur. Dodali a nainštalovali sme tam 355 strojov na výrobu snehu, z toho 272 snežných diel a 83 snežných tyčí. Pre zásobovanie vodou sme postavili osem čerpacích staníc s 51 vysokotlakovými čerpadlami a jednou chladiacou vežou,“ povedala pre Seznam Zprávy Susanne Ogriseg, marketingová riaditeľka TechnoAlpin.
Na podobné čísla sa podľa regionálneho manažéra TechnoAlpin East Europe Romana Hoteru dostali aj viaceré strediská v strednej Európe. „Pri veľkých areáloch ako Špindlerov Mlyn či Jasná sa bavíme o technológiách za päť až osem miliónov eur,“ uvádza Hotera.
O celkovej investícii rozhoduje množstvo parametrov. Prevýšenie zjazdovky, jej dĺžka a šírka, nadmorská výška, počasie v stredisku, budovanie inžinierskych sietí, kilowattová náročnosť aj to, ako rýchlo má byť areál zasnežený. Jedno snežné delo stojí od 20- do 50-tisíc eur, pričom tam sa nákladová tabuľka ešte len začína plniť.
„Keby sme zobrali celý čerpací systém od nátoku cez inštaláciu, strojovňu a rozvody až po snežné kanóny, tak pri malom stredisku so štyrmi až piatimi delami by to vyšlo minimálne 300-tisíc eur. Na širší kilometrový svah by už bolo treba zhruba dvadsať snežných kanónov a investícia by sa dostala k miliónu eur,“ hovorí Hotera.
Následne treba pripočítať náklady na prevádzku aj úpravu zjazdoviek a pripraviť sa na to, že cena energií sa bude priebežne vyvíjať.
„Pri výrobe umelého snehu platíme za elektrickú energiu približne štyristo tisíc korún ročne (16-tisíc eur),“ opísal koncom roka 2024 Jan Martinov, riaditeľ krkonošského areálu Dolní Dvůr. S piatimi vlekmi a 1,5 kilometrom zjazdoviek pritom stredisko nepatrí medzi najväčšie v Česku.
Roman Hotera je regionálny manažér spoločnosti TechnoAlpin East Europe. Zdroj: TechnoAlpin East Europe
Dopad na životné prostredie
Rozrastajúci sa zasnežovací biznis je jedna vec, dopad na životné prostredie druhá. Vníma to aj TechnoAlpin, ktorý sa okrem zlepšovania technológií venuje aj práci s prírodnými zdrojmi. Ak sa lyžiarsky svah nachádza na jednej strane kopca, je dôležité nezasnežovať ho zo zdroja na opačnej strane, kde je iný tok vody.
„Technický sneh musí vždy pochádzať z daného regiónu. Inak by ste tým zmenili biotop, pretože voda by mala inú kvalitu, inú mineralizáciu aj iné biologické časti,“ uvádza Hotera.
V Jasnej preto používajú na zasnežovanie dva zdroje, aj keď ide o jeden kopec. Pre južnú stranu majú zdroj na juhu a pre severnú na severe. Taliansky Kronplatz má dokonca štyri samostatné zasnežovacie systémy.
TechnoAlpin investuje ročne do inovácií osem miliónov eur a vďaka spolupráci s viacerými univerzitami a výskumnými inštitútmi neustále pracuje na nových. Bezolejový kompresor uviedol na trh už v roku 1998, neskôr pridal aj keramické a rubínové trysky.
„Rubínové dýzy sa nemenia ani raz za celú životnosť zariadenia. Takisto máme ako jediní na svete jeden motor v snežnom kanóne a nepoužívame zvlášť pre turbínu a zvlášť pre kompresor. Je to obrovská úspora elektrickej energie, vďaka čomu vedia mať naše zariadenia o 10 až 20 percent vyššiu výkonnosť pri rovnakej spotrebe kilowattov,“ opisuje Hotera.
Ďalšie percentá celkovej výkonnosti dokázali pridať digitalizáciou celého systému zasnežovania, keď sa všetky strojovne, snežné delá a tyče dajú ovládať zo smartfónu na diaľku. „Prinieslo to o 25 až 30 percent vyššiu výkonnosť,“ konkretizuje Hotera.
Zásadnou inováciou bolo aj snežné delo do plusových teplôt, ktoré predstavili v roku 2014. Jednak napomáha skoršiemu naštartovaniu sezóny, ale rovnakým spôsobom sa dá oddialiť aj jej koniec.
„Technický sneh vydrží dlhšie ako prírodný, pretože je hutnejší. Keby ste napríklad upravovali ratrakom pol metra čerstvého prašanu, zostalo by z neho možno päť centimetrov. Keby ste prešli po rovnakom množstve technického, mali by ste zhruba 25 centimetrov snehu. Dokážeme vyrobiť deväť rôznych kvalít snehu, čo nakoniec rozhodne, ako rýchlo sa bude roztápať,“ uzatvára Hotera.
