Ottowa W. Gurley vedel, že na juhu trpiacom segregáciou nikdy nebude mať úspech. Narodil sa na Prvý sviatok vianočný 1868 oslobodeným otrokom v Huntsville v Alabame a vyrastal v Pine Bluff v Arkansase, kde sa prevažne samovzdelával. Pred storočím vybudoval v Tulse impérium afroamerických firiem. Aj keď to všetko zničil masaker v roku 1921, nové generácie podnikateľov sa nenechali zastaviť.
Gurley sa oženil so svojou láskou z detstva Emmou, stal sa učiteľom a potom nastúpil do pomerne pohodlnej práce na americkej pošte – ale stále sníval o lepšom živote. Spolu s manželkou riskoval všetko, aby sa pripojil k vlne podnikavcov, ktorí hľadali slobodu, príležitosť a bohatstvo v takzvanom Great Oklahoma Land Rush, veľkom osídľovaní pôdy pôvodných indiánskych obyvateľov.
Nový život pre Afroameričanov
Dňa 16. septembra 1893 sa 25-ročný podnikateľ pripojil k otváraniu územia Cherokee, prebehol 50 kilometrov a nakoniec sa zastavil na trávnatom pozemku, ktorý si mohol nárokovať. Pozemok sa mal čoskoro stať súčasťou mestečka Perry v Oklahome, jednom z mnohých miest ponúkaným čiernym obyvateľom na novom území.
Gurley si predstavoval Oklahomu ako začiatok nového života pre čiernych Američanov desaťročia po ich zrovnoprávnení – a bol ambiciózny. Kandidoval na okresného pokladníka, stal sa riaditeľom v mestskej škole a nakoniec otvoril úspešný obchod so zmiešaným tovarom, ktorý viedol celé desaťročie.
Na prelome storočí sa Gurley spolu s ostatnými domácimi hospodármi dopočul príbehy o obrovských ropných poliach v neďalekom meste Tulsa, ktoré vtedy prudko rástlo. Gejzír, ktorý sa volá Ida Glenn Number 1, prvý nález v masívnom ropnom poli na tomto území, zasypal miestnych Tulsanov peniazmi – a nakoniec spravil z pôvodne neznámych Harryho Forda Sinclaira a J. Paula Gettyho ropných barónov.
Potomkovia otrokov vybudovali v Greenwoode bohatú štvrť, ktorá konkurovala aj oblastiam v New Yorku či Chicagu. Foto: FB/The Black Wall Street
Začiatok černošskej Wall Street
O. W. Gurley chcel byť ďalším. Predal svoj obchod a pozemky v Perry a v roku 1905 sa presťahoval asi 80 míľ do Tulsy, čo bolo druhé veľké riziko, ktoré podstúpil počas jeho mladého života.
Kúpil veľký pozemok na severnej strane železničných tratí Frisco. Začal plánovať nové mesto pre černochov, ktorí rovnako ako on hľadali príležitosť.
„Na Greenwoode je dôležité, že to nebola len záležitosť černochov,“ hovorí James O. Goodwin. „Bola to kvintesencia Ameriky.“
Gurley v Tulse postavil obchod s potravinami na ulici, ktorú spolu s ďalšími pomenovali Greenwood po meste v Mississippi. Potom rozdelil svoje pozemky na obytné a obchodné účely.
Ako očakával, Greenwood sa čoskoro stal centrom bohatstva, vzdelania a pokroku – konkuroval dokonca oblastiam v New Yorku, Chicagu a Atlante. Doktori, právnici a realitní makléri prekvitali, stavali sa luxusné hotely a pribúdali milionári. A keďže všetky tieto podniky boli vo vlastníctve černochov, Booker T. Washington (černošský vzdelanec a poradca prezidentov spred vyše sto rokov) sám nazval Greenwood „Negro Wall Street“.
Únik pred segregáciou
„Greenwood bol vnímaný ako miesto úniku pred útlakom – ekonomickým, sociálnym a politickým – na hlbokom juhu,“ hovorí Hannibal B. Johnson, historik z Tulsy, ktorý o Greenwoode napísal množstvo kníh, vrátane Black Wall Street.
„Bola to ekonomika zrodená z núdze. Neexistovala by, keby nebolo segregácie a toho, že čierni ľudia sa nemohli výraznejšie podieľať na rozvoji ekonomiky, v ktorej dominovali bieli.“
V prvých dvoch desaťročiach 20. storočia sa Tulsa zmenila z prašného miesta na prosperujúcu metropolu. Vrt po vrte, ktoré objavovali, spôsobili, že Tulsa sa čoskoro stala hlavným ropným mestom sveta – a Gurleyho Greenwood sa vzmáhal spolu s mestom.
V rokoch 1910 až 1920 sa počet obyvateľov Tulsy zvýšil takmer štvornásobne na viac ako 72-tisíc a populácia černochov sa zvýšila z menej ako 2-tisíc na takmer 9-tisíc.
Vzostup podnikateľov a petrolbarónov
V roku 1920 prechádzka po ulici „Black Wall Street“ znamenala prekonanie viac ako 35 rušných mestských blokov, pričom hlavným bodom bola križovatka ulíc Greenwood Avenue a Archer Street, ktoré susedili so železničnými traťami Frisco.
Spoločnosť Acme Brick Company dodávala stavebný materiál na stavbu mestských domov, bytov, divadiel a hotelov, ktoré lemovali ulice. A v roku 1910 už mali čierni murári svoj vlastný odborový zväz s názvom Hod Carriers Local 199.
Foto: Robert A. Larson
Podnikatelia boli tiež na vzostupe. John Williams a jeho manželka Loula postavili cukrárenský obchod a honosné divadlo Dreamland.
Simon Berry vybudoval súkromnú dopravnú sieť založenú na automobiloch T. Ford a autobusoch, ktoré prepravovali obyvateľov cez štvrť Greenwood až do centra mesta. Berry čoskoro začal prenajímať lietadlá pre čoraz bohatších petrolbarónov Tulsy.
Aj keď populácia bola relatívne malá, Greenwood mal tiež dvoje noviny, vrátane Tulsa Star, ktoré založil A. J. Smitherman. Iní postavili plavárne, autoservisy, salóny krásy, potraviny, holičstvá a pohrebné ústavy. V meste fungoval spolok mladých kresťanov Y.M.C.A i klzisko, nemocnica aj poštový úrad.
Najlepšie platené pozície? Učitelia
Spolu s týmto obrovským blahobytom komunita investovala do kostolov a škôl. Do roku 1920 mal Greenwood niekoľko kostolov, z ktorých najvýznamnejší bol impozantný Mt. Zion baptistický kostol postavený v roku 1909.
Štvrť mala vlastnú strednú školu pomenovanú po Bookerovi T. Washingtonovi. Mala učebné osnovy, ktoré mali pripraviť študentov na neskoršie štúdiá na vysokých školách.
Prváci študovali algebru, latinčinu a antickú históriu a tiež základné predmety ako angličtinu, vedu, umenie a hudbu. Druháci sa venovali ekonómii a geometrii, zatiaľ čo tretiaci postúpili do odborov ako chémia a predmetov zameraných na obchod. Štvrtáci študovali fyziku a trigonometriu, ďalej hudbu, umenie a účtovníctvo.
Vzdelanie v Greenwoode bolo také dôležité, že učitelia patrili k najlepšie plateným pracovníkom. Mnoho z nich malo vo svojich bytoch vlastné klavíry Steinway a riaditeľ školy E. W. Woods býval v šesťizbovom mestskom dome.
Gurley rozširoval majetok
Uprostred tohto ekonomického rastu aj O. W. Gurley pokračoval v rozširovaní svojho majetku. Na vrchole rozmachu v Greenwoode vlastnil a prenajímal tri tehlové bytové domy a päť mestských domov v blízkosti ďalšieho zo svojich podnikov, obchodu s potravinami. Potom postavil hotel Gurley, založil pobočku Slobodomurárskej lóže a otvoril pracovnú agentúru pre migrujúcich pracovníkov.
Ako popredný podnikateľ v Greenwoode, Gurley nadviazal kontakty s obyvateľmi v bielej Tulse, hneď za železničnou trasou Frisco, a nakoniec sa stal zástupcom šerifa zodpovedným za poriadok medzi čiernou populáciou. Vďaka jeho aktívnemu podnikaniu sa portfólio spoločnosti Gurley odhadovalo na vtedy viac ako 150 000 dolárov, čo by bolo dnes takmer 5 miliónov dolárov.
Ďalší barón nad mestom Greenwood
A nebol jediným podnikateľom, ktorý sa týčil nad Greenwoodom. J. B. Stradford sa narodil v roku 1861 oslobodenému otrokovi. V roku 1899 sa presťahoval do Tulsy a začal plánovať vytvorenie čiernej komunity na okraji mesta. Keď tam prišiel v roku 1906 Gurley, pustili sa obaja do budovania Greenwoodu.
J. B. Stradford bol jeden zo strojcov černošskej Wall Street. Foto: John W. Rogers
Rovnako ako Gurley, aj Stradford sa zameriaval na nehnuteľnosti, budovanie nájomných jednotiek. Korunným klenotom jeho portfólia bol Stradford Hotel, v tom čase najväčší hotel vlastnený černochom v Amerike s 54 apartmánmi, herňou, jedálňou, salónom a bazénom.
Stradford postavil svoj hotel tak, aby sa luxusom vyrovnal najlepším ubytovacím zariadeniam v bielej Tulse. Stal sa veľkým monumentom stúpajúceho úspechu Greenwoodu. Jeho hodnota bola 75 000 dolárov (dnes asi 2,5 milióna dolárov).
„Na Greenwoode je dôležité, že to nebola iba černošská záležitosť. Bola to kvintesencia Ameriky,“ hovorí James O. Goodwin, majiteľ týždenníka The Oklahoma Eagle, ktorého korene vedú až k Tulsa Star, kde pracoval jeho starý otec.
„Ľudia by sa mali pozerať na Greenwood ako na súčasť americkej histórie, a nie ako na nejakú odchýlku alebo hračku prírody,“ dodáva.
Lynčovanie a rasové nepokoje
Ani prvá svetová vojna neohrozila prosperitu Greenwoodu, no stále vládli rozdiely a napätie medzi bielou a čiernou Amerikou. Státisíce čiernych veteránov sa vrátili do vlasti poznačenej segregáciou.
V roku 1919 prišlo tzv. „Červené leto“, obdobie bieleho rasistického teroru, ktoré sa prelínalo so strachom z komunizmu po Ruskej revolúcii z roku 1917. Lynčovanie a rasové nepokoje sa vyskytli po celej krajine a znova sa objavili „spiaci“ príslušníci Ku Klux Klanu.
Tulsa sa tiež nevyhla rasovému napätiu. Keď v roku 1907 získala Oklahoma štatút jedného zo štátov USA, jej prvé prijaté zákony boli o segregácii. Smitherman, vydavateľ Tulsa Star, začal dokumentovať lynčovanie po celej Oklahome.
„Greenwood nám ukázal, že ak nás nechajú a nikto nám netlačí koleno na krk, môžeme dosiahnuť mimoriadne veci,“ hovorí John W. Rogers mladší.
Násilie v Tulse nakoniec vyvrcholilo 30. mája 1920, keď bol obvinený čierny čistič obuvi Dick Rowland zo sexuálneho útoku na bielu ženu Sarah Page vo výťahu administratívnej budovy v centre mesta. Nasledujúci deň bol príbeh na prvej strane „bielych“ novín Tulsa Tribune a rozhorčil miestnych obyvateľov.
Po masakre zostali z prekvitajúcej Tulsy ruiny. Foto: Tulsa Historical Society
Okolo väzenia v Tulse, kde bol zadržiavaný Rowland, sa sformoval veľký dav a po tom, čo po Greenwoode začali kolovať fámy o možnom lynčovaní, skupina ozbrojených mužov napochodovala k väzeniu, aby Rowlanda chránila.
Napätie rástlo a miestni vplyvní muži, vrátane Gurleyho, sa pokúšali nastoliť mier. No napriek ich snahe sa to nepodarilo. Podľa svedkov došlo k potýčke medzi belochom a černochom, pričom padol výstrel a niečo po 22. hodine došlo k násilnostiam.
Skoro ráno 1. júna už biely dav zapaľoval Greenwood.
Väčšina ľudí sa nikdy nenašla
O piatej ráno začali ozbrojenci útok na Black Wall Street. Niektorí očití svedkovia uviedli, že z lietadiel padali bomby, ktoré mali zbúrať budovy. Pri útoku bolo zničených viac ako 35 blokov budov a zahynulo asi 50 belochov a 200 černochov. Tí, ktorí nepokoje prežili, boli Národnou gardou zhromaždení a umiestnení do táborov, kde zostali dlhé týždne aj mesiace.
Väčšina tiel sa nikdy nenašla. Predpokladá sa, že boli pochované v masovom hrobe, ktorý doteraz neobjavili. Nikto nebol nikdy stíhaný ani potrestaný za najväčší rasový masaker v amerických dejinách.
Podľa niektorých odhadov sa celkové škody na majetku odhadovali až na 2 milióny dolárov (dnes viac ako 50 miliónov), pričom Gurley a Stradford stratili väčšinu svojho majetku, pretože vypálili ich hotely i domy.
„Greenwood nám ukázal, že ak nás nechajú a nikto nám netlačí koleno na krk, môžeme dosiahnuť mimoriadne veci,“ hovorí John W. Rogers ml., predseda Ariel Investments a pravnuk J. B. Stradforda.
„Tulsa je dôkazom, že aj Afroameričan dokáže budovať veľké podniky a byť mimoriadne úspešný,“ hovorí John W. Rogers.
„Na druhej strane to taktiež ukazuje, že bohužiaľ mnohokrát v našej histórii, keď sa čierni ľudia dostanú o niekoľko krokov dopredu, stiahnu ich späť… Preto je rozdiel v bohatstve v tejto krajine taký veľký a oveľa horší ako pred 25 alebo 40 rokmi,“ dodáva.
A čo osudy hlavných architektov?
Pre hlavných architektov Black Wall Street, O. W. Gurleyho a J. B. Stradforda, nepokoje v Tulse z roku 1921 priniesli odlišné osudy.
Gurley a jeho manželka Emma boli nakoniec prepustení z internačného tábora Národnej gardy, zatiaľ čo Stradford utiekol z Greenwoodu spolu s ďalšími obyvateľmi. Nakoniec sa mestská polícia pokúsila obviniť Stradforda aj Smithermana z podnecovania nepokojov. Obaja už boli známi tým, že upozorňovali na škaredú tvár bieleho vládnutia – ako napríklad segregáciu a lynčovanie – a boli obvinení spolu s desiatkami ľudí z Greenwoodu.
Keď z Black Wall Street nezostalo nič, Gurley odišiel z Greenwoodu do Los Angeles, kde v roku 1935 zomrel už len s pozostatkami niekdajšieho bohatstva.
Aj keď sa Stradfordov hotel a bohatstvo stratili v ruinách Greenwoodu, jeho podnikavý duch prešiel na ďalšie generácie. „Moja mama často hovorila o tom, že jej starý otec vlastnil mimoriadne úspešný hotel, ktorý bol zbombardovaný počas nepokojov v Tulse,“ hovorí John W. Rogers mladší.
„Inšpirovalo ju to, aby sa stala právničkou, pretože videla svojho otca, ako využíva právnické schopnosti, aby zabránil vydaniu starého otca späť do Tulsy. Keby sa musel vrátiť, zlynčovali by ho. Malo to zásadný vplyv na moju mamu.“
Prípad zamietnutý
„Dopady toho, že nemáme viacgeneračné bohatstvo a ekonomické príležitosti, v našej spoločnosti pretrvávajú aj dnes,“ hovorí Rogers, ktorý podporuje reparácie pre potomkov Black Wall Street. V roku 2003 v procese Alexander vs. Oklahoma, stovky žalujúcich, ktorí mali korene v Greenwoode, zažalovali štát a žiadali o náhradu škody vo výške 20 miliónov dolárov. Prípad bol zamietnutý.
„Bohatstvo vytvára príležitosť na lepšie vzdelanie a život v lepšom susedstve,“ hovorí Rogers, ktorý cituje slová Dr. Martina Luthera Kinga ml.: „Mnoho bielych Američanov dobrej vôle by si nikdy nespojilo bigotnosť s ekonomickým vykorisťovaním. Odsúdili predsudky, ale tolerovali alebo ignorovali ekonomickú nespravodlivosť.“
„Kingove slová sú rovnako dôležité aj dnes, preto je príbeh o Greenwoode taký dôležitý,“ uzatvára Rogers.
Článok vyšiel na webe Forbes.com. Autorom je redaktor Antoine Gara.
