Pred pätnástimi rokmi boli dvojkou na trhu, no počas krízy v roku 2009 začali upadať a ich kumulované straty presiahli za pár rokov hranicu desať miliónov eur. Nakoniec ich zachránila rakúska skupina Artax AG a dnes môže Bánovecká mliekareň osláviť 70 rokov na trhu s rekordnými 50-miliónovými tržbami.
Smaltovaný riad a dopálené prsty. Taká je predstava výroby syrových nití väčšiny Slovákov. Ich vyťahovanie z vriacej do studenej vody patrí k najtradičnejším remeslám na Slovensku. Zrejme aj preto, že väčšina fariem a syrární ich stále vyrába ručne. Výnimkou je Bánovecká mliekareň, ktorá vyvinula svetovo unikátnu technológiu a dnes využívajú na ich výrobu až dve poloautomatické linky.
„Robotizácia a automatizácia sú trend, ktorý neobíde žiadne odvetvie. Stroje musíme neustále inovovať. Čoskoro tak pribudne aj linka na syrové korbáče, ktoré sa stále pletú ručne,“ vysvetľuje Rastislav Lupták, generálny riaditeľ Bánoveckej mliekarne, ktorá je aktuálne piatou najväčšou mliekarňou na Slovenskom trhu.
O tom, aké dôležité je v biznise neustále inovovať a nespoliehať sa na to, čo fungovalo kedysi, vedia v Bánovciach svoje. Keď Rastislav Lupták do mliekarne v roku 2017 prišiel, topila sa v problémoch. Firma od krízy v roku 2009 neustále upadala, jej kumulované straty presahovali 10 miliónov eur.
„Na naše šťastie boli majitelia ochotní investovať vlastné peniaze napriek tomu, že to v tom čase bolo pomerne rizikové. Mojou úlohou bolo v prvom rade posúdiť, či do takejto investície vôbec ísť. Prešiel som si celý koncept a dohodli sme sa, že tomu dáme šancu,“ vysvetľuje. Do zisku sa im aj vďaka týmto zmenám podarilo dostať prvý raz už v roku 2019. „S odstupom si môžeme povedať, že to bolo správne rozhodnutie.“
Jednotka na trhu
Pôvodným investičným cieľom bolo 9 miliónov eur, no mliekareň nakoniec potrebovala o dva viac. Najväčšia časť kapitálu išla do výroby ich vlajkového produktu – pareníc a nití. „Cieľom bolo zväčšiť kapacitu ich výroby aspoň o 100 percent. Pôvodne sme vyrábali asi 250 ton parených syrov mesačne, teraz sa blížime k 500 tonám. Stopercentný nárast ešte nemáme, ale nie sme od neho ďaleko.“
Aj vďaka tomu sa minulý rok popri kategórii smotanových nátierok stali brandovou jednotkou na slovenskom trhu aj v kategórii parených syrov. Túto pozíciu sa im podarilo získať napriek tomu, že do marketingu investujú približne o dve tretiny menej ako ich najväčší konkurenti.
Pri otázke, čomu za takýto úspech vďačia, Rastislav Lupták ukazuje na logo firmy zavesené na stene a vyzdvihuje strategický rebranding. „Mali sme časť produktov, ktoré boli známe pod značkou Milsy a časť takých, ktoré boli známe pod Bánoveckou mliekarňou. Potrebovali sme to zjednotiť. Oslovili sme preto firmu BrandOn, aby nám pomohla so stratégiou rozvoja značky. Dnes je to Bánovecká mliekareň s pečaťou Milsy,“ vysvetľuje.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Proces rebrandingu zavŕšili minulý rok. Trval takmer tri. Okrem zmeny všetkých obalov bolo jeho súčasťou aj niekoľko kampaní a veľká zmena komunikácie s dôrazom na dlhoročnú remeselnú tradíciu a snaha zaujať aj detského zákazníka.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je totiž na Slovensku dlhodobo nízka. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by mala presahovať 220 kíl ročne, reálne sa pohybuje okolo 189 kíl.
Z lokálneho mlieka
V Bánoveckej mliekarni dnes spracujú 51 miliónov litrov mlieka ročne, 90 percent objemu ide práve na parené syry. Všetko má pôvod na Slovensku, väčšina je od 15 lokálnych farmárov a ich farmy sa nachádzajú v okruhu 100 kilometrov od podniku.
Podľa generálneho riaditeľa to bola ďalšia veľká zmena smerom k spoločenskej zodpovednosti, ktorú pre záchranu mliekarne museli urobiť. „V regióne je silná tradícia chovu kráv a je tu dodnes pomerne dosť fariem. Vybudovať si vzťah s dodávateľmi bola pomerne dlhá cesta. So zvyšujúcou sa produkciou sme potrebovali stále viac mlieka. Oslovovali sme okolité farmy a keď videli, ako to tu budujeme nanovo, nemali problém prejsť k nám,“ hovorí a dodáva, že spracovávať iba mlieko zo Slovenska sa im prvý raz podarilo minulý rok.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko (11 fotografie)
„Máme čerstvý produkt. Naše syry nie sú zrejúce. Nerobíme na sklad. Najdlhšie sú u nás štyri dni, podľa objednávok,“ zdôrazňuje Rastislav Lupták a dodáva, že v syrárni dnes pracuje asi polovica z 300 zamestnancov mliekarne. Napriek plánovaným investíciám do výroby, ktoré ju ešte zefektívnia, však prepúšťať nebudú.
Chcú ísť s dobou
Okrem parených syrov má mliekareň v portfóliu aj smotanové nátierky, jogurty či tvaroh, na výrobu ktorého používa rovnakú receptúru od vzniku v roku 1954. Trochu prekvapivé môžu byť popri tradičnom portfóliu príchute smotanových dezertov, napríklad slaný karamel, kokos a mango s marakujou. Rastislav Lupták pripúšťa, že ich zaradenie chvíľu zvažovali, dopyt po nich však ukázal prieskum trhu.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Okrem nových príchutí sa ponuka mliekarne rozšírila aj o bezlaktózové produkty. Na ich výrobu nie je potrebná žiadna špeciálna technológia, iba mierne upravený technologický postup. „Každý závod to má trochu inak, ale zjednodušene – mlieko obsahuje mliečny cukor, ktorý niektorí ľudia nedokážu stráviť. V procese výroby sa preto do mlieka pridá enzým, ktorý cukor rozloží na jednoduchšie a ľahšie stráviteľné cukry, preto sú napríklad aj bezlaktózové výrobky chuťovo sladšie, jednoduchšie cukry sú totiž chuťovo intenzívnejšie. Ďalší proces výroby je potom rovnaký ako pri ostatných produktoch.“
Reťazce ako partner
Vlastné investície do výroby či produktov môžu v Bánoveckej mliekarni plánovať aj vďaka tomu, že minulý rok uzavreli s rekordnými 50-miliónovými tržbami. „Z obratu 25 miliónov eur (v roku 2016, pozn. red.) na 50 je za také obdobie nepochybne veľký skok. Aj na tento rok máme prichystané ďalšie investície. Každým rokom budeme trochu rásť, ale už to určite nebude také skokovité. Pod 50 miliónov eur sa však pravdepodobne dlhodobo nedostaneme,“ hovorí Rastislav Lupták.
Rozširovať výrobu podľa neho potrebujú najmä preto, že o syrové parenice a nite je stále väčší záujem aj zo zahraničia. Mliekareň aktuálne predáva 60 percent svojej produkcie na Slovensku a najväčšími odberateľmi sú obchodné reťazce. Jej produkty sú zalistované v každom z nich. „Máme presne zadefinované výrobné náklady, maržu, vďaka ktorej môžeme platiť načas našim dodávateľom a každý rok investovať späť do firmy. Podľa toho sme si nastavili aj ceny a darí sa nám ich držať, aj keď to nie je ľahké,“ pripúšťa generálny riaditeľ.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Podobná cesta
Zvyšok produkcie vyvážajú najmä do susedného Česka. „Zlomok ide aj do Nemecka, Rakúska, Maďarska, Rumunska, Lotyšska, Poľska a na Litvu. Aj tu sme si však museli postupne získať a vybudovať dôveru odberateľov. V týchto krajinách funguje pomerne veľa lokálnych mliekarenských firiem, takže dostať sa s parenými syrmi na zahraničné trhy nie je ľahké. Sme radi, že sme tam,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ.
Pri otázke na aktuálne najväčšiu výzvu Rastislav Lupták odpovedá bez váhania. Vo februári tohto roka Milsy odkúpila bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina, v ktorej sa bryndza nepretržite vyrába od roku 1797, čiže už dnes najdlhšie na svete. Minulý rok uzavrela s tržbami 4,75 milióna eur, od roku 2017 je však stratová.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
„Máme kvalitu, surovinu, know-how aj silnú značku. Bryndziareň má veľký potenciál najmä preto, že o pár rokov bude oslavovať už 230 rokov nepretržitej existencie,“ hovorí Rastislav Lupták.
„Čaká nás s ňou podobná cesta ako pred piatimi rokmi s Bánoveckou mliekarňou. Bude potrebovať investície do výroby, marketingu aj nové partnerstvá. Veríme si, že ju dokážeme dostať aspoň na tú úroveň, kde sme dnes my a o tri roky s ňou dôstojne osláviť tých 230 rokov existencie. V tom čase by už mohla byť aj výnosná,“ uzatvára.
