Jan-Erik Olsson sledoval americkú kriminálku, v ktorej zločinec na úteku zakričal: „Párty sa len začína!“ Veta sa mu tak zapáčila, že rovnaké slová vyslovil o pár dní neskôr – 23. augusta 1973 – hneď po tom, ako v štokholmskej Kreditbanken plnej ľudí vystrelil dávku zo samopalu do stropu.
Pre tridsaťdvaročného Švéda to nebola prvá lúpež. A hoci sa jeho skoršie kriminálne činy nezapísali do dejín, písalo sa o nich aspoň v miestnych novinách na juhu Švédska, odkiaľ pochádzal.
Keď tam raz vykrádal rodinný dom, prekvapil ho príchod jeho majiteľov – staršieho páru. Pán domáci sa lupiča tak zľakol, že sa držiac za srdce zosunul k zemi. Jeho manželka požiadala Olssona, aby jej podal lieky na srdce, čo zločinec ochotne spravil, potom dokončil lúpež a odkráčal preč.
Keď ho konečne chytili, dostal sa do jednej cely s Clarkom Olofssonom. Ten bol od Olssona o šesť rokov mladší, no mal už za sebou dobrodružný život a bohatú kriminálnu históriu, vrátane viacerých útekov z väzenia a predovšetkým – bankovej lúpeže.
Dvojica sa spriatelila a Olsson sa pokúsil dvakrát počas svojich priepustok z väzenia pokúsiť vyslobodiť Olofssona spoza mreží. Prvý raz s pomocou dynamitu, tento pokus ale zlyhal. Druhý raz to bolo práve počas bankovej lúpeže v Kreditbanken na štokholmskom námestí Norrmalmstorg.
Hral sa na Američana
Olsson pred lúpežou americké kriminálky nepozeral len z potešenia. Inteligentný zločinec, ktorý hovoril aj plynule po anglicky, pozorne počúval výslovnosť amerických filmových gangstrov a snažil sa ju napodobňovať.
Do Kreditbanken vstúpil krátko po jej otvorení v prestrojení a snažil sa pôsobiť ako Američan. Po výstrele do vzduchu, keď si väčšina ľudí ľahla na zem, položil na pult rádio, z ktorého sa ozývala hlasná rocková hudba. Niektorí si mysleli, že je to terorista, ďalší že blázon. Väčšina sa však cítila ako v scéne z filmu.
Laná, ktorými boli zviazaní rukojemníci. Foto: Wikimedia Commons/Staffan Vilcans, v licencii CC BY-SA 2.0
Laná, ktorými boli zviazaní rukojemníci. Foto: Wikimedia Commons/Staffan Vilcans, v licencii CC BY-SA 2.0
Bankový lupič to však nerobil pre efekt. Rádio pustil preto, aby počul správy o policajnom zásahu, ktorý očakával. Medzitým pripraveným lanom zviazal štyroch zamestnancov a rukojemnícka dráma sa začínala.
Padlo aj niekoľko výstrelov. Do banky sa totiž nepozorovane dostal policajt, na ktorého prítomnosť krikom upozornila jedna z rukojemníčok. Olsson ho postrelil a jeho ďalšieho kolegu prinútil sadnúť si a potichu spievať pieseň, kým mu nariadil vyviesť z banky všetkých ľudí, okrem štvorice spútaných.
Tri milióny a Ford Mustang
Clark Olofsson (uprostred) v roku 1967 v sprievode svojej snúbenice a policajta. Polícii následne predstavil svoje podmienky. Žiadal, aby mu z väzenia priviedli Olofssona, aby dostal tri milióny švédskych korún a vozidlo Ford Mustang na útek. Ak to nedostane, rukojemníci prídu o život.
Keď sa s Olssonom neskôr rozprával reportér Daniel Lang, zločinec mu povedal, že si bol istý, že mu polícia vyhovie. Vo Švédsku sa totiž schyľovalo k voľbám a politici v tomto období nechceli žiadny krvavý škandál. Tri milióny za pokoj v predvolebnej kampani nebola taká veľká suma.
V tom sa však prerátal. Z ministerstva prišiel rozkaz, aby síce chránili životy rukojemníkov, no aby v žiadnom prípade nenechali Olssona opustiť banku – bol by to signál, že krajina upadá do bezprávia.
Policajti sú nepriatelia
Počas nasledujúcich dní rukojemníci uverili, že najbezpečnejší spôsob, ako sa dostať z ich situácie, je ten, keď sa polícia bude riadiť Olssonovými inštrukciami. Nespolupracujúci policajti sa v ich očiach zrazu stali nebezpečenstvom a nepriateľmi. Jedna z rukojemníčok to povedala do telefónu priamo švédskemu premiérovi.
Drámu po šiestich dňoch, keď už bola známa aj pravá Olssonova identita, ukončil policajný zásah so slzným plynom. Prežili všetci – páchatelia aj rukojemníci.
Olofssona neskôr oslobodili, keďže presvedčil súd, že bol len prostredníkom, ktorý sa navyše pokúšal chrániť životy rukojemníkov. Ale ani Olssonovo odsúdenie na desať rokov nedalo za prípad bodku.
Mnoho ľudí sa pozastavovalo nad správaním rukojemníkov, ktorí sa Olssona zastávali nielen priamo v banke, ale aj následne po incidente. Všetci rukojemníci totiž strávili niekoľko dní po lúpeži na pozorovaní na psychiatrickej klinike.
Olofsson skončil na Netflixe
Jedna z rukojemníčok napríklad lekárom povedala vetu: „Bolo to v to ráno, keď sme strieľali na políciu“. Ukázalo sa, že rukojemníci naďalej vnímali kriminálnikov ako svojich ochrancov a políciu ako agresorov. Niektorí si ten paradox uvedomovali, no nevedeli si svoje pocity vysvetliť.
Švédsky psychiater Nils Bejerot zadefinoval ich reakciu a pomenoval ju Norrmalmstorgským syndrómom, podľa námestia, kde sa lúpež odohrala. Vo svete sa však viac uchytilo pomenovanie Štokholmský syndróm.
Definuje sa ako špecifická pozitívna emočná aj afektívna väzba a závislosť obete na páchateľovi. Za krátko tento termín oslávi polstoročie.
Pre Olssona sa kriminálna dráha lúpežou v Kreditbanken skončila. Po prepustení z väzenia žil striedavo vo Švédsku a v Thajsku. Svoj čin oľutoval. To isté však neplatilo pre jeho parťáka Olofssona, ktorý v rôznych väzniciach strávil polovicu života a posledný trest si odpykal v roku 2018. O dva roky neskôr o ňom Netflix natočil seriál – Clark.
